PÚCHOV. Športová hala tlieskala nielen na konci vystúpení všetkých tanečných zložiek či ľudových hudieb, ale aj počas ich vystúpení.
Všetci účinkujúci si to za veľmi pekný program určite zaslúžili. Jednotlivé vystúpenia boli vhodne doplnené projekciou. V nej sa dozvedeli diváci mnoho zaujímavostí od tých, ktorí nielen v súbore tancovali či tancujú, ale aj o vzniku súboru či jeho choreografii.
Divadlo malo prednosť
Folklórny súbor Váh založil so svojimi priateľmi v roku 1971 Milan Húževka. „K folklóru som sa dostal v 50. rokoch, ako študent, a neskôr ako vojak. Zamiloval som si ho. Po príchode do púchovského kultúrneho domu mi veľmi chýbal, no súbor sa vtedy založiť neplánoval. V meste sa fandilo vtedy divadlu, veď Púchov je dominantou ochotníckeho divadla. Na jednej z porád som vyvolal debatu, aby sme sa predsa len zamysleli nad založením súboru. Vďaka Milke Čibenkovej sa nám to podarilo,“ hovorí o prvopočiatkoch Váhu Húževka.
Prvé talentové skúšky do súboru boli 15. novembra 1971. „Mám všetko podrobne poznamenané. Na základe akéhosi prieskumu sme pozvali chlapcov a dievčatá, ktoré sa prihlásili. Bol medzi nimi napríklad aj herec Jožko Vajda. Mám pri ňom poznačené D, takže urobil skúšky dobre,“ spomína Milan Húževka.
Boli a sú v súbore
K Váhu patrili či dodnes patria neodmysliteľne nielen tanečníci, ale aj tí, ktorí pre nich vytvárali choreografie, pripravovali kroje, sprevádzali ich hudobne. Či to boli Viktor Mareček, Eva Kukučková, Ivan Sadloň, Viktória Šramčíková, Žaneta Littová, Marcela Podymáková, Dana Capáková a mnohí ďalší.
„Keď som prišla do Púchova a k súboru, mala som Kristove roky. Pred mojím príchodom sa striedali viacerí vedúci, ktorí pracovali pre Váh najmä externe. Jedni niečo začali, druhí dokončili. Predtým som nikdy choreografie nerobila, ale vedela som, že za pokus to stojí. Začalo ma to baviť. Pridal sa výskum po obciach, kde sme robili rekonštrukcie tancov. V Zbore, Papradne...,“ hovorí Eva Kukučková, bývalá vedúca choreografka.
Marcela Podymáková tvrdí, že je maskotom súboru. „Učila som tancovať nielen vlastné deti. Moje dcéry, také zlatíčka, i syna, ktorý tvrdí, že je hiphoper i folklorista. Raz mi povedal: „Mama, ďakujem ti, že si so mnou trsala odmalička!“,“ usmeje sa pani Marcela.
Deti, manželstvá a folklór
Vo Váhu sa uzatvorilo i niekoľko manželstiev. „Okrem nás dnes spomenú ďalšie tri. Ja som začala tancovať vo Vážteku, keď som mala sedem rokov. K folklóru ma priviedli rodičia, ktorí tancovali vo FS Zobor. Po nich som zdedila lásku k folklóru. V súbore som sa spoznala s manželom, ktorý začal tancovať asi v pätnástich rokoch. Dnes chceme ukázať deťom, ako vie maminka s ocinom tancovať,“ zaspomínala Zuzana Drahniaková, ktorá nechala s manželom Jurajom pred vystúpením Alexandra i maličkú Viktóriu na starosti starým mamám. Tie sa vraj vedia o vnúčence postarať aj počas skúšky.
Deti sú budúcnosťou aj pre FS Váh. DFS Biela voda oslavoval desiate výročie. Práve najmenším patril po úvode začiatok programu. Neskôr si „dovolili“ parodovať tancami svojich starších a skúsenejších kolegov.
Úcta
Dlhotrvajúci potlesk, ovácie, kvetiny a uznanlivé slová. To bol záver galaprogramu folklóru v Púchove. Oslavy Váhu i Bielej vody mali úspech.
„Chcem sa veľmi pekne poďakovať mojim drahým Váhistom za krásny program, za milé prekvapenie, no predovšetkým som veľmi vďačná, že môžem byť súčasťou tohto ich krásneho, energického sveta. Priznám sa, že keď som pred ôsmimi rokmi nastúpila do domu kultúry, bola som srdcom hlavne pri divadle a muzike, keďže týmto dvom „parketám“ som sa kedysi venovala. Ku folklóru som len s úctou a zatajeným dychom vzhliadala ako k niečomu vznešenému, pre mňa nedosiahnuteľnému, pretože to, čo zvládnu, považujem občas až za akrobatické výkony, za niečo, čo by som ja nikdy neutancovala, neudýchala, neuspievala,“ povedala riaditeľka domu kultúry Milada Vargová. Aj ona verí, že Váh oslávi v plnej sile päťdesiatku.
