POVAŽSKÁ BYSTRICA. Na území Slovenska bol letný čas po prvý raz zavedený v rokoch 1916 až 1918 a neskôr v rokoch 1940 až 1949. Po tridsaťročnej prestávke ho v roku 1979 zaviedli opäť. V roku 1999 sa po prvý raz končil letný čas v októbri, dovtedy sa na Slovensku končil v závere septembra.
Neplatí všade
Niektoré štáty však letný čas nemajú. Posúvať hodiny nemá význam v krajinách na rovníku, kde sú deň a noc približne rovnako dlhé - 12 hodín. Naopak, čím bližšie je krajina k pólom, tým dlhšie trvá obdobie letného času.
Prvým, kto myšlienku striedania letného a zimného času koncipoval, bol Benjamin Franklin. V roku 1784 napísal štúdiu An Economical Project. Vážne však túto tému nastolil až londýnsky staviteľ William Willett vo svojom pamflete Waste of Daylight v roku 1907. Navrhoval posunúť hodiny o 20 minút dopredu v každú zo štyroch aprílových nedieľ a rovnakým spôsobom z nich uberať v septembri.
Cieľom je šetrenie
Hlavným cieľom zavedenia letného času bolo šetrenie energie a lepšie využívanie prirodzeného denného svetla. Podľa webovej stránky webexhibits.org/daylightsaving sa každý deň počas obdobia letného času takýmto spôsobom v celých USA ušetrí približne jedno percento energie. Na Novom Zélande poklesne počas tohto obdobia spotreba o približne 3,5 percenta.
Faktom však zostáva, že ľudia, ktorí vstávajú pred siedmou hodinou ráno, minú takýmto spôsobom viac energie, lebo musia svietiť. Napriek tomu odborníci tvrdia, že je to málo v pomere k tomu, čo sa ušetrí večer. Zo štúdií množstva dopravných nehôd z USA a Veľkej Británie vyplýva, že zvýšenie ich počtu počas tmavých rán kompenzuje zníženie počtu nehôd počas dlhších večerov. Keďže je večer dlhšie svetlo, znižuje sa údajne aj množstvo spáchaných násilných trestných činov. Ľudia sa vraj menej pohybujú po tme a tak sa nevystavujú riziku.
Nevýhody
Zmena času má aj druhú stránku. Ľudia sa sťažujú na zmenu denného rytmu. Pre niektorých to nepredstavuje veľké problémy, ale ľudia s poruchami spánku toto obdobie prežívajú veľmi citlivo. Podľa niektorých vedcov striedanie zimného a letného času neprináša želaný efekt, pretože výpadok z prirodzeného rytmu vyvoláva poruchy koncentrácie a znižovanie pracovnej výkonnosti. Iní zasa tvrdia, že zmena času nemá na psychiku človeka taký vplyv ako niekoľkodňový dážď alebo búrka. Sťažujú sa však mnohí ľudia, ktorých práca sa viaže na východ Slnka, napríklad farmári. Tvrdia, že "sliepky sa neriadia podľa zmeny času".
