ehová kráľovná, v ktorej účinkoval vtedy 15-ročný mladíček Jozef Vajda.
Kronika však uvádza vznik až 1.marca 1971, kedy bol zápis do krúžku a neskôr, 3. marca, prvá skúška.
Od roku 1971 pracuje pod názvom Ochotníček. Dnes ho navštevujú deti od osem do sedemnásť rokov.
Režisérky
Znie to neuveriteľne, ale počas štyroch desaťročí sa vystriedali v detskom divadelnom štúdiu iba štyria režiséri. Je to veľa alebo málo? Ako si spomína na začiatky Emília Čibenková?
„Je to už dávno. Som šťastná, že som sa mohla zúčastniť osláv výročia súboru i štúdia. Veľmi si vážim všetkých, ktorí v ňom pracovali, či pracujú, a pokračujú v tejto práci. Mám radosť, že mladí ľudia sa zaujímajú o divadlo,“ hovorí nestorka púchovského divadelníctva.
Spomína na otvorenie nového domu kultúry. „Záujem detí o divadlo bol veľký. Prišlo ich vyše stovky. Čo s nimi? Napokon sme vytvorili divadlo mladých a detské divadelné štúdio,“ spomína Emília Čibenková.
Takmer dve desaťročia pôsobila v DDŠ Elena Zlatošová-Bakošová. Hoci odišla, a prenechala stoličku režisérky a vedúcej Andrei Lutterovej-Golejovej, zostala pri divadle. Pracovala v Národnom osvetovom centre ako metodička pre detskú dramatickú tvorivosť a divadlo pre deti. Neskôr sa dostala do funkcie porotkyne. Je pre ňu ťažké hodnotiť tých, s ktorým pracovala tak dlho?
„Aj keď sa bije emotívne to súkromné s profesijným, to druhé musí zvíťaziť. Neodpustila som Petrovi nič, najmä potom, keď dosiahol so súborom prvé väčšie úspechy. Som nesmierne vďačná, že napokon sa ujal súboru on. Zapadol doň so svojimi ratolesťami i s deťmi zo súboru,“ hovorí o jedinom mužovi na režisérskej stoličke, Petrovi Hudákovi.
Režisér Peter
Od roku 1992 štúdio vedie režisér Peter Hudák. Skoro každý rok pripraví so súborom inscenácie, ktoré sú úspešné v re- gióne i na celoštátnej prehliadke Zlatá priadka v Šali, kde niekoľkokrát získal hlavnú cenu - v roku 1984 s hrou Pozvanie, 1987 - Kača, 1998 - Ľaľa, ho!, 2000 - Vaska, nespi!, 2001 - Go, Argo!, 2004: V pondelok pôjdem s tebou, 2006 - Deň Atalaka, 2011 - Nefunguje.
Dá sa povedať, že Peter naskočil do rozbehnutého vlaku, a svojej úlohy sa zhostil skvele. „Začiatky boli ťažké. Ani pani Elena nám nič nedarovala. Šesť až sedem rokov som mal pocit, že vyslovene nás sedí. Dnes viem, že to bolo dobre. Keď sme sa dostali na celoslovenskú detskú prehliadku do Šale, mal som už dosť skúseností. Vyhrali sme a víťazstvo sme si ešte niekoľkokrát zopakovali. Bez kritiky by sme toto všetko nedosiahli,“ hovorí Hudák.
Deti a divadlo
Dobrý režisér by mal vždy vycítiť, či sú deti na hru zrelé, a pripravené. Peter Hudák tvrdí, že každý rok robí súbor to, na čo má.
„Deti majú rôzne témy, ale je na vedúcom, aby našiel vhodnú pre ich vek. Aj preto sa nedajú divadlá medzi sebou porovnávať. Porotca má k dispozícii vedomosti o súbore a látke, ktorú naštudoval. Preto hodnotí deti v danom veku, ako sa dokázali popasovať s témou a či ju vybral režisér dobre. Na javisku sa dá veľmi rýchlo odhaliť faloš, či chcel dostať režisér cez deti „von“ svoje pocity a myšlienky. Na prvý pohľad odhalí, či dávajú deti do toho svoje emócie,“ povedal Hudák.
Ochotníček
Je pravidelným účastníkom vrcholnej prehliadky amatérskeho divadla Scénická žatva v Martine, kde za hru Kača v réžii E. Zlatošovej získal v roku 1976 Cenu za tvorivý čin roka a v roku 2000 bola na túto cenu nominovaná hra Vaska, nespi! Zúčastnil sa aj na festivaloch Dni atraktívneho divadla vo Zvolene, Piemenie v Bánovciach nad Bebravou, Divadelná chalúpka v Brezne. Ako úspešné štúdio vníma všetky hry, ak dokázali naplniť svoj výchovný cieľ. Formovať názory, postoje, charakterové vlastnosti, nadobúdať životné skúsenosti.
Medzi nimi však predsa len výraznejšie svietia hry: Kichôtik, Pozvanie, Kača, Ľaľa ho!, Vaska, nespi! Go, Argo, V pondelok pôjdem s tebou, On, ona a pán v čiernom, Pes Jeana Labadieho, Deň Atalaka, Nefunguje a autorské dielo samot-ných mladých divadelníkov Noc anjelov, či posledná hra Costra nostra. Súbor sa predstavil na festivaloch v Českej republike, hosťoval v Poľsku, Srbsku. Už od osemdesiatych rokov súbor preferoval autorské scenáre a tejto tradície sa drží doteraz.
V roku 2009 prezentovali autorský text členov DDŠ Ochotníček Sedem opíc v projekte New writing Dramaticky mladí (Najmladšia súčasná slovenská dráma) v Divadle Aréna v Bratislave. V roku 2001 generálny riaditeľ Národného osvetového centra udelil súboru Medailu D. G. Licharda.
Oslavy
Súčasní i bývalí členovia Ochotníčka oslávili 40. výročie vzniku DDŠ v Nimnici. Okrem ocenenia všetkých, ktorí sa podieľali na jeho vzniku či úspešnom pokračovaní, či tých, ktorí mu pomáhajú dnes, sa predstavili na pódiu naj-mladšie generácie Ochotníčka.
Programom hostí vkusne sprevádzali Lucia Panáčková a Charlotte Ondriciová. Obe si aj zahrali v hre Noc anjelov.
Ako prví sa však predstavili najmladší púchovskí herci s hrou Osmijanko z minulosezónneho repertoáru. Starší chlapci ponúkli ukážku z hry Costra nostra, ktorú hrávajú pre okolité stredné školy. V scénickej miniatúre Nefunguje účinkovali Eva Kováčová a Júlia Gatialová. Ochotníček tento rok s hrou dostal až na Scénickú žatvu do Martina, čo je vrcholná prehliadka ochotníckeho divadla na Slovensku. „Deň po oslavách štyridsiatky sme hrali dve predstavenia v Bratislave, v rámci sprievodného programu BIB,“ dodáva režisér.
„Odvážim sa povedať, že každý Púchovčan mal niekoho z rodiny, kto bol v Ochotníčku. Ja som v ňom nikdy nebola, ale teraz, keď hrá v ňom môj syn, vidím, o čo som prišla,“ povedala Milada Vargová, riaditeľka Domu kultúry v Púchove.
„Niekedy je prísny, no sú skúšky, keď iba blbneme,“ skonštatovala na adresu režiséra Eva Kováčová.
Ján Lišaník hral v Ochotníčku pred jedenástimi rokmi. „Dostal som sa do DDŠ vďaka bratovi, ktorému za to ďakujem. Naša generácia skončila v divadle odchodom na stredné školy. Vedel by som si opäť prácu v Ochotníčku predstaviť, ale iba ako technik, ako je tomu v inom divadle,“ povedal Ján.
Budúcnosť
Najmä pri Osmijankovi bolo vidieť, ako Peter prežíva za kulisami hru so svojimi zverencami. „Pri prehliadkach je to vidieť viac. Sedím pod pódiom, púšťam hudbu, gestikulujem. Kolegovia hovoria, že je zábavné pozerať sa na mňa a moje mimické eskapády,“ zasmeje sa Hudák.
Ako si predstavuje budúcnosť súboru? „Na prácu s deťmi musia byť vytvorené dostatočné podmienky. Javisko, financie na rekvizity, na cestovné na súťaže... Kedysi bol štát k týmto aktivitám mládeže štedrejší. S každou prehliadkou majú organizátori dnes problém. Niekto by si mal konečne uvedomiť, v čom je podstata výchovy mládeže. Každý vinár kladie dôraz na ošetrovanie mladého viniča, aby mal neskôr dobrú a kvalitnú úrodu. Ide o to, ako budeme deti vychovávať. Nechcem, aby sme zabíjali čas zháňaním základných prostriedkov iba preto, že chceme fungovať!“ dodal režisér a vedúci Ochotníčka Peter Hudák.
„Detská dramatická tvorba nie je len o divadle, ale o komunikácii. Má obrovský náboj pre činnosť detí. Preto je mi ľúto, že detské divadlo je na chvoste všetkých ekonomických záujmov,“ dodala Elena Zlatošová-Bakošová.
