Článok pokračuje pod video reklamou
HORNÁ PORUBA. Na prvý pohľad nebolo na stretnutí nič zvláštne, veď sa tu ročne uskutočnia desiatky rôznych akcii podobného druhu.
Výnimočnosť stretnutia spočívala v tom, že v prvom rade išlo o stretnutie po päťdesiatich rokoch. Ďalšou zvláštnosťou, ktorá mu dala punc výnimočnosti, bolo, že bývalí spolužiaci spolu s jedinou žijúcou pedagogičkou Máriou Drestovou boli bývalí žiaci ZŠ v Hornej Porube, ktorí v školskom roku 1960 - 1961 „drali školské lavice“, ako žiaci prvého ročníka.
Stretnutie po rokoch
V roku 1960 bolo do prvého ročníka v škole v Hornej Porube zapísaných 35 žiakov. Vďaka nemalému úsiliu jedného zo žiakov Pavla Pučeka na stretnutie prišlo devätnásť. Niektorí sa z rôznych príčin nemohli zúčastniť a piati navždy skončili svoju pozemskú púť. Na úvod tohto milého stretnutia, si prítomní minútou ticha uctili pamiatku nielen svojich mŕtvych spolužiakov, ale aj prvého triedneho učiteľa Vojtecha Pučeka, ktorý už taktiež nie je medzi živými. Okrem príhovorov a prípitkov nechýbalo ani želanie toho, aby sa všetci účastníci stretnutia dožili ešte mnohých a dlhých rokov a opäť sa stretli o päť rokov, čiže v roku 2016.
Spomienky na školské časy
Veľmi zaujímavé bolo počúvať rozprávanie absolventov, ako si spomínali na svoje školské roky, ale i mladé časy. Mnohí z nich opustili rodný chotár, aby zapustili korene v novom domove avšak na svoju rodnú obec pod majestátnym Vápčom nezabúdajú a bolo vidieť, že v spomienkach sa do nej radi vracajú.
Zavŕšením stretnutia bolo posedenie spojené s tancom pri hudobnej skupine Brdárka, kde si bývalí žiaci i učiteľka Mária Drestová rokoch spoločne zaspomínali i zažartovali na roky prežité v škole. Bolo vidno, že duch a iskrenie mladosti opäť ožili, keď sa čas v spomienkach prítomných vrátil späť o päť desaťročí.
