Spomienky, hrdosť, dojatie i obdiv. Takéto pocity prežívali mnohí návštevníci výstavy Považskobystrický motocykel, ktorá sa v Považskej Bystrici konala už po tretí raz. Tentoraz bola venovaná skútri Manet 100.
Cieľom podujatia bolo pripomenúť obdobie, počas ktorého boli Považské strojárne pojmom vo svete motocyklov a najmä šikovnosť ľudí, ktorí sa podieľali na jej vývoji, výrobe či predaji.
Robili sme na kolene
Medzi dlhoročných konštruktérov motocyklov patril i Gustáv Ulický. Zaspomínal si na obdobie, keď sa začal skúter vyrábať. „Na rad prišiel po motocykli pionier. Chceli sme dať zákazníkom trocha iný typ vozidla, ako tie, čo už boli vo svete, niečo podobné, ako bola talianska vespa,“ povedal. Zdôraznil, že skúter bol predsa len odlišnejší. „Mal dynamo, štartér, smerové svetlá, krytovanie,“ upozornil na technické vylepšenie skútra.
Doplnil ho ďalší vývojár motocyklov Zdeno Metzker. Podľa jeho vyjadrenia to nebolo len o konštruktéroch. „Mali sme šikovných modelárov, pred ktorými treba dať klobúk dole, lebo dokázali zhotoviť všetko. Po nich nastúpil zlievač pán Djasník, ktorý dokázal robiť doslova zázraky, konštruktéri sa zasa venovali vnútornostiam. Veľkú zásluhu na úspechu mala skúšobňa, podľa ktorej sa výrobky upravovali, musela byť aj dobrá spolupráca s technológiou, výrobou, odbytom,“ pootvoril trocha dvere do vývojárskej kuchyne.
Som rád, že som zažil tieto nádherné časy - keď sa niečo zrodí v hlave, dá sa na papier, v prototypovej dielni nadobudne konkrétne kontúry. Všetko sa robilo, ako sa hovorí, na kolene. Keď to bolo hotové a zavrčalo za objektom, skúšobné jazdy boli na nezaplatenie. Tento pocit by som doprial zažiť každému,“ dodal.
Preslávili mesto i Slovensko
V časoch najväčšej slávy Považské strojárne vyrábali motocykle vo veľkom. „Vyrobilo sa napríklad 140-tisíc skútrov. V roku 1961 bola najvyššia produkcia, urobilo sa 85-tisíc kusov motorových vozidiel, v roku 1969 bol vyrobený miliónty kus motorových vozidiel v Považských strojárňach, miliónty kus pioniera v roku 1975,“ uviedol niektoré konkrétne údaje Gustáv Ulický.
Odhadnúť však, koľko kusov sa vyrobil celkovo, si netrúfol. „Je to veľmi ťažko zistiteľný údaj. Niečo sa vyrábalo v Rajci, niečo v Čalove a inde. Ja osobne odhadujem, že v strojárňach sa vyrobilo celkovo 2,75 milióna kusov vozidiel. K tomu treba pripočítať ešte náhradné diely či samotné motory, ktoré sa vyvážali napríklad do Poľska, Litvy, Talianska.“
Atmosféra výstavy
Prežíval ju, a svojím spôsobom sa aj vrátil k vývoju a výrobe motocyklov, i Jozef Masaryk, ktorý tiež pracoval na vývoji motocyklov. „Priznám sa, že teraz som na výstave prvýkrát, predtým mi vždy niečo do toho vošlo. Som rád, že som prišiel. Stretol som sa tu s viacerými spolupracovníkmi a zaspomínali sme si. Je dobré, že takáto akcia existuje a pripomína mladým, čo dokázali ľudia v strojárňach vyrobiť,“ skonštatoval. Dodal, že jemu k srdcu najbližšie sú krosy, na nich si rád zajazdil.
Obdobie výroby Jawy 90, ktorá mala prezývku kros, za veľmi dobré považuje aj Jozef Tamaši. Rovnako kladne hodnotí výstavu. „Je to budovanie peknej tradície, aby aj mladšia generácia videla, čo sa v strojárňach vyrábalo, že tu boli schopní ľudia, ktorí dokázali vyrobiť niečo, čo získalo uznanie na celom svete.“
Páčili sa všetky
Trinásťročný Matej Gardian čo-to o výrobe motocyklov vedel. Priznal sa, že od mamy.
„Výstava je vynikajúca, páči sa mi. Najviac, hádam, babetty alebo manety. Týmto malým malé motorky a yamaha. Ale tá je nová,“ s úsmevom ukázal na dvoch malých chlapcov, ktorých zdržal za ruku a opodiaľ zaparkovanú motorku.
Jirka Hájek, ktorý prišiel až z Moravy, nedá na skútre dopustiť. Potvrdili to aj jeho prvé slová, že nemá motorku, ale skúter. „Toľko skútrov sme pohromade ešte nevideli. Ja jeden vlastním už dvadsať rokov a som s ním spokojný. Má síce svoje muchy, ale zodpovedá dobe, keď bol vyrobený. Bol som na ňom už aj v Prievidzi. Viete, aký je z toho placatý zadek?“ zasmial sa.
Venované skútru 100
Tohtoročnou ústrednou témou výstavy bol skúter Manet S-100, ktorý sa začal sériovo vyrábať v Považských strojárňach v roku 1958. Tento typ motocykla sa stal aj najkrajším motocyklom výstavy. Jeho vlastníkom je Vladimír Koštál. Tvrdí, že pre neho je to kultová motorka, pretože ju mal už ako študent.
Okrem skútrov bolo na výstave oveľa viac typov motocyklov. Väčšina z nich je vo vlastníctve Vlastivedného múzea. Podľa jeho riaditeľky Viery Praženicovej možnosť takejto verejnej prezentácie vítajú. Múzeu totiž chýbajú výstavné priestory. Dúfa však, že sa to zmení. „Niekoľko exponátov máme v Žiline v jednom obchodnom centre. Motocykle by však mali byť vystavené v meste, kde sa vyrábali, čo by určite pomohlo aj rozvoju turistického ruchu. Niečo už pripravené máme, čakáme však na výzvu z eurofondov, aby sme mohli podať projekt. Snáď po školstve príde na rad už aj kultúra,“ povedala.
S účasťou na výstave bola spokojná. Prišlo oveľa viac ľudí ako v predchádzajúcich ročníkoch. To potvrdil i Štefan Blaško z Klubu historických vozidiel Považie. „Je oveľa väčší záujem. Účastníci prišli nielen z Považskej Bystrice, ale aj z iných okresov a Moravy.“
Manínsky okruh
Súčasťou výstavy bola aj jazda po manínskom okruhu, ktorý sa prvýkrát v Považskej Bystrici jazdil koncom štyridsiatych rokov. Teraz sa na trať vydalo viac ako tridsať pretekárov. Nešlo však len o čas, ale aj o znalosti. Čakali ich totiž aj otázky a jazda zručnosti. Víťazom sa stal Jaroslav Hajdúch na Manete 90, druhý skončil Libor Pračko na Jawe 20 a tretí Edo Maťašovský na skútri Manet 100.
