ILAVA. Úprimnosť, otvorenosť a najmä svojský pohľad na život i písanie. Tak sa prezentovala Šikulová verejnosti v Ilave.
Šikulovej starý otec pracoval v Ilave ako prednosta železničnej stanice. „Román Miesto v sieti som písala na objednávku. Dej som situovala do spomenutej lokality a rozprávajú ho tri generácie,“ začala rozprávať o románe autorka.
Román s autobiografickými črtami sa číta veľmi príjemne. Nielen pre jemný humor, láskavý obraz vtedajšej doby, ale aj ozajstné pasáže, ktoré sú svojskými kúskami života jednotlivých osôb. „Napríklad listy, ktoré sú v knihe, existujú. Zachovali sa, a ja som ich vo svojom diele použila,“ skonštatovala Šikulová.
Ako malá často počúvala od babičky, ako sa narodila mama, jej sestra, ako dedko padol vo vojne. „Chcela som to všetko spomenúť. Od začiatku som vedela, že nenechám rozprávať iba starú mamu, jej dcéru, napokon sa pridala najmladšia generácia, Verona,“ skonštatovala autorka.
Príjemná debata o knihách i živote, ktorý je nielen o písaní kníh či fejtónov, mala svoj koniec. „Pred besedou sme s manželom hľadali na cintoríne hrob našej rodiny, no nenašli sme ho,“ tvrdila spisovateľka. V závere besedy sa však dočkala prekvapenia. Prvým bola verná kópia dobovej fotografie železničnej stanice, druhým návšteva príbuzného, s ktorým sa, hoci za tmy, vybrali späť na cintorín.
