POVAŽSKÁ BYSTRICA. „Zdravoťáci“ chodia do nemocnice už niekoľko rokov. Tradične začínajú na oddelení pre najmenších pacientov.
Aj tento rok sa prechádzalo po chodbách nemocnice sedem statočných. Mikuláš, traja anjeli, dvaja čerti a ich pedagogička.
Prekvapenie na oddelení
Mikulášsky sprievod sa začal na detskom oddelení. „Momentálne tu máme desať detí,“ informovali nás sestričky. Malí či veľkí, všetci dostali balíček. „Povedz nám nejakú báseň, alebo zaspievaj. Pomodlil si sa dnes? Čo ti je, odkedy si tu, vyzdrav sa,“ boli otázky i želania Mikuláša.
Niektoré deti lovili v pamäti aspoň úryvkoch z toho, čo sa naučili v materskej škole. Iné, najmä tie menšie, báseň, aj keď s troškou trémy, zarecitovali. Ak nie, zaspievala mikulášska družina sama. Roman z Prečína sa dostal na oddelenie minulú sobotu. „Je to lepšie, teším sa domov. Hoci na Mikuláša dávno neverím, táto návšteva ma veľmi potešila a prekvapila,“ tvrdil Roman.
Sladkosti potešili
„Kto by nemal rád sladkosti? Hoci nie som najmenšia, mám rada Mikuláša a všetko, čo s ním súvisí,“ zasmiala sa Mirka z Lednických Rovní. Z obce sklárov sa dostal do nemocnice aj prváčik Erik, na ktorom nás upútali jeho krásne dlhé a husté vlasy. „Mala by som ho nechať ostrihať,“ tvrdila jeho mama, ktorá sledovala so synom akurát Shreka. „Nebál som sa ich. Najviac sa mi páčil Mikuláš,“ utrúsil Erik.
Zoči-voči
Mikuláša sa nebála ani Andrejka, ktorá mu zarecitovala. Zoči-voči takémuto sprievodu sa postavila po prvý raz Rebeka, ktorá radšej nič nepovedala.
Potešili deti
Úlohu Mikuláša si vyskúšal po prvý raz Peter Gregor. „Chceli sme potešiť deti. Nemal som trému, pretože v maske má človek väčšiu anonymitu. Som zvyknutý pracovať s deťmi. Vytvorili sme dobrú partiu, a aj keď to nebolo niekedy vidieť, improvizovali sme,“ skonštatoval Peter, ktorý by sa chcel stať záchranárom.
Chceli ich potešiť
„Detská radosť je najväčšou odmenou. Chceme im aspoň na chvíľku uľahčiť ich pobyt v nemocnici,“ tvrdil vrchný anjel, ktorého robila Danka Kučáková.
„Fleky anjelov už boli obsadené, a tak mi zostal iba čert. Ale nie, úloha čerta pasuje určite viac k môjmu charakteru,“ okomentovala svoj kostým Kristína Hudecová.
Nebol to Kollár?
Pred detským oddelením čakal s maminou Tomáško z Dohnian. „Včera boli u nás až štyria čerti, takže týchto som sa dnes nebál,“ povedalo trošku smutno chlapča, ktorému mali operovať palec.
Čerti a anjeli nepotešili iba deti. „Štrngajú reťazami ako v osemdesiatom deviatom kľúčmi. Nebol ten Mikuláš náhodou prezlečený odborársky boss Kollár?“ zažartoval muž, ktorý sa podopieral o palicu. Zo dva razy ňou prebehol aj čerticiam po zadku.„Je to dobrá vec. Mne sa to páči,“ tvrdil starší muž, ktorý čakal pred traumatológiou na ošetrenie.
Cukríky za básničky
Malého Damiána sprievod pred nemocnicou nevystrašil. Zaspieval Oli, oli, Janko a dostal cukríky. „Ráno som bol chorý. Boli sme s mamou na alergológii, už je mi lepšie. Myslím si, že aj tie cukríky mi pomôžu,“ hútalo chlapča.
Čakárne pred ordináciami detských lekárov boli plné. „Mikuláš bol u nás už včera,“ tvrdila Anička, ktorá sa naučila báseň o Mikulášovi vraj v materskej škole.
Bratia Ferko a Filip z Podmanína sa nemohli dohodnúť, či Mikuláš u nich už bol alebo ešte nie. „Vlastne áno, veď nám priniesol sladkosti. Mne sa nepáčili trubičky, ktoré nemám rád,“ tvrdil jeden z bratov. Oboch však potešili syrové korbáčiky, ktoré našli v chladničke.
Dobrý nápad študentov zo strednej zdravotníckej školy potešil malých i veľkých. Nestál veľa. Opäť sa potvrdilo, že zaujímavá myšlienka môže priniesť veľa radosti.
