POVAŽSKÁ BYSTRICA. Akciu pripravilo centrum voľného času na dopravnom ihrisku. Hoci sa spočiatku zdalo, že súťažiacich bude máličko, napokon šarkany predsa len vyleteli do vzduchu.
Šarkan na streche
Počas tréningu a prípravy na súťaž mali deti možnosť nájsť optimálne miesto i vietor na púšťanie šarkanov. Veľkú smola mala Julka Pagáčová, ktorú zradil vietor. „Šarkan mi spadol na strechu telocvične. Nedá sa tam ako dostať, a tak súťažiť asi nebudem,“ povedala sklamaná Julka. Napokon skončilo všetko dobre. Na prvé dve kolá jej kamarátka šarkana požičala, v treťom štartovala už so svojím, ktorého sa podarilo dať jej otcovi a Jurajovi Kulichovi dole zo strechy.
Rodičia a deti
Súťažiaci mali tri pokusy. Občas sa zdalo, že let šarkana i celé podujatie prežívajú viac rodičia ako ich ratolesti. Niektoré prišli samé, ale napokon ich šarkany neleteli. Dôvodom bol technický stav. Ten vyriešil hravo Ján Michálek, ktorý svojmu synovi nahradil zlomený nosník konštrukcie kúskom viniča. „Pozrite sa, ako vysoko lieta. Toto vymysleli súdruhovia v Taliansku,“ pochválil seba i výrobcov Jano. Jeho syn Lukáško tvrdil, že už ani nevie, kto mu hračku kúpil, ale tvrdil, že určite niečo vyhrá.
Kúpili ich
Škoda, že medzi šarkanmi sa neobjavil aj taký, ktorého vyrobili šikovné ruky rodičov a detí. Deniskovi Ďuricovi kúpila „draka“ kamarátka Janka. Tvrdil, že na súťaži mal premiéru. Jeho ocino oponoval, že darček vyskúšali už doma.
Do reči nebolo Vaneske Ondrejkovej, ktorá prišla ako prvá, a dlho sa zdalo, že bude jedinou účastníčkou súťaže. „Lieta veľmi vysoko,“ povedala malá slečna. Okrem toho sme z nej dostali na naše otázky iba dvakrát áno.
Organizátori ocenili osmičku odvážnych, ktorí prišli na súťaž so šarkanmi i rodičmi. Škoda, že v Považskej Bystrici sa ich nenašlo viac.
