Štvrtok, 22. apríl, 2021 | Meniny má SlavomírKrížovkyKrížovky

Už v advente chodievali traja pastieri

Advent tvoria štyri nedele pred Vianocami. V ľudových zvykoch je spojený s mágiou počiatku. Ľudia si mysleli, že v tomto období majú nadprirodzené sily väčšiu moc. Špecifiké zvyky má aj Mariková.

Zaujímavý zvyk sa zachoval v Hornej Marikovej.Zaujímavý zvyk sa zachoval v Hornej Marikovej. (Zdroj: ARCHÍV OBCE)

Advent je v ľudových zvykoch charakteristický ochrannými obyčajmi, zastúpená je aj ľúbostná mágia, veštby, maskované obchôdzky, podomové vinšovanie, zákaz ženských prác. Pred Vianocami za sebou nasleduje viacero takzvaných stridžích dní. Ľudia si mysleli, že počas nich vo zvýšenej miere pôsobia škodlivé mocnosti. Patrí medzi ne Katarína, Ondrej, Barbora, Mikuláš, Lucia a Tomáš.

O zvykoch všeobecne, ale aj špecifikách Marikovej sme sa porozprávali s Mgr. Petronelou Rágulovou, PhD., etnologičkou a religionistkou.

Skryť Vypnúť reklamu

Katarína a po nej pôst

Mnohé zvyky sa až podes udržali aj v Marikovskej doline, niektoré vymizli a zostali už len v spomienkach ľudí.

„Na Katarínu mali ženy zakázané tradičné práce ako šitie, tkanie, pradenie. Kto v tento deň vstúpi do domu, ten akoby "polazí". Ak to bola žena, malo sa dariť zle. Aby sa predišlo takejto návšteve, posielali po dedinách na obchôdzky malých chlapcov, aby doniesli dobré zdravie a hospodársku prosperitu. Chodili už zavčas ráno," hovorí Petronela Rágulová a dodáva, že tieto zvyky sa už veľmi nedodržiavajú.

Známe sú však stále katarínske veselice. „Po nich začína prísne obdobie adventného pôstu. Ľudia by si mali odriekať jedlo aj pitie, viac rozmýšľať o svojej hriešnosti, očistiť sa po fyzickej aj duševnej stránke. Dnes už sa to tak nedodržiava," vysvetľuje Rágulová.

Skryť Vypnúť reklamu

Ľúbostná mágia na Ondreja

Zaujímavé sú ondrejské zvyky spojené s ľúbostnou mágiou, lebo svätý Ondrej je, okrem iného, aj patrónom neviest.

„Manželstvo bolo kedysi chápané veľmi osudovo. Každej žene bol daný nejaký "osúdenec", muž, a rovnako to platilo aj naopak. Termín osúdenec je odvodené od slova osud. Tým sa umocňovalo to, že ide o pevný, nemenný zväzok. Slobodné dievky na Ondreja konali magické praktiky, aby zistili, jednak meno budúceho muža, alebo to aké bude mať remeslo," vysvetľuje Rágulová.

Etnologička dodáva, že pre Marikovú je zaznamenaný zvyk chodenie dievok na krížne cesty, kde o polnoci triasli plotmi. „Z ktorej strany zaštekal pes, tam sa mali vydať," hovorí etnologička.

Lialo sa tiež roztavené olovo do studenej vody. V nej nadobúdalo rôzny tvar, z ktorého hádali remeslo svojho nastávajúceho. Varili sa aj halušky. „Do nich sa dávali lístočky s menami a ktorá posledná vyplávala na povrch, to mal byť ten osúdenec. Múka nemohla byť z domu, kde sa varilo, ale priamo z mlyna alebo pozbieraná z viacerých domov. Popri týchto magických praktikách hovorili dievčatá rôzne slovné zariekania, aby sa umocnila sila a účinok magického rituálu. Nebolo to jednoduché. Ak chceli dievčatá, aby sa to naozaj podarilo, museli sa celý deň aj postiť," vysvetľuje Rágulová a s humorom dodáva, že tieto praktiky pretrvali až dodnes, robila ich dokonca aj ona sama so sestrou.

Skryť Vypnúť reklamu

Barborky nechodia, vetvičky pretrvali

Na Barboru chodia v niektorých častiach Slovenska po domoch barborky. Boli zahalené v bielej plachte a vymetali metlou alebo husími brkami v dome kúty, aby ho ochránili pred zlými silami. V Marikovskej doline si podľa etnologičky ľudia niečo podobné nepamätajú.

„Udržal sa však zvyk, že dievčatá chodia na čerešňové vetvičky, ktoré dávajú vykvitnúť do vody. Keď sa tak stane, do roka sa vydajú. Voda, do ktorej čerešňu dávajú, nesmie byť hocijaká. Nosiť ju musia každý deň z potoka v ústach," hovorí Rágulová. Nosenie vody v ústach sa zdá nezmyselné, ale sú aj výklady, že enzýmy zo slín majú vplyv na to, že sa povrch kôry aj púčika skôr rozruší a vetvička rýchlejšie zakvitne. Dôležité je aj to, že voda je ohriata.

Zvyky na Luciu sú staršie

Zaujímavá je aj história mikulášskych obchôdzok, ktorá však nie je až taká stará ako mnohé iné zvyky z obcí. Je to tak aj v prípade Marikovej.

„V minulosti sa v súvislosti s tým, že je Mikuláš aj patrónom študentov, konali veľmi bujaré zábavy, ktoré cirkev zakázala. Zredukovali sa na obchôdzky troch postáv - Mikuláša, čerta a anjela. Išlo o tradíciu skôr z miest, ktorá do dedinského prostredia prenikla dosť neskoro, až koncom 19. storočia, niekde až začiatkom 20. storočia," vysvetľuje Rágulová. Dodáva, že pochôdzky bývajú v Marikovskej doline dodnes.

Oveľa staršie sú však zvyky na Luciu. Najvýznamnejší stridží deň. „V našej ľudovej tradícii je chápaná ambivalentne, pestro. Ako svätica aj bosorka. Je tu trošku protirečenie. Navŕšilo sa totiž kresťanské chápanie ako dobrá žena, ale aj aspekt pohanský, keď je Lucia chápaná ako čarodejnica," hovorí Rágulová. Tento deň bol podľa starých kalendárov najkratší v roku. Počas dlhého trvania tmy majú zlé sily možnosť pôsobiť čo najdlhšie a majú najviac sily. Práve preto sa v tento deň robili rôzne opatrenia proti bosorkám. Dom, izby, okolie domu, maštaľ aj hospodárske budovy sa svätili svätenou vodou. Robili sa aj kriedou kríže na dvere či kruh okolo domu.

Pozor na ženy v dome a mäso

Po marikovských dedinách chodili tiež na Luciu mládenci a robili hluk. Tak mali odohnať bosorky.

„V Marikovej nepúšťali von deti, aby sa išli hrať do susedov. Tak isto nemala ani v tento deň prísť do domu žena, preto "polazovali" malí chlapci. Mali byť malí, krásni, zdraví a nesmeli sa na nič sťažovať, nesmeli do domu doniesť nič negatívne, mali byť pozitívne naladení. Nesmeli tiež doniesť mäso, lebo by tam uhynulo nejaké hospodárske zviera. V predvečer svätej Lucie začali chodiť lucky, čo sa dodržiava dodnes. Chodia celé zahalené v bielom, mlčky vchádzajú do domu a vymetajú izby a tiež kúty domu," hovorí Rágulová.

Pochôdzky s betlehemským divadlom

V advente chodili však po Marikovskej doline v minulosti aj s betlehemským divadlom.

„Vystupovali v ňom postavy pastierov a anjela. Pastieri sa volali Fedor, Kubo a Stacho. Boli oblečení v kroji a na ňom mali kožuch obrátený na ruby, z huňatej strany von, klobúk a súkenné nohavice. Všetko mali previazané hrubším koženým opaskom. Chodili po domoch. Ľudia ich vítali a oni v každom dome zahrali scénku o tom, ako bolo pastierom zvestované, že v Betleheme v maštali sa narodil malý Ježiško a že sa mu idú pokloniť. Viedli rôzne prekáravé dialógy, ktoré boli okorenené typickým humorom. Torzo divadla sa dochováva dodnes v podobe spevov betlehemcov počas svätej omše na Vianoce. Ako symbol nosili kedysi pastieri aj drevený betlehem," hovorí o zaujímavostiach z Marikovej etnologička.

Aj cigánka s deckom

Na Silvestra sa až podnes zachovalo zase v Hornej Marikovej chodenie takzvaných babiarov.

„Sú to podomové obchôdzky maskovaných mužov. Tváre majú namazané sadzami. Jeden býva prezlečný za cigánku s malým deckom. Ak ľudia neotvárajú, dieťa zaplače, aby ich obmäkčilo," vysvetľuje etnologička. Mládenci spievajú koledy a recitujú rôzne vinše. V Hatnom chodia zase kubovia. Ľudia dávajú hosťom naturálie. Tie potom dajú mládenci na spoločný stôl počas zábavy.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Chceli by ste televízor alebo práčku k nákupu ako bonus?
  2. Kúpele Sliač sa pripravujú na liečbu post- Covidových pacientov
  3. Snažíte sa o ekologickú domácnosť?
  4. Čo pomáha zdravotníkom? Týchto šesť vecí ich drží nad vodou
  5. Luxusné dovolenky s osobným komorníkom už aj u nás
  6. Niké Športovkyňa mesiaca si vybrala na podporu lyžiarske talenty
  7. 5 dôvodov, prečo si kupovať slovenskú zeleninu. Poznáte všetky?
  8. Prečo McDonald's podniká kroky k udržateľným riešeniam?
  9. Ako môžete z vašej domácnosti spraviť zelenú domácnosť?
  10. Volkswagen Touareg: Prvá liga za slušné peniaze
  1. Snažíte sa o ekologickú domácnosť?
  2. Luxusné dovolenky s osobným komorníkom už aj u nás
  3. Čo pomáha zdravotníkom? Týchto šesť vecí ich drží nad vodou
  4. Viete ako na to, ak potrebujete silu a energiu?
  5. Viac ako polovica to zažila, hovoriť nechce nikto
  6. Niké Športovkyňa mesiaca si vybrala na podporu lyžiarske talenty
  7. 5 dôvodov, prečo si kupovať slovenskú zeleninu. Poznáte všetky?
  8. Kúpele Sliač sa pripravujú na liečbu post- Covidových pacientov
  9. BILLA rodičom radí, ako deťom pripraviť výživnú desiatu
  10. Investovanie sa tento rok oplatí
  1. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku 25 299
  2. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 17 660
  3. 5 dôvodov, prečo si kupovať slovenskú zeleninu. Poznáte všetky? 9 356
  4. Prihláste sa na odber nových newslettrov od SME 9 056
  5. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 7 594
  6. Zo žraloka rybka. Ako sa rozpadlo impérium Maria Hoffmanna? 7 421
  7. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 6 949
  8. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 6 935
  9. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 6 845
  10. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 6 835
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Občianske združenie Spolu máme zelenú v spolupráci s mestom Považská Bystrica usporiadalo každoročné čistenie Manínskej úžiny.

12 h
Ilustračné foto.

V Nemocnici s poliklinikou (NsP) v Považskej Bystrice je momentálne hospitalizovaných 67 pacientov s ochorením COVID-19, deväť z nich je na umelej pľúcnej ventilácii.

13 h
V maske mali vonné látky.

Epidémie a následné hospodárske krízy už ľudstvo zažívalo pred stovkami rokov. Následkom však bol aj rozvoj vedy a medicíny. Karanténu poznáme už od 14. storočia, očkovanie už od Márie Terézie.

24 h

Autorské práce bude hodnotiť odborná porota zložená z vedeckých pracovníkov, novinárov a pedagógov.

20. apr

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Africký mor ošípaných hlásia v Banskobystrickom kraji z Rimavskej Soboty, Veľkého Krtíša, Revúcej, Detvy aj Zvolena.

19. apr

Vážna nehoda sa stala dnes skoro ráno na R1 neďaleko Trnavy.

17 h

Nemocnica chce využiť skúsenosti z druhej vlny pandémie. Plánuje zriadiť samostatný pavilón pre covidových pacientov.

20. apr

Divá zver prichádza k ľudským obydliam kvôli potrave.

20. apr

Už ste čítali?