POVAŽSKÁ BYSTRICA. Väčšina neporiadku je už preč. Mesto dalo vyčistiť aj cestu, cez ktorú sa voda prehnala.
Zostali však škody. Tie musia nahlásiť poškodení na mestskom úrade. Od neho však úhradu škôd nedostanú, ale môže im pomôcť pri ich uplatňovaní v poisťovniach.
Škody musia nahlásiť
Škody a ich príčiny sú zapísané v správach, ktoré spracuje krízový štáb po ukončení takýchto udalostí. „Nie sú spracované podrobne, ale mesto musí podľa zákona škody zistiť a vyhodnotiť. V zápise je udaná lokalita i škoda,“ hovorí Vladimír Biely z mestského úradu.
Mesto je orgánom, ktorý môže škody občanom verifikovať, teda potvrdiť, po tom, ako to žiadajú poisťovne.
„Viem, že mestský úrad bol v čase prietrže zatvorený pre dovolenku. Určite však škody pôjdem nahlásiť, práve z dôvodu poistky,“ skonštatovala Jana Brigantová. Ich rodinný dom stál taktiež v ceste vodnému živlu.
Čierne stavby
Problém na Dedovci spôsobil podľa krízového štábu ľudský faktor. „Miestny obyvateľ si postavil svojvoľne v koryte potoka hrádzu. Keď sa rybník naplnil, voda sa vyliala a zmenila koryto. Ďalším problémom boli priepusty na moste, ktorý postavil taktiež miestny občan. Obe stavby boli bez povolenia z Povodia Váhu,“ skonštatoval prednosta mestského úradu Jozef Smatana.
Prednosta potvrdil, že mesto už požiadalo o spoluprácu pri riešení problému Obvodný úrad životného prostredia v Považskej Bystrici. „Požiadali sme ich o pomoc pri odstránení nedostatkov,“ dodal Smatana.
„Stavba, resp. činnosť, ktorou obyvateľ v hornej časti koryta prehradil vodný tok, bola vykonaná bez súhlasu a vedomia správcu toku,“ informoval nás Pavel Machava, manažér pre mediálne vzťahy Slovenského vodohospodárskeho podniku.
Problémov bolo viac
Silný dážď narobil problémy aj mestskej časti Považská Teplá. Potok popod starý cintorín nie je stabilným tokom. „Z toho vyplýva, že nemá správcu, majiteľom sú teda vlastníci pozemkov, kadiaľ preteká. Mali by sa oň starať,“ tvrdí Biely.
Pred tridsiatimi rokmi dal jeho koryto upraviť štát. Zanieslo sa, pretože sa nikto oň nestaral. Voda, ktorá počas búrky stiekla do koryta, začala vytápať firmu i pozemky, ktoré ležia v spomenutej lokalite. „Voda sa hromadila a hrozilo riziko záplav. Potok, ani pozemky, cez ktoré preteká, nie sú naše. Žijú tam však naši občania. Preto sme sa rozhodli po vyhlásení tretieho povodňového stupňa prečistiť ťažkou technikou asi šesťsto metrov koryta,“ skonštatoval Smatana.
Mrzí ho, že ľudia nazvali problém, ktorý spôsobili svojou nedbanlivosťou, maslom na hlave mesta.
Opatrenia
Prívalové dažde a lokálne búrky sa stali súčasťou nášho života. „Vždy sa musia prijať opatrenia. Mrzí nás, čo sa stalo, ale ľudia nemôžu konať tak, aby beztrestne ohrozovali susedov a ich majetok. Škody a následky znášajú občania, mesto a aj správca toku. Len ten, kto ich spôsobil, nie,“ tvrdí prednosta úradu.
Mesto bolo úspešné v programe protipovodňových opatrení, z ktorého získalo stotisíc eur. Zmonitorovali sa oblasti, kde dochádzalo k takýmto problémom. Za získané prostriedky sa vybudujú umelé priehradzky.
„Bude ich niekoľko za sebou. Ich funkcia je jednoduchá. Akumulovať a oslabovať silu vody, ktorá sa zhromaždí nad obytnými časťami. Postupne bude z nich vytekať a strácať na sile, čím sa vyhneme možným zaplaveniam domov či polí,“ opisuje v skratke projekt prednosta.
Priehradzky budujú v Považskej Teplej, Zemianskom Kvašove a Považskom Podhradí. Projekt je so spoluúčasťou úradu práce, ktorý poskytol financie pre pätnásť ľudí, ktorých má mesto na verejno-prospešné práce. Okrem nich si môžu zarobiť na činnosť aj rôzne zložky, ktoré nedostali od mesta dotácie na činnosť.
„O finančné prostriedky sa takouto formou budeme uchádzať aj o rok,“ dodal Smatana.
