POVAŽSKÁ BYSTRICA. Rodák z kysuckej Nesluše prišiel do Považskej Bystrice už ako 15-ročný a v roku 1950 začal pracovať ako učiteľ v strojárskom učilišti. A práve v tomto období sa začal intenzívne venovať astronómii. Vyštudoval matematiku a fyziku na Prírodovedeckej fakulte UK a začal pôsobiť ako stredoškolský profesor v považskobystrickom gymnáziu.
Postavil prvú meteorologickú stanicu v Považskej Bystrici a v roku 1970 skonštruoval podľa jeho návrhu Eduard Škorpík unikátne, doteraz funkčné slnečné hodiny. Tie sú dodnes jednou z rarít mesta a podobné sú aj v americkom Chicagu.
Juraj Bardy viac ako polstoročie propagoval astronómiu medzi mládežou a zasväcoval študentov do tajov vesmíru. Jeho meno nesú nielen spomínané slnečné hodiny, ale aj astronomický krúžok v obci Plevník-Drienové, ktorý oslávil 12. výročie svojho vzniku. "Astronómia sa za posledných 400 rokov vyvinula do stavu, kedy prestáva byť jednoducho zrozumiteľná. Zaoberá sa vecami, ktoré sa veľmi ťažko názorne vysvetľujú. A je práve úlohou takých vynikajúcich osobností, akou je profesor Bardy, aby dokázali svojmu auditóriu ozrejmiť súčasné moderné astronomické poznatky z jednoduchšieho pohľadu, aby boli zrozumiteľné. Ak totiž ľudia neporozumejú, nebudú presvedčení, že to tak je," zhodnotil prínos Bardyho pre popularizáciu astronómie na Slovensku i v zahraničí riaditeľ Žilinskej hvezdárne Miroslav Znášik počas osláv Bardyho 90. narodenín.
Význam amatérskych astronómov pre rozvoj vedy vyzdvihol vtedy aj prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella. "Astronómovia, ktorí pozorovali vesmír zo Zeme, boli takými predchodcami kozmonautov, teda aj mňa. Ja patrím do generácie ľudí, ktorí sa mali možnosť pozrieť na hviezdy z trošku iného uhla pohľadu. Poďakoval som mu. Nebyť astronómie, nebolo by ani kozmonautov, pretože astronómovia začali prví objavovať vesmír a otvorili cestu aj pre kozmonautov," povedal Bella.
Posledná rozlúčka s Jurajom Bardym bude vo štvrtok 17. novembra na pravé poludnie na novom cintoríne v Považskej Bystrici.
