Piatok, 23. október, 2020 | Meniny má AlojziaKrížovkyKrížovky

Na festivale sa hovorilo o rysoch, ceste na póly i divokých pastieroch

Ako sa v Arménsku kradnú ženy, o nebezpečnej ceste po krajinách ľadu či návrate rysov do voľnej prírody, sa mohli dozvedieť návštevníci festivalu HOROMIL FEST. Tieto snímky mali príchuť regionálnosti, pre autora alebo miesto, kde sa odohrávali. Ide však l

Vilo Lejčík. Hovoril o ceste po Nórsku a Švédsku.Vilo Lejčík. Hovoril o ceste po Nórsku a Švédsku. (Zdroj: DP)

en o zlomok bohatého programu.

Počas piatku a soboty sa v Považskej Bystrici na festivale hôr a cestovania premietalo, veľa hovorilo a spomínalo na cesty za poznaním prírody či seba samého.

Nedeľa patrila výletom do Dúpnej jaskyne a na Bystrický hrad, a tiež možnosti vyskúšať si lezeckú stenu horolezeckého klubu Manín.

Ľadový hotel

O zimnej ceste po Nórsku a Švédsku porozprával na festivale Viliam Lejčík z Brvnišťa. Spolu s dvoma kamarátmi prešli autom viac ako 5000 kilometrov.

„Spali sme tak rôzne, no nebolo to ľahké, lebo teploty klesali aj dvadsať stupňov pod nulu. Lepšie je však spať v aute ako v hoteli,“ usmieva sa Vilo. Nerozumieme, a tak vysvetľuje. „V jednom mestečku sme narazili na zaujímavý hotel. Široké postele, nadčasová obývačka, zaujímavé obrazy osadené v stenách, plný bar, nádherné kožušiny, tesané sochy, nádherný dizajn. Spať sa tu však nedá, všetko je z ľadu,“ hovorí Vilo, ktorý urobil počas svojej prezentácie divákom krátky exkurz do hotela.

Skryť Vypnúť reklamu

Pekné boli aj scenérie z horských priechodov krajinou, do ktorej sa zarezávajú fjordy, či z historických zákutí Osla alebo Štockholmu.

Pastieri a ukradnuté dievča

Pavol Littera v Považskej Bystrici nebýva, momentálne žije v Bratislave. Pochádza však z Plevníka-Drienového a študoval na Gymnáziu v Považskej Bystrici. Takže jeho prezentáciu možno tiež považovať za regionálnu snímku. Porozprávať prišiel o trojtýždňovom putovaní po Arménsku a Gruzínsku. Rozprával o tom, čím uhostia návštevníkov pastieri v pohorí Aragats, ako sa spí v jurte a ako bývajú Arméni, ale aj o tom, že si musíte dávať pozor na ženu, ak s vami nejaká cestuje.

horomil2.jpg

Pavol Littera. Precestoval s priateľkou Arménsko a Gruzínsko.

„V jednej arménskej dedine nám pastieri navrhli, či sa ne- chceme povoziť na koňoch. Prijali sme to a tešili sa na dobrodružstvo,“ usmieva sa Pavol. Stmievalo sa. Mladí ľudia išli chvíľu s pastiermi na koňoch, keď sa stalo niečo, s čím nepočítali. „Urobili trochu zmätok okolo fotografovania a zabávali ma. Po chvíli som si uvedomil, že nevidím moju priateľku,“ opisuje nepríjemný zážitok Pavol. Pastier, ktorý dievča odviedol, jej navrhoval manželstvo, vyznával jej lásku a tvrdil, že Paľo ju nemiluje. „Samozrejme, po nejakých dotykoch mu dala rázne najavo, že nemá záujem a ušla,“ hovorí Pavol. Všetko sa nakoniec vysvetlilo a Paľo sa dočkal aj ospravedlnenia.

Skryť Vypnúť reklamu

Divokí, hrdí a dobrosrdeční

Aj napriek nepríjemnému zážitku hovorí, že Arméni a tiež Gruzínci sú príjemní, veľmi dobrosrdeční a pohostinní ľudia. „Sú hrdí na to, že ako prví prijali kresťanstvo. V krajinách je veľa zaujímavých ranokresťanských stavieb a všadeprítomné takzvané kačkari, krásne tesané kamenné kríže,“ hovorí Pavol.

Arménsko je krajinou výborných syrov, medu a mlieka, v Gruzínsku zase ochutnali výborné víno. Popíjali ho so skupinkou profesorov z istej univerzity v miestnej reštaurácii, kde sa zastavili na večeru a hodovali priamo prod obrazom Stalina.

Vreckovníky

S ďalšími zaujímavosťami sa stretli mladí ľudia pri návšteve cintorínov v týchto krajinách, prekvapili ich aj zaujímavé stromy pri cestách. „Na cintorínoch nájdete náhrobné kamene v životnej veľkosti. Je na nich znázornené, ako človek zomrel. Popri cestách zase rastú „vreckovníky“, zaujímavé stromy či kríky,“ usmieva sa Pavol. Vysvetľuje, že miestni dávajú na stromy a kry kúsky látky, aby sa im splnili želania.

Skryť Vypnúť reklamu

Je tam všetko

V prezentácii predstavil Pavol aj viacero duchovných centier v krajinách Kaukazu, chrámy, kláštory. Hovoril o kraji hrdých Svanov v Gruzínsku pod hlavným hrebeňom Kaukazu a fantastických kamenných vežiach, ktoré ostali 800 rokov nedobyté. Podľa Paľa stojí návšteva týchto krajín naozaj za to.

„Je tu všetko – more, púšť, zelené hory, skaly i pamiatky. A ani o dobrodružstvo nie je núdza,“ odporúča Pavol.

Na narodeniny expedícia

Róbert Kukučka je bývalý horolezecký reprezentant, rodák z Považskej Bystrice a člen HK Manín. Spolu s filmárom Pavlom Barabášom, podnikateľom Patrikom Tkáčom a horolezcom Petrom Valušiakom sa vybral na dve expedície do Antarktídy a Arktídy.

horomil4.jpg

Robo Kukučka. Cesta na póly bola náročná, dostal ju ako dar.

„Pred tromi rokmi som mal päťdesiat rokov. Priatelia mi vtedy povedali, že ak túto cestu zorganizujem a prejdeme minimálne dvesto kilometrov, zaplatia mi to. Tak som to vymyslel a zmanažoval,“ hovorí Robo.

Špecifiká severu a juhu

Na juhu bola expedícia mesiac a na severe asi dvadsaťjeden dní.

„Pred cestou na južný pól sme sa museli aklimatizovať pre problémy s nadmorskou výškou. Bol som počas aj v sedemtisícových výškach, ale prevýšenie v Antarktíde, aj prostredie, na človeka veľmi čudne pôsobia. Inak sa tam mení tlak, a tak aj v štvortisícovej výške má človek dosť problém,“ hovorí Kukučka.

Šliapať po ľadových pláňach niekoľko dní, spať v stane, ak teplota klesá viac ako štyridsať stupňov Celzia pod nulu, prekonávať dotieravý mráz, v ktorom sa ťažko dýcha a môže vás nechráneného za niekoľko minút pripraviť o časť tváre, či vysporiadať sa pri ceste k severnému pólu s tým, že nemáte pod nohami pevnú zem, len samú vodu, čo si najlepšie uvedomíte, keď horúci ešus roztopí sneh a vy ju vidíte ako vám prúdi pod nohami. To je cesta na póly. Nie je ľahké zdolať ju.

Expedícia to úspešne zvládla. „Bol som rád, že som doma, keď sme sa vrátili z oboch ciest. Na severe je veľmi vlhko a je ťažké chrániť sa proti tomu, i keď teploty neklesajú tak nízko ako na juhu. Na juhu vás zase ničia teploty, hrozitánsky, suchý mráz a vietor, ktorý vám udiera do kolien. Nie je dobre, ak si prestanete cítiť tvár. Môžete mať omrzliny. Treba sa stále smiať alebo si tieto časti trieť. Najhoršie sú prvé dni, potom už si zvyknete. Chalani boli aj poriadne spuchnutí,“ hovorí Robo.

Zábavky prírody

Deň cestovateľov bol dosť jednotvárny. „Dvanásť hodín šliapete, ťahajúc za sebou aj ťažký náklad, zvyšok dňa odpočívate, varíte. Pochodil som toho dosť, ale môžem povedať, že námaha, ktorú tu musíte vynaložiť, aby ste prešli naplánované kilometre, je hrozná, ničí vás. Postaviť stan, zapáliť varič či niečo pripraviť na jedenie tiež vyžaduje nadľudské úsilie,“ vysvetľuje Robo a dodáva, že aj napriek tomu by sa na cestu vydal opäť.

Na severnom póle si s cestovateľmi príroda rada zažartuje. „Dochádza tu takzvanému driftovaniu ľadu. Na vrchu je zamrznutý oceán, a tá sa pohybuje hore-dolu. Je normálne, že večer postavíte na severnom póle stan a ráno ste vzdialený od miesta niekoľko hodín chôdze," spomína si Robo.

Pamiatka

Z krajiny večného ľadu si cestovatelia doniesli na pamiatku aj kus ľadu. „Ešte je v mraziaku v Bratislave. Ale plánujeme ho čochvíľa previezť do reštaurácie v Tatran- skej Lomnici,“ hovorí Robo. Tu zostane a spolu s inými vecami, aby pripomínal putovanie.

Návrat Lízy a Mura

Z hôr, len kúštik za humnami, z Veľkej Fatry, bol film Návrat rysov od Tomáša Hulíka. Dokumentarista je známy aj svojou tvorbou pre National Geographic.

horomil5.jpg

Tomáš Hulík. Jeho filmy poznajú aj v zahraničí, spolupracuje s National Geographic.

Vo svojom najnovšom filme sleduje strážcu národného parku Miloša Majdu a dvoch rysích súrodencov Lízu a Mura. Narodili sa v ZOO a bolo potrebné pripraviť ich na život vo voľnej prírode. Miloš sa stáva rysou matkou, jeho vlčiak zase strýkom. Návrat šelmy zvládli výborne, výchova prináša veľa úskalí, prekvapení i humoru. Diváci sa dozvedia čo-to nielen o živote týchto zvierat, ale aj orlov či mačky divej. Film sa vysielal aj v rakúskej, nemeckej, kanadskej televízii, či v ďalekom Honkongu.

Čo bude ďalej?

„Exaktne sa nepodarilo zatiaľ po uskutočnení návratu zvierat do prírody zistiť nič. S najväčšou pravdepodobnosťou sú však zvieratá zatiaľ v poriadku. Budeme to zisťovať vo februári s pomocou zahraničnej ochranárskej organizácie, ktorá poskytne dobrovoľníkov,“ hovorí Tomáš Hulík o pokračovaní projektu a poťažká si na zlodejov, ktorí im ukradli z lesa fotopasce. Najnovšie pripravuje aj sériu večerníčkov s rysím mláďaťom Vikim a jeho psím kamarátom.

Nešťastie našich hôr

A čo považuje za extrémne tienistú stránku našich lesov? „Okrem ich výrubu je to aj súčasné poľovníctvo, či skôr pytliactvo. V súčasnosti je poľovníkom každý grázel, ktorý má veľa peňazí a môže si kúpiť flintu, hoci nerozozná divú sviňu od človeka. Poznám však aj veľa naozajstných poľovníkov, ktorých tento stav rovnako mrzí a nemajú radi týchto strelcov na zver, lebo inak sa nedajú nazvať,“ hovorí Hulík.

Aj o rysíčatá majú spolu s Majdom strach. Nie preto, že by nemali dôveru v ich lovecké schopnosti či danosti prežiť bez pomoci človeka. Ide skôr o to, aby sa nestali loveckým terčom, či nezahynuli na ceste pod kolesami auta.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vitajte v postapokalyptickom svete
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  5. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  8. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  3. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  4. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  5. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  6. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  8. Úprava osobného motorového vozidla
  9. Important information for Brazilians living in Slovakia
  10. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  1. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 17 747
  2. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 16 002
  3. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 12 900
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 324
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 942
  6. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 10 746
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 123
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 594
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 500
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 349
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Pagáč: Belušu v druhej lige nechceli

Hlavný sponzor FK Beluša sa smial na komentároch fanúšikov Slovana

Hlavný sponzor FK Beluša Rastislav Pagáč.

O stravenkovej petícii rokovali na ministerstve

Iniciátora petície Za zachovanie súčasnej platnej legislatívy v oblasti stravovania zamestnancov Ľubomíra Sečkára s jeho tímom prijala generálna riaditeľka sekcie práce Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Danica Lehocká.

Nemocnica v Považskej Bystrici sprísni od piatka protipandemické opatrenia

Nemocnica s poliklinikou v Považskej Bystrici sprísňuje protipandemické opatrenia. Od piatka budú s výnimkou dvoch zavreté všetky vstupy do nemocnice.

Ilustračná fotografia.

Trenčín a Dubnica nad Váhom zvažujú úplný zákaz hazardu

Mestá Trenčín aj Dubnica nad Váhom zvažujú úplný zákaz hazardu na svojom území. Umožňuje im to novela zákona o hazardných hrách.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zoznam odberných miest v Dolnom Kubíne, Námestove, Trstenej a Tvrdošíne

Na Slovensku prebieha celoplošné testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest na Orave.

Zamestnanec reťazca: Mali sme pozitívnu kolegyňu, musel som ísť aj tak do práce

Aké pocity zažívajú ľudia z prvej línie, sme zisťovali od zamestnanca nemenovaného obchodného reťazca.

Od soboty bude platiť na Slovensku zákaz vychádzania, sú aj výnimky

Pre žiakov druhého stupňa základných škôl sa v pondelok začína dištančné vyučovanie.

Už ste čítali?