orými pre prípadného turistu disponuje.
Západnú časť územia od severu na juh tvoria Javorníky a Biele Karpaty patriace do oblasti Slovensko-moravských Karpát. Tie sú spolu s Považským podolím, ktoré ich oddeľuje od fatransko-tatranskej oblasti, tvorené prevažne flyšovým pásmom. Spomínanú fatransko-tatranskú oblasť vo východnej časti územia budujú dva celky Súľovské a Strážovské vrchy, tvorené hlavne jadrovými pohoriami.
Tento fakt spôsobuje veľkú rozmanitosť rastlinstva a živočíšstva, expozície a tvarov reliéfu a pod.. Prítomnosť krasových útvarov, je typická hlavne pre jadrové pohoria budované vápencom. Takýmito sú Súľovské, ale hlavne Strážovské vrchy, kde sa nachádza približne dvesto väčších či menších evidovaných jaskýň.
Súľovské vrchy
Záujemcom o turistiku v regióne stredného Považia by sme veľmi radi predstavili niekoľko nádherných jaskýň v našom okolí, tvoriach hlavne Mojtínsky, prípadne Strážovský kras, rovnako tak bezprostredné okolie Považskej Bystrice, hlavne Partizánsku jaskyňu pod Veľkým Manínom, či Šarkaniu dieru v Súľovských vrchoch.
Začneme prehliadkou prvej z nich. Je ňou Šarkania diera (1) v NPR Súľovské skaly. Jaskyňa je súčasťou náučného chodníka Súľovských skál, ktorý o. i. ponúka možnosť príjemnej turistiky po miestach ako Gotická brána, Súľovský hrad a pod.. Je dlhá približne 60 m a rovnako je prístupná pre turistov. V jaskyni sa na našli archeologické nálezy osídlenia človekom už v neolite (mladšia doba kamenná). Rovnako tak pozostatky medveďa jaskynného.
Súľovské skaly
Najznámejšou je Šarkania diera. FOTO: MAPYSR.SK
Jaskyne v okolí Manína
Pri náučnom chodníku Veľký Manín sa nachádza ďalšia tzv. Partizánska jaskyňa. Tá s mnohými ďalšími (napr. Vápencová jaskyňa, Jašteričia priepasť) tvorí spolu dovedna až 40 v súčasnosti objavených jaskýň v tejto lokalite. Všetky sa nachádzajú v okolí Malého a Veľkého Manína, ktorý v niekdajšej rajonizácií tvorili jeden celok Manínske bradlo.
Ďalšia jaskyňa
Je ňou Malá závadská jaskyňa. FOTO: SPELOSTRAZOV.SK
V smere zo severu na juh pokračujeme ďalšími krasovými útvarmi nazvanými Závadské jaskyne. Tie sa nachádzajú v južnej časti Súľovských vrchov, v blízkosti miestnej časti obce Prečín – Zemianskej Závade. Ležia však na území obce Horný Moštenec. Sú tvorené Veľkou (2) a Malou (3) temnou jaskyňou. Osídlené boli už v neskoršej dobe kamennej. V oboch jaskyniach nájdeme kvaple.
Okolie Bystrice
Južne od Manína je Veľká závvadská jaskyňa. FOTO: SPELEOSTRAZOV.SK
Najznámejšia je Dúpna
V blízkosti obce Pružina sa nachádza jedna z najstarších známych jaskýň na Slovensku – Pružinská dúpna jaskyňa (4), ktorá je stará približne 10 miliónov rokov. Nachádzajú sa v nej mohutné kvapľové stalagmity a stalagnáty. Steny jaskyne pokrývajú sintrové náteky. Pri vchode do jaskyne je náučný panel nainštalovaný členmi Jaskyniarskeho klubu Strážovské vrchy. Jaskyňa slúži i v súčasnosti ako útočisko pre netopierov.
Pružina
Pružinská dúpna jaskyňa. FOTO: SPELOSTRAZOV.SK
Mojtínsky kras budeme prezentovať nádhernou Mojtínskou priepastnou jaskyňou (5), ktorá drží v rámci jaskýň nášho regiónu jedno „naj“, ako najhlbšia jaskynná priepasť (-104 m). V jej blízkosti sa nachádza ďalšia Jaskyňa na rúbaní, ktorou tečie podzemný potok a ktoré spolu tvoria niekoľko sto metrov dlhý Mojtínsky kras. Žiaľ, nie sú prístupné pre verejnosť. Prístupnou v tejto oblasti je iba Jaskyňa v zraze (6), ktorá do roku 1860 slúžila ako kostolík pre Mojtínčanov.
Mojtín
Mojtínska priepastná jaskyňa. FOTO: OBECMOJTIN.SK
Strážovske vrchy
Posledným krasom je Strážovský. Zastúpený asi jednou z najkrajších jaskýň celých Strážovských vrchov Otcovou jaskyňou (7), jaskyňou Diamami, či Jánošíkovou. V ďalšej z nich, so zaujímavým názvom, Četníkova Svadba (8) bádajú speleontológovia už viac ako 10 rokov a do súčasnosti objavili viac ako 1 km podzemných chodieb. V súčasnosti je teda druhou najdlhšou objavenou jaskyňou v Trenčianskom kraji.
Četníkova svadba
Speleológovia ju skúmajú už desať rokov. FOTO: SPELOSTRAZOV.SK
Dúfajme, že sa jedného dňa dočkáme a všetky tieto, ba i mnohé ďalšie budú sprístupnené verejnosti, aby sme mohli ukázať náš nádherný kraj celému Slovensku, či svetu. Naše okolie potenciálom ďaleko presahuje súčasný stav využitia v oblasti cestovného ruchu. Prípadné postupné dobudovávanie infraštruktúry ruka v ruke s osvetou by v konečnom dôsledku mohli priniesť ovocie práce a prilákať turistov zo širšieho okolia vo väčšom počte i k nám. Veď i samotné Ministerstvo hospodárstva SR (2005) náš región v rajonizácií cestovného ruchu považuje v dlhodobom horizonte za „región medzinárodného významu“ patriaceho medzi najatraktívnejšie územia Slovenska.
Záverom by sme veľmi radi poďakovali za cenné poznatky pri písaní článku internetovému portálu Jaskyniarskeho spolku Strážovské vrchy, prípadne webu správy CHKO Strážovské vrchy, obecným stránkam Mojtína, či Pružiny. Rovnako nám poslúžili publikácie Slovensko 2 – príroda od Lukniš, M. a kol. 1972, či publikácia Geologická stavba Strážovských vrchov od Maheľ, M. 1985.
Autor: Anton Kasagranda
