Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky

Ľudové vianočné zvyky boli plné mágie

Starí ľudia hovoria, že vianočné sviatky neboli v minulosti bohaté na dary, ale o to bohatšie na duchovný obsah a tradičné úkony.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: DOBRENAPADY.SK)

Na Adama a Evu, čo je Štedrý deň, sa od rána všetko sústredilo na prípravu slávnostnej hostiny. Bolo vyupratované, všetko vybielené.

Na stole okrem tradičných jedál nesmeli chýbať soľ, štyri pecne chleba, snopok obilia či peniaze. Namiesto pozerania televízie ľudia spievali koledy a chodili do kostola. O starých zvykoch sa z kroník a rozprávania ľudí dozvedela aj etnologička Petronela Rágulová.

Ak buchla doska, bolo zle

Ženy začali na Štedrý deň už skoro zrána s varením a muži robili vonku okolo hospodárstva a dobytku. „Väčšie práce už nemohli robiť, len tichšie. Pred večerou sa pozametal eštrich, hlinená podlaha v dome. Smeti vynášala v tento deň gazdiná, inokedy to mali na starosti slobodné dievky. Pod pazuchou mala bochník chleba,“ hovorí etnologička Petronela Rágulová. Chlieb symbolizuje prianie, aby v nasledujúcom roku nechýbala potrava, a to nielen materiálna. Je tiež symbolom dobra, pokory, vzájomnej tolerancie, lásky, rešpektu a pokoja ľudí dobrej vôle. „Vonku sa gazdiná započúvala do zvukov okolia. Ak počula, že z niektorého domu ide spev a muzika, predvídala, že tam bude svadba. Keď sa niekde buchlo doskou, tam sa malo stať nešťastie," hovorí o veštení pred večerou etnologička.

Skryť Vypnúť reklamu

Nie prasiatko, ale zlatá krokva

Slobodné dievky chodili tiež na krížne cesty a počúvali štekot psa. „Odkiaľ štekal, tam sa mali vydať,“ upresňuje Rágulová.

Deti aj všetci v tento deň sa museli postiť. „V Marikovej sa však nehovorí, že uvidia zlaté prasiatko, ale zlatú krokvu,“ dodáva etnologička.

Gazda chodil pred večerou do maštale, aby dal zo všetkého zo stola aj dobytku. Do oblátky sa okrem medu a cesnaku dával aj kúsok petržlenovej vňate. Gazda hádzal tiež do kútov izby orechy. Hovoril pritom: „Kúty, sväté kúty, nemám vás čím obdarovať, len týmito orechmi.“ Nesmeli zostať prázdne, aby neodišla hojnosť z domu.

Kôpky soli pre zdravie

Všetko malo aj pri stolovaní svoju postupnosť, pevné pravidlá. „Pod stôl sa dávala sekera. Bola z pevného kovu, čo malo zabezpečiť utuženie zdravia a síl, ktorými mal človek bojovať proti zlu. Nohy stola boli omotané reťazou, aby bola rodina jednotná a zišla sa takto aj o rok,“ hovorí Rágulová.

Skryť Vypnúť reklamu

Aj to, čo sa objavovalo na stole, malo svoju symboliku. „Boli to štyri bochníky chleba, každý na jeden roh. Múka na ne sa robila na ručných kamenných mlynkoch, žrnoch. Jedna časť Marikovej sa napríklad dodnes volá Žrnové. Dávali sa aj kôpky soli, podľa počtu ľudí v domácnosti. Mala zabezpečiť pre každého dobré zdravie. Komu sa roztopila, mal zomrieť. Dával sa aj snopek obilia, ovsa. Klasy museli smerovať k východu. Pravdepodobne preto, že na východe sa narodil Ježiš, ale môže to mať aj starší pôvod, teda smerom k miestu, odkiaľ prichádza každý deň svetlo so slnkom, ktoré dáva všetkému život. Nechýbali ani mince, aby boli ľudia bohatí,“ hovorí o obsahu stola Rágulová. Všetko sa prikrývalo bielou plachtou, ktorá sa len výnimočne dávala na stôl. Na tom nesmeli chýbať kríž a sviečka.

Skryť Vypnúť reklamu

Vstávala len gazdiná

Pred jedením sa ľudia postavili a postojačky pomodlili. Modlitbu viedol gazda, ako hlava rodiny. Potom si všetci sadli a všetci aj museli zostať sedieť na mieste, aby rodina bola súdržná. „Vstávať mohla len hlavná gazdiná, a tiež len na najnutnejšiu obsluhu,“ dodáva etnologička.

Po modlitbe nasledoval prípitok, pálenka. Potom išla oblátka s medom a cesnakom. „Cesnak mal odháňať zlé sily a tiež mal dať ľuďom silu,“ vysvetľuje Rágulová. V Marikovej sa ďalej jedával chlieb s mliekom alebo obilninovou kávou a ďalšie bezmäsité jedlá ako ježiškova kaša – obilninová dochutená kaša a sýte kysnuté koláče,“ hovorí Rágulová. Ako posledné sa konzumovali sladké cestoviny – pupáky, a na záver sušené ovocie. Každý si mal pri večeri zobrať zo všetkých jedál, ale nikto nesmel zjesť všetko. Preto, aby sa nevzal celý úžitok zo stola.

Veštenie s obuvou

Po jedle ľudia spievali koledy s motívom betlehemského tajomstva, ďalej sa jedlo, pilo, modlilo až do odchodu na polnočnú svätú omšu. V Marikovej sa chodilo skôr. Trvalo totiž, pokiaľ sa ľudia poschádzali z kopaníc. „Dievky si na polnočnú obúvali krpce. Tie mali remienky, ktoré si obtáčali okolo nôh. Jeden si schválne neobtočili. Ktorý mládenec si to všimol a dievčaťu ho obtočil, ten mal byť jej nastávajúcim,“ hovorí o ľúbostných veštbách Rágulová.

Ryba v potoku znamenala šťastie

Božie narodenie je spojené s mágiou počiatku. To znamená, že ako ľudia prežijú tento deň, taký budú mať celý nasledujúci rok. „Pretekali sa preto, kto prvý vstane, lebo ranostaj mal byť svižný po celý rok. Keď boli deti poslušné, mali byť poriadne celý rok. Chodievalo sa aj k potoku po vodu na takzvané brodky. Do nabratej vody hádzali peniaze, slamu zo stola, med a oblátky. Umyť sa v nej museli všetci členovia rodiny. Pokropili ňou celý dom, aby ho ochránili pred zlými silami. Aj s koňmi sa prešlo po potoku, aby boli svieže ako tá voda. Veľké šťastie mal mať ten, kto videl v potoku rybu, ešte lepšie ak ju aj chytil,“ opisuje staré zvyky z doliny Rágulová.

Na Božie narodenie bola dôležitá osoba prvého návštevníka. Vítaní boli malí chlapci. Aby marikovskí gazdovia predišli nevítanej návšteve, priviedli do domu ráno radšej ovcu. Bola považovaná za pokojné zviera, a taký mal byť i dom.

Slama na kmeni a úroda

Na Štefana sa ľudia navštevovali po domoch, čo pretrvalo dodnes. „V minulosti dávali tiež okolo stromčekov slamu zo stola, aby štedro zarodili. Dávalo sa tiež pozor, či niečo na stole pribudne. Keď sa tak stalo, usudzovali, že pribudne nový člen domácnosti,“ uzaviera prehľad starých zvykov Rágulová.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  6. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  7. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  8. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  9. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  1. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  2. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  3. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  4. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  5. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  6. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  7. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  8. Budovanie zelenej značky
  9. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  10. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 971
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 20 819
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 17 604
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 597
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 205
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 943
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 395
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 258
  9. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020 7 217
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 106
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

ilustračné foto

Pozitívnych bolo 30 556 ľudí.

9 h
Ilustračné foto

V súvislosti s pandémiou nového koronavírusu vykonali hasiči v Trenčianskom kraji v roku 2020 celkovo 581 výjazdov.

13 h

Kvôli havárií stavebného stroja v Milochove uzatvorili cestu na dve hodiny. Dialo sa tak v exponovanej dobe, kedy sa ľudia vracali z práce. Konflikty kvôli stavbe sa vyostrujú, havárie sú častejšie.

13 h
Múzeum ZSSR v Novosibirsku bol v podstate náš jediný cieľ, prečo sme v tomto priemyselnom meste chceli stáť.

Považskobystričanka Kristína Hamárová je vášnivá cestovateľka. Prinášame jej fotogalériu z ciest po Vietname, Indii, Nepále a Rusku.

9 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Po páchateľoch polícia intenzívne pátra.

12 h

Dobre skončilo v Bobote, Čachticiach, Stankovciach. Výborne v Dolnej Porube a Trenčianskych Miticiach.

25. jan

Ide zatiaľ iba o čiastkové výsledky.

25. jan

Naše obce a mestá sa testovania zhostili na jednotku, hoci na prípravu mali len pár dní.

18 h

Už ste čítali?