Streda, 31. máj, 2023 | Meniny má Petronela, Petrana

Na festivale sa hovorilo o rysoch, ceste na póly i divokých pastieroch

Ako sa v Arménsku kradnú ženy, o nebezpečnej ceste po krajinách ľadu či návrate rysov do voľnej prírody, sa mohli dozvedieť návštevníci festivalu HOROMIL FEST. Tieto snímky mali príchuť regionálnosti, pre autora alebo miesto, kde sa odohrávali. Ide však l

Vilo Lejčík. Hovoril o ceste po Nórsku a Švédsku.Vilo Lejčík. Hovoril o ceste po Nórsku a Švédsku. (Zdroj: DP)

en o zlomok bohatého programu.

Počas piatku a soboty sa v Považskej Bystrici na festivale hôr a cestovania premietalo, veľa hovorilo a spomínalo na cesty za poznaním prírody či seba samého.

Nedeľa patrila výletom do Dúpnej jaskyne a na Bystrický hrad, a tiež možnosti vyskúšať si lezeckú stenu horolezeckého klubu Manín.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ľadový hotel

O zimnej ceste po Nórsku a Švédsku porozprával na festivale Viliam Lejčík z Brvnišťa. Spolu s dvoma kamarátmi prešli autom viac ako 5000 kilometrov.

„Spali sme tak rôzne, no nebolo to ľahké, lebo teploty klesali aj dvadsať stupňov pod nulu. Lepšie je však spať v aute ako v hoteli,“ usmieva sa Vilo. Nerozumieme, a tak vysvetľuje. „V jednom mestečku sme narazili na zaujímavý hotel. Široké postele, nadčasová obývačka, zaujímavé obrazy osadené v stenách, plný bar, nádherné kožušiny, tesané sochy, nádherný dizajn. Spať sa tu však nedá, všetko je z ľadu,“ hovorí Vilo, ktorý urobil počas svojej prezentácie divákom krátky exkurz do hotela.

SkryťVypnúť reklamu

Pekné boli aj scenérie z horských priechodov krajinou, do ktorej sa zarezávajú fjordy, či z historických zákutí Osla alebo Štockholmu.

Pastieri a ukradnuté dievča

Pavol Littera v Považskej Bystrici nebýva, momentálne žije v Bratislave. Pochádza však z Plevníka-Drienového a študoval na Gymnáziu v Považskej Bystrici. Takže jeho prezentáciu možno tiež považovať za regionálnu snímku. Porozprávať prišiel o trojtýždňovom putovaní po Arménsku a Gruzínsku. Rozprával o tom, čím uhostia návštevníkov pastieri v pohorí Aragats, ako sa spí v jurte a ako bývajú Arméni, ale aj o tom, že si musíte dávať pozor na ženu, ak s vami nejaká cestuje.

horomil2.jpg

Pavol Littera. Precestoval s priateľkou Arménsko a Gruzínsko.

„V jednej arménskej dedine nám pastieri navrhli, či sa ne- chceme povoziť na koňoch. Prijali sme to a tešili sa na dobrodružstvo,“ usmieva sa Pavol. Stmievalo sa. Mladí ľudia išli chvíľu s pastiermi na koňoch, keď sa stalo niečo, s čím nepočítali. „Urobili trochu zmätok okolo fotografovania a zabávali ma. Po chvíli som si uvedomil, že nevidím moju priateľku,“ opisuje nepríjemný zážitok Pavol. Pastier, ktorý dievča odviedol, jej navrhoval manželstvo, vyznával jej lásku a tvrdil, že Paľo ju nemiluje. „Samozrejme, po nejakých dotykoch mu dala rázne najavo, že nemá záujem a ušla,“ hovorí Pavol. Všetko sa nakoniec vysvetlilo a Paľo sa dočkal aj ospravedlnenia.

SkryťVypnúť reklamu

Divokí, hrdí a dobrosrdeční

Aj napriek nepríjemnému zážitku hovorí, že Arméni a tiež Gruzínci sú príjemní, veľmi dobrosrdeční a pohostinní ľudia. „Sú hrdí na to, že ako prví prijali kresťanstvo. V krajinách je veľa zaujímavých ranokresťanských stavieb a všadeprítomné takzvané kačkari, krásne tesané kamenné kríže,“ hovorí Pavol.

Arménsko je krajinou výborných syrov, medu a mlieka, v Gruzínsku zase ochutnali výborné víno. Popíjali ho so skupinkou profesorov z istej univerzity v miestnej reštaurácii, kde sa zastavili na večeru a hodovali priamo prod obrazom Stalina.

Vreckovníky

S ďalšími zaujímavosťami sa stretli mladí ľudia pri návšteve cintorínov v týchto krajinách, prekvapili ich aj zaujímavé stromy pri cestách. „Na cintorínoch nájdete náhrobné kamene v životnej veľkosti. Je na nich znázornené, ako človek zomrel. Popri cestách zase rastú „vreckovníky“, zaujímavé stromy či kríky,“ usmieva sa Pavol. Vysvetľuje, že miestni dávajú na stromy a kry kúsky látky, aby sa im splnili želania.

SkryťVypnúť reklamu

Je tam všetko

V prezentácii predstavil Pavol aj viacero duchovných centier v krajinách Kaukazu, chrámy, kláštory. Hovoril o kraji hrdých Svanov v Gruzínsku pod hlavným hrebeňom Kaukazu a fantastických kamenných vežiach, ktoré ostali 800 rokov nedobyté. Podľa Paľa stojí návšteva týchto krajín naozaj za to.

„Je tu všetko – more, púšť, zelené hory, skaly i pamiatky. A ani o dobrodružstvo nie je núdza,“ odporúča Pavol.

Na narodeniny expedícia

Róbert Kukučka je bývalý horolezecký reprezentant, rodák z Považskej Bystrice a člen HK Manín. Spolu s filmárom Pavlom Barabášom, podnikateľom Patrikom Tkáčom a horolezcom Petrom Valušiakom sa vybral na dve expedície do Antarktídy a Arktídy.

horomil4.jpg

Robo Kukučka. Cesta na póly bola náročná, dostal ju ako dar.

„Pred tromi rokmi som mal päťdesiat rokov. Priatelia mi vtedy povedali, že ak túto cestu zorganizujem a prejdeme minimálne dvesto kilometrov, zaplatia mi to. Tak som to vymyslel a zmanažoval,“ hovorí Robo.

Špecifiká severu a juhu

Na juhu bola expedícia mesiac a na severe asi dvadsaťjeden dní.

„Pred cestou na južný pól sme sa museli aklimatizovať pre problémy s nadmorskou výškou. Bol som počas aj v sedemtisícových výškach, ale prevýšenie v Antarktíde, aj prostredie, na človeka veľmi čudne pôsobia. Inak sa tam mení tlak, a tak aj v štvortisícovej výške má človek dosť problém,“ hovorí Kukučka.

Šliapať po ľadových pláňach niekoľko dní, spať v stane, ak teplota klesá viac ako štyridsať stupňov Celzia pod nulu, prekonávať dotieravý mráz, v ktorom sa ťažko dýcha a môže vás nechráneného za niekoľko minút pripraviť o časť tváre, či vysporiadať sa pri ceste k severnému pólu s tým, že nemáte pod nohami pevnú zem, len samú vodu, čo si najlepšie uvedomíte, keď horúci ešus roztopí sneh a vy ju vidíte ako vám prúdi pod nohami. To je cesta na póly. Nie je ľahké zdolať ju.

Expedícia to úspešne zvládla. „Bol som rád, že som doma, keď sme sa vrátili z oboch ciest. Na severe je veľmi vlhko a je ťažké chrániť sa proti tomu, i keď teploty neklesajú tak nízko ako na juhu. Na juhu vás zase ničia teploty, hrozitánsky, suchý mráz a vietor, ktorý vám udiera do kolien. Nie je dobre, ak si prestanete cítiť tvár. Môžete mať omrzliny. Treba sa stále smiať alebo si tieto časti trieť. Najhoršie sú prvé dni, potom už si zvyknete. Chalani boli aj poriadne spuchnutí,“ hovorí Robo.

Zábavky prírody

Deň cestovateľov bol dosť jednotvárny. „Dvanásť hodín šliapete, ťahajúc za sebou aj ťažký náklad, zvyšok dňa odpočívate, varíte. Pochodil som toho dosť, ale môžem povedať, že námaha, ktorú tu musíte vynaložiť, aby ste prešli naplánované kilometre, je hrozná, ničí vás. Postaviť stan, zapáliť varič či niečo pripraviť na jedenie tiež vyžaduje nadľudské úsilie,“ vysvetľuje Robo a dodáva, že aj napriek tomu by sa na cestu vydal opäť.

Na severnom póle si s cestovateľmi príroda rada zažartuje. „Dochádza tu takzvanému driftovaniu ľadu. Na vrchu je zamrznutý oceán, a tá sa pohybuje hore-dolu. Je normálne, že večer postavíte na severnom póle stan a ráno ste vzdialený od miesta niekoľko hodín chôdze," spomína si Robo.

Pamiatka

Z krajiny večného ľadu si cestovatelia doniesli na pamiatku aj kus ľadu. „Ešte je v mraziaku v Bratislave. Ale plánujeme ho čochvíľa previezť do reštaurácie v Tatran- skej Lomnici,“ hovorí Robo. Tu zostane a spolu s inými vecami, aby pripomínal putovanie.

Návrat Lízy a Mura

Z hôr, len kúštik za humnami, z Veľkej Fatry, bol film Návrat rysov od Tomáša Hulíka. Dokumentarista je známy aj svojou tvorbou pre National Geographic.

horomil5.jpg

Tomáš Hulík. Jeho filmy poznajú aj v zahraničí, spolupracuje s National Geographic.

Vo svojom najnovšom filme sleduje strážcu národného parku Miloša Majdu a dvoch rysích súrodencov Lízu a Mura. Narodili sa v ZOO a bolo potrebné pripraviť ich na život vo voľnej prírode. Miloš sa stáva rysou matkou, jeho vlčiak zase strýkom. Návrat šelmy zvládli výborne, výchova prináša veľa úskalí, prekvapení i humoru. Diváci sa dozvedia čo-to nielen o živote týchto zvierat, ale aj orlov či mačky divej. Film sa vysielal aj v rakúskej, nemeckej, kanadskej televízii, či v ďalekom Honkongu.

Čo bude ďalej?

„Exaktne sa nepodarilo zatiaľ po uskutočnení návratu zvierat do prírody zistiť nič. S najväčšou pravdepodobnosťou sú však zvieratá zatiaľ v poriadku. Budeme to zisťovať vo februári s pomocou zahraničnej ochranárskej organizácie, ktorá poskytne dobrovoľníkov,“ hovorí Tomáš Hulík o pokračovaní projektu a poťažká si na zlodejov, ktorí im ukradli z lesa fotopasce. Najnovšie pripravuje aj sériu večerníčkov s rysím mláďaťom Vikim a jeho psím kamarátom.

Nešťastie našich hôr

A čo považuje za extrémne tienistú stránku našich lesov? „Okrem ich výrubu je to aj súčasné poľovníctvo, či skôr pytliactvo. V súčasnosti je poľovníkom každý grázel, ktorý má veľa peňazí a môže si kúpiť flintu, hoci nerozozná divú sviňu od človeka. Poznám však aj veľa naozajstných poľovníkov, ktorých tento stav rovnako mrzí a nemajú radi týchto strelcov na zver, lebo inak sa nedajú nazvať,“ hovorí Hulík.

Aj o rysíčatá majú spolu s Majdom strach. Nie preto, že by nemali dôveru v ich lovecké schopnosti či danosti prežiť bez pomoci človeka. Ide skôr o to, aby sa nestali loveckým terčom, či nezahynuli na ceste pod kolesami auta.

Najčítanejšie na My Považská

Inzercia - Tlačové správy

  1. Plánujete toto leto dovolenku v Chorvátsku?
  2. Martin Cígler zo Seyforu: Rast IT sektora predbieha počet odborn
  3. Odvážte sa vystúpiť z komfortnej zóny. Zažijete iné Chorvátsko
  4. Trápi vás únava alebo bolesti hlavy? Máme pre vás riešenie!
  5. Dovolenkový raj kúsok za hranicami
  6. Krásna a zdravá pokožka už za 10 dní
  7. Staršie domy zatepľujú druhýkrát. Majitelia urobili chybu
  8. V Bratislave sa koná Globsec
  1. Dovolenkový raj kúsok za hranicami
  2. Študujte v Ostrave odbory s budúcnosťou
  3. Trápi vás únava alebo bolesti hlavy? Máme pre vás riešenie!
  4. Kolektívne vyjednávania v skupine Chemosvit
  5. Aká má byť hrúbka izolácie pri rekonštrukcii domu?
  6. Palubná jednotka Shell EETS otvára európske hranice
  7. Pacientom so sklerózou multiplex dokážu skvalitniť život
  8. Slováci radi investujú s bankami
  1. Staršie domy zatepľujú druhýkrát. Majitelia urobili chybu 10 163
  2. Nevídaný záujem o grécke ostrovy. Mnohé hotely sú už nedostupné 8 965
  3. Plánujete toto leto dovolenku v Chorvátsku? 6 274
  4. Odvážte sa vystúpiť z komfortnej zóny. Zažijete iné Chorvátsko 5 696
  5. O koľko drahšia bude tento rok dovolenka pri mori? 2 713
  6. Byty v Rakyte s dotovanou hypotékou a zvýhodnenými cenami 2 181
  7. Moravák, ktorý ukázal svetu, ako sa robí „nové umenie“ 2 107
  8. Tipy na výlety po letnom Rakúsku 1 645

Blogy SME

  1. Martin Sústrik: Najnovšie dejiny: Večný September
  2. Peter Slamenik: Pásiky nie sú v móde
  3. Irena Šimuneková: Hrad Revište
  4. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými kalváriami - Kamenica
  5. Radko Mačuha: Háveď
  6. Elena Antalová: Dano...Počul tajomný akord ako Cohen, a jeho srdce už nevládalo zaspievať Aleluja
  7. Irena Šimuneková: Veľký vrch
  8. Organizácia muskulárnych dystrofikov v SR: Dospelí pacienti s SMA sa dočkali liečby
  1. Ľudmila Križanovská: Známy spevák šlágrov zneuctil pamiatku Daniela Heribana 108 981
  2. Ján Šeďo: Americkí vojaci zaútočili na predajňu Billa vo Zvolene. 107 593
  3. Ján Šeďo: V Jasenovaci omdlievali aj vrahovia z SS, tromfli ich bývalí mnísi. 33 990
  4. Jozef Varga: Prečo nemám rád Rusko 30 327
  5. Ján Šeďo: Kto vie, kde sa hrabal predtým a potom deťom rozdával zmrzlinu... 23 646
  6. Miroslav Kocúr: Fico mení hru. Karty má opäť falošné. 9 149
  7. Marek Strapko: Investigatívec Fico našiel novú paru 6 498
  8. Peter Remeselník: Ako hodnotíte tento dôkaz v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Vy ? 6 468
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 62. - Arktída - Špicbergy alebo Svalbard?
  2. Monika Nagyova: Každá rodina má svojho gamblera
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 61. - Arktída - Jan Mayen, nenápadný ostrov s pútavou minulosťou
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 60. - Kapitán Henry Hudson a jeho štyri expedície v rokoch 1607 - 1611
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 59. - Po kom bol pomenovaný Drakeov prieliv?
  6. Monika Nagyova: Afganka Slovákom: Neviete, čo máte
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 58. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 2/2 (1990)
  8. Jiří Ščobák: Chcete od Hegera krev?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Dňa 29. mája, krátko po pol tretej hodine popoludní bola ohlásená dopravná nehoda kamióna a osobného motorového vozidla, ktorá sa stala za obcou Streženice, v smere na obec Lednické Rovne, v okrese Púchov.


(red) 2 h

Trenčianski enviropolicajti obvinili 64-ročného muža z obce Lednica v Púchovskom okrese z prečinu neoprávneného nakladania s odpadmi.


TASR 2 h

Plánovanej reforme zdravotníctva odborná verejnosť vytýka komplikovanosť a nesystémovosť. Podľa niektorých ju treba rýchlo zmeniť, aby sme sa vyhli problémom.


5 h
Anna Miniarová.

Jazdkyňa Haviar teamu Anna Miniarová (15) patrí v disciplíne country cross v dorasteneckej kategórii medzi to najlepšie na Slovensku.


20 h

Blogy SME

  1. Martin Sústrik: Najnovšie dejiny: Večný September
  2. Peter Slamenik: Pásiky nie sú v móde
  3. Irena Šimuneková: Hrad Revište
  4. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými kalváriami - Kamenica
  5. Radko Mačuha: Háveď
  6. Elena Antalová: Dano...Počul tajomný akord ako Cohen, a jeho srdce už nevládalo zaspievať Aleluja
  7. Irena Šimuneková: Veľký vrch
  8. Organizácia muskulárnych dystrofikov v SR: Dospelí pacienti s SMA sa dočkali liečby
  1. Ľudmila Križanovská: Známy spevák šlágrov zneuctil pamiatku Daniela Heribana 108 981
  2. Ján Šeďo: Americkí vojaci zaútočili na predajňu Billa vo Zvolene. 107 593
  3. Ján Šeďo: V Jasenovaci omdlievali aj vrahovia z SS, tromfli ich bývalí mnísi. 33 990
  4. Jozef Varga: Prečo nemám rád Rusko 30 327
  5. Ján Šeďo: Kto vie, kde sa hrabal predtým a potom deťom rozdával zmrzlinu... 23 646
  6. Miroslav Kocúr: Fico mení hru. Karty má opäť falošné. 9 149
  7. Marek Strapko: Investigatívec Fico našiel novú paru 6 498
  8. Peter Remeselník: Ako hodnotíte tento dôkaz v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Vy ? 6 468
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 62. - Arktída - Špicbergy alebo Svalbard?
  2. Monika Nagyova: Každá rodina má svojho gamblera
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 61. - Arktída - Jan Mayen, nenápadný ostrov s pútavou minulosťou
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 60. - Kapitán Henry Hudson a jeho štyri expedície v rokoch 1607 - 1611
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 59. - Po kom bol pomenovaný Drakeov prieliv?
  6. Monika Nagyova: Afganka Slovákom: Neviete, čo máte
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 58. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 2/2 (1990)
  8. Jiří Ščobák: Chcete od Hegera krev?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu