DUBNICA NAD VÁHOM. V stredu 7. septembra zasiahla nielen Slovensko, ale aj ďalšie štáty, krutá správa. Krátko po štarte sa v ruskom meste Jaroslavľ zrútilo do rieky dopravné lietadlo, na palube ktorého bol kompletný tím KHL Lokomotiv Jaroslavľ cestujúci na zápas do bieloruského Minska.
Bohužiaľ, medzi viac než štyridsiatimi obeťami nešťastia bol aj kapitán slovenskej reprezentácie na posledných majstrovstvách sveta na Slovensku Pavol Demitra. Rozlúčka s ním bude vo štvrtok 15. septembra na hokejovom štadióne v Trenčíne.
Vzor pre mládež
Na tragédiu okamžite zareagovali aj v dubnickej ZŠ Centrum II, ktorú Pavol navštevoval ako žiak. Vo vestibule bola vystavená jeho veľká zarámovaná fotografia s kondolenčnou knihou, do ktorej sa zapisovali nielen žiaci, ale aj učitelia. Stráž držali vždy dvaja žiaci a pamiatku pripomínali zapálené sviečky.
„Bol to vynikajúci hokejista, náš veľký vzor. Všetci sme ho obdivovali, je to obrovská strata pre celé Slovensko,“ povedal deviatak Richard Šmátrala. Jeho spoluhráč Patrik Chyba dodal, že prišla takmer celá škola a nielen on, ale aj ďalší sa chystali zapáliť sviečky i pri dubnickom zimnom štadióne, kde Demitra s hokejom začínal.
Neposlaný list
„Nemuseli sme nič pripravovať, všetko prišlo samé, zapojili sa žiaci, učitelia, aby sme si pripomenuli Pavlovu pamiatku. Je to pre nás všetkých obrovská strata. Sú tu učitelia, ktorí ešte Paľa učili, ako jeho triedna, pani Kunštárová, pre ktorú to bol šok. Keď sa otvárala naša škola, nastúpil k nám ako druhák a absolvoval tu celú školskú dochádzku,“ hovorí riaditeľ školy Ferdinand Brunovský.
Prezradil, že mal v počítači rozpísaný list pre Demitru s prosbou, či by pomohol pri riešení ťažkej situácie, v ktorej sa dubnický, nielen mládežnícky, hokej nachádza. „Chcel som ho poprosiť, aby sa prihovoril u kamaráta Mariána Gáboríka, na ktorého štadióne v Trenčíne sme našli dočasný domov, ale či by nepomohol aj finančne. Bohužiaľ, list už neodošlem. Namiesto neho píšem druhý, tentoraz na ministerstvo školstva so žiadosťou, aby naša škola niesla meno Pavla Demitru. Na budúci rok oslavuje naša škola tridsiate výročie a chceli sme ho pozvať. Žiaľ, namiesto toho v našej školskej sieni slávy pribudla na jeho fotografii čierna páska a pri oslavách výročia školy ostane jeho stolička prázdna,“ doplnil zarmútený riaditeľ.
Dubnický zázrak
„Vyrastal v jednoduchých podmienkach, s hokejom začínal v bývalom Spartaku Dubnica od žiačikov, kde vždy o hlavu prevyšoval svojich vrstovníkov. Jeho talent bol mimoriadny. Keď dorastenci Dubnice zdolali rovesníkov Dukly Trenčín 8:7, Paľo dal všetkých osem gólov. Vtedajší tréner Vojtáš ho okamžite preradil do mužov, a tým preskočil dorasteneckú, aj juniorskú kategóriu. Do začiatku sezóny 1992/93 hrával vtedajšiu I. hokejovú ligu za Dubnicu, ale potom prešiel do Dukly Trenčín, kde prispel k titulu. Po skončení sezóny zamieril za more a na Slovensko sa vrátil ešte raz v sezóne 2003/2004, keď mala NHL výluku a v trenčianskom drese získal striebro. Paľa som poznal ako tichšieho, skromného chalana, aj keď sme spolu nehrali, lebo medzi nami bol dvojročný rozdiel. Nikdy sa nad nikým nepovyšoval. Keď mal čas, prišiel nás pozrieť. Bude nám veľmi chýbať,“ dodal prezident klubu Tibor Pakši.
Sviečky horeli aj pred štadiónom.
Na Pavlovu pamiatku
Pamiatku hráča s číslom 38, po ktorom ostala manželka Mária a deti Nicolas a Zara, si uctili nielen žiaci v jeho škole. Kondolenčná listina bola aj na mestskom úrade. Spontánne ľudia prichádzali k zimnému štadiónu, na ktorom v rodnej Dubnici získaval prvé hokejové skúsenosti.
Sviečky zapaľovali na celom Slovensku, hokejisti si jeho pamiatku pripomenuli minútou ticha pred všetkými zápasmi.
Pavol Demitra svoj posledný zápas dohral 7. septembra o 16. h miestneho času v ruskej Jaroslavli.
Hokejový džentlmen
Demitra (1974 - 2011) patril medzi osobnosti nielen slovenského, ale aj svetového hokeja. Väčšinu svojej dlhej kariéry odohral v zámorí, kde obliekal dresy viacerých klubov NHL. Po draftovaní Ottawou Senators, kde v roku 1993 začínal, bol známy s tzv. Slovak line, ktorou bol útok St. Louis Demitra, Bartečko, Handzuš.
Aj keď sa Paľovi nikdy nepodarilo zdvihnúť nad hlavu legendárny Stanleyov pohár, bez trofeje neostal. V roku 2000 sa stal držiteľom Lady Bing Memorial Trophy, ktorá vyjadruje ocenenie nielen za výkony, ale aj za gentlemanské vystupovanie nielen na ľade. V roku 1999 získal na Slovensku Zlatý puk a v roku 2003 sa stal najlepším hokejistom Slovenska. V drese ČSFR sa v roku 1992 stal majstrom Európy a o rok neskôr na MS do 20 rokov prispel k bronzu.
Demitra, s dnes už legendárnym číslom 38 na drese, bol dlhé roky oporou slovenskej reprezentácie, no pri najväčšom úspechu na majstrovstvách sveta vo Švédsku chýbal. O rok neskôr vo Fínsku si zavesil na krk jedinú seniorskú medailu, ktorá mala preňho veľkú cenu, lebo k bronzu prispel nezabudnuteľnými jasličkami českému brankárovi Vokounovi. V roku 1999 získal na Slovensku Zlatý puk a v roku 2003 sa stal najlepším hokejistom Slovenska. V drese ČSFR sa v roku 1992 stal majstrom Európy a o rok neskôr na MS do 20 rokov prispel k bronzu.u
Jozef Šprocha
