PÚCHOV. Mnohí opýtaní nám na otázku ani neodpovedali. Predvianočný zhon a z neho plynúca nervozita ich možno obrali o malé prilepšenie si pri nákupe darčekov.
Jednou z opýtaných bola aj pani Eva, ktorá mala noviny pri sebe.
Na návšteve
Eva Šťastná navštívila kamarátku, s ktorou si chcela dať pôvodne kávu, no napokon skončili pri kupovaní darčekov pre vnúčence. „Dlho sme sa nevideli. Obe pracujeme mimo, a tak je jedinou našou možnosťou, ako komunikovať, telefón. Lenže ani zavolať sa nám nedá hocikedy, a tak sme sa konečne zišli,“ hovorí výherkyňa.
Pani Eva dodá, že zatiaľ všetky darčeky kúpiť nestihla, no väčšina je už „v suchu“.
Nemá šťastie
Noviny kupuje niekoľko rokov, nie však pravidelne. „Pracujem v Rakúsku ako opatrovateľka. Preto si kupujem vždy MY Noviny stredného Považia vtedy, keď prídem domov. Chcem vedieť, čo sa deje v meste, okolí,“ tvrdí Eva.
Dodá, že prvá príde na rad krížovka. „Vždy ju vylúštim, no nikdy som odpoveď s kupónom do redakcie neposlala. Nemám šťastie, a tak si myslím, že by som asi nevy-hrala,“ skonštatuje opatrovateľka. Kedysi vraj vyhrala v lotérii šesťsto korún. „Pozerala som na to, ale čísla mi nepasovali. Radšej som si dala tiket skontrolovať, a div sa svete, vyhrala som šesťsto korún,“ zasmeje sa pani Eva. Vyhrala aj knihu, ktorá ju však najskôr nepotešila. „Malá knižočka, reku, škoda to posielať. Obsah bol však super. Parádna kriminálka!“ opíše výhru žena.
Opatrovateľka
Výherkyňa pracuje v Rakúsku už päť rokov ako opatrovateľka. „Predtým som pracovala v považskobystrickej nemocnici. Lenže vtedajších sedemtisíc korún bolo príliš málo. Práca to nie je ľahká, starať sa o starého človeka je, ako keby ste sa starali o dieťa. Potrebuje opateru celý deň,“ dodá pani Eva a ponúkne nám kávu. Ponáhľame sa, a tak nám na rozlúčku daruje čokoládového Mikuláša, plného lentiliek.
Zaželáme si spokojné Vianoce, šťastie, zdravie, lásku, objímeme sa, a dozvieme sa ešte, že „dvacka“ pôjde na niektorý z darčekov.
