POVAŽSKÁ BYSTRICA. Diela Ferdinanda Hložníka môžu vidieť návštevníci MG Art galérie do 16. októbra. Na pôde galérie ich predstavil, spoločne s kurátorom, syn Juraj.
Ferdinand Hložník pochádza zo Svederníka, kde sa narodil 18. novembra 1921, zomrel 27. februára 2006 v Bratislave.
Život a tvorba
Študoval na Reálnom gymnáziu v Žiline. V rokoch 1942 – 1946 na oddelení kreslenia a maľovania na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave u profesora J. Mudrocha, M. Schurmanna, G. Mallého, D. Millyho a J. Kostku.
„Jeho starší a známejší brat Vincent začal študovať v Prahe. Mal výrazný talent. Keď sa otec rozhodoval, čo ďalej, zavážila aj táto skutočnosť. Svoje zohrala aj druhá svetová vojna, pretože vysokoškoláci nemuseli vtedy do armády. Pätica súrodencov síce osirela, no Vincent otcovi pomáhal aj finančne. Neodišiel síce za ním do Prahy, ale študoval v Bratislave. Samostatná vysoká škola výtvarných umení ešte neexistovala, a tak študoval ako pedagóg. Preto mal aprobáciu kreslenie, zemepis,“ spomína syn Juraj.
V rokoch 1947 až 1948 bol profesorom kreslenia v Gymnáziu v Jure pri Bratislave a neskôr na Reálnom gymnáziu v Bratislave na Grosslingovej ulici.
Maliar
Bol zakladajúcim členom výtvarnej skupiny 29. augusta a v roku 1967 získal cenu Cypriána Majerníka. „Prvú samostatnú výstavu mal v roku 1962 v Plzni, kde predstavil svoje tempery a oleje. Po tejto veľmi úspešnej výstave vystavoval takmer vo všetkých významných galériách nielen na Slovensku, Čechách, ale aj v európskych galériách. Najrozsiahlejšiu výstavu mal v roku 1976 v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne. Predstavil 80 olejov, 90 tempier, 21 tušov a 19 linorezov. Svoju ilustračnú tvorbu začína v roku 1951 a prvú knižku ilustruje pod názvom Štvornohí priatelia od V. Čaplina. Následne sa stáva významným slovenským ilustrátorom,“ povedal kurátor výstavy Milan Mazúr.
Ilustrátor
Významné boli ilustrácie pre Čítanku pre I. ročník 1962 a Šlabikár pre prvákov (1965). V roku 1958 sa zúčastňuje svetovej výstavy v Bruseli a v roku 1960 na Bienále v Moskve. Od sedemdesiatych rokov pravidelne navštevuje zákutia Kysúc a Oravy a s bratom Vincentom tam skoro pravidelne každoročne chodia kresliť .
„Dnešná výstava predstavuje výber z diel typických Hložníkovských figurálnych a krajinárskych kompozícií, stavaných na dramaticky-expresívnej kresbovej skratke, nadsázke a deformácii doplnenou bravúrnou koloristikou kontrastných farieb. Pre Ferdinanda Hložníka je charakteristický vzťah k prostrediu, v ktorom vyrastal ako k zdroju, ktorý ho motivoval, inšpiroval, najmä v prvom období jeho tvorby. Pôsobí tu nielen jeho citové prepojenie so životným podnebím rodného prostredia, v ktorom žil a neskôr prostredia jeho druhého domova, ktorým bola Bratislava,“ dodal Mazúr.
Pozná históriu obrazov
Hložníkov syn Juraj je pôvodným povolaním strojný inžinier. „Bol som svedkom otcovej činnosti. Mali sme vedľa seba pracovne. Keď som prišiel, nazrel on, alebo ja, čo ten druhý robí. Vždy sme sa dobre porozprávali, zaujímal sa o to, čo robím. Mali sme pekný vzťah. Poznám históriu vzniku jeho obrazov,“ tvrdí Juraj.
Dodáva, že otec bol veľmi komunikatívnym človekom. Zaujímal sa o všetko. „Nielen tým, že pripravoval ilustrácie do kníh, ich nazbieral veľké množstvo. Zdedili sme veľmi bohatú knižnicu. Beletria, náučná či odborná literatúra. Máme napríklad knihu Limonádový Joe v maďarčine, hoci z nás nikto po maďarsky nevie,“ dodáva syn.
V Hložníkových šľapajách sa čiastočne vydal vnuk Jakub. Možno práve jeho práce sa o nejaký čas objavia v niektorej z galérií.
