NOVÁ DUBNICA. Dotyky krásy už po tretíkrát prilákali do kina Panorex nadšených návštevníkov, ktorí si nenechali ujsť výstavu paličkovanej čipky. Predstavili sa na nej nielen domáce čipkárky, ale aj hostia zo Šoporne a Serede.
Milovníkov krehkého umenia potešil pohľad na viac ako 440 vystavovaných čipiek. Obrusy, dekorácie, odevy, ozdoby – jednoducho paličkovaná nádhera, ktorú stálo za to vidieť.
Krátka história
Aj keď čipkárstvo v Novej Dubnici existuje len krátko, v súčasnosti tvorí neoddeliteľnú časť kultúry v meste. „Obyvatelia si nachádzajú postupne cestu na naše výstavy a naše práce obdivujú. Každoročne robíme aj kurzy paličkovania. Záujem majú obyvatelia z mesta, ale aj z okolitých obcí. Prejavuje sa hlavne po našich výstavách,“ povedala Anna Waldeckerová, vedúca novodubnického klubu paličkovanej čipky.
„V tomto ročníku sme sa zamerali predovšetkým na priblíženie regionálnej čipky a jednotlivých oblastí, kto-rých je na Slovensku celkovo osemnásť, čo je najviac vo svete. V menšej miere je tu čipka moderná, ktorú zastupujú obrázky, šperky a odevné doplnky. V expozícii klubu vidíme prekrásne čipky z Banskej Hodruše, Soľnej Bane, Brezovej pod Bradlom, rozmanité tvary, farby a vzory čipiek na motívy zo Španej Doliny, čipky z Gemera, Jelšovské, zo Starých Hôr, z Hontu, Novohradu, západoslovenské, liptovské, či pôlky z okolia Nového Mesta nad Váhom. Mnohé z nich už boli na zániku a len vďaka šikovnosti našich žien sa nestratili v nenávratne,“ doplnila.
Vzácni hostia
Stalo sa už tradíciou, že na výstavu Dotyky krásy sú každoročne pozvaní aj hostia. Inak tomu nebolo ani tento rok. „Každého návštevníka iste očarila jemnosť, farebnosť a krása šopornianskej a seredskej čipky,“ povedala vedúca novodubnického klubu, ktorá bola s celkovým výsledkom spokojná.
„Myslím si, že výstava bola veľmi pekná. Návštevníkom priblížila jednotlivé oblasti čipky na Slovensku. Expozíciu dopĺňali dva kroje zo Západného Slovenska, zapožičané z folklórneho súboru Vršatec. Našu výstavu už navštívili čipkárky z mnohých klubov na Slovensku, ale aj z Českej republiky.“
Krásu čipky si prišli pozrieť aj žiaci základných škôl v rámci vyučovania. Nechýbali deti z materských škôl, Slnečnice z Centra voľného času, klienti z domova dôchodcov z Dubnice nad Váhom, ako i obyvatelia Novej Dubnice a okolia.
Trpezlivosť nadovšetko
Na výstave sa stretlo skoro štyridsať autoriek originálnych diel paličkovanej čipky. „Svoje diela vystavovalo 22 členiek nášho novodubnického klubu, 15 členiek klubu zo Šoporne a zo Serede prišli Anna Chlebovcová a Ľubov Hudáková. Celkovo bolo 443 exponátov,“ spresnila Anna Waldeckerová.
Práca s paličkami si vyžaduje trpezlivosť, sústredenosť a čas. Veľa času zaberie už samotná príprava, či ide o prípravu vzorov alebo o samotné namotanie nití na paličky. „Niektoré práce sú zhotovené podľa zakúpených vzorov - tu prípravu spravil autor, iné sú podľa vlastných návrhov - tu je potrebný predovšetkým nápad. Potom to dať na papier, zvoliť, aké väzby a kde sa použijú, všetko skontrolovať, doladiť a potom až pracovať. Mnohé dečky vychádzajú zo starých vzorov, ktoré sme prekreslili zo starých foriem, hľadali, aké prvky boli použité a až potom sme mohli paličkovať. Samotné paličkovanie zabralo niekoľko hodín na maličkostiach a niekedy aj viac ako mesačnú prácu na zložitých a veľkých dečkách,“ opísala postup pri paličkovaní vedúca klubu.
Prišli namiesto detí
Cesta k paličkovaniu je rôzna. Niekto lásku k čipke takpovediac „zdedí“, inému sa paličkovanie zapáči až v dospelosti. Podobne na tom bola aj pani Waldeckerová, ktorá si zaspomínala na to, aká bola jej cesta k paličkovanej čipke.
„Vždy som obdivovala paličkovanú čipku, hlavne keď som videla fotky v rôznych časopisoch. Túžila som sa to naučiť. Centrum voľného času malo v ponuke krúžok paličkovanej čipky. Deti nemali záujem a namiesto nich prišli dospelí, medzi nimi aj ja. Kurz viedla pani Mrázová. Začiatky boli ťažké, zápasili sme s materiálom, valce nám spravil pán Mráz, paličky vyrobil jeden starý pán v garáži, to všetko však prichádzalo postupne. Ako nám pribúdali paličky, začali sme robiť aj väčšie a zložitejšie veci. Na vianočných stromčekoch nám na čestnom mieste viseli prvé jednoduché ozdoby,“ spomína s úsmevom Waldeckerová.
„Čipka sa stala pre mňa veľmi významnou. Nachádzam v nej oddych, relax, zmysluplné naplnenie života na dôchodku, stretávanie sa s priateľmi nielen z klubu, ale aj zo zahraničia, nadväzovanie nových priateľstiev. Je to úžasný pocit, keď sa vám dielo vydarí, ak sa vaša práca páči iným,“ dodala vedúca klubu . STANISLAVA ČECHOVÁ
