Na rovine
Každý futbalový oddiel má svoju nezmazateľnú históriu, ktorou sa do dejín futbalového hnutia zapísal od svojho založenia a vyryl nezmazateľnú stopu na futbalovej mape sveta. Tak je to u svetových veľkoklubov, akými sú FC Barcelona, AC Miláno, Bayern Mníchov, či Spartak Trnava, ale i u malých futbalových oddielov, akými je napríklad futbalový oddiel Telovýchovná jednota Tatran Tunežice. V Tunežiciach sa futbal hral dávno pred jeho oficiálnym založením. Výhodu bola rovinatá plocha na ktorej sa nachádza obec Tunežice. Nebolo treba zvláštnych uprav, ale stačilo vyznačiť hraciu plochu, bránky a o zábavu bolo postarane. V tom čase sa už v okolitých obciach (Ladce, Košeca, Beluša ) a mestách Púchov, Ilava futbal niekoľko rokov hral súťažne.
Rok 1955.
V hornom rade zľava Anton Prekop, Viktor Baška, Jozef Kvasnica, Ján Melicher, Emil Melicher, František Melicher, Karol Kvasnica. V dolnom rade zľava Jozef Rafko, Bohumil Kvasnica, Bohumír Zajac, Miroslav Baška, Emil Češko.
Prvé začiatky
Až v roku 1951 sa niekoľko mladých nadšencov rozhodlo založiť futbalový oddiel s názvom Telovýchovná jednota Sokol Tunežice. Prvým predsedom sa stal Karol Kvasnica. V jeho náročnej práci mu pomáhali Jozef Prekop, Pavol Baška, Jozef Letko, Anton Beniak, Jozef Rožník a mnohí ďalší obetaví funkcionári. Už po roku existencie sa však Telovýchovná jednota Sokol Tunežice premenovala na Telovýchovnú jednotu Tatran Tunežice.
Futbal z kameňolomu
Patronát, teraz by sme tomu povedali hlavný sponzor, bol v tom čase prosperujúci Kameňolom Tunežice. Vzhľadom na dobrú prosperitu Kameňolomu sa TJ Tatran Tunežice zaradila medzi najaktívnejšie TJ vo vtedajšom Ilavskom okrese. Futbaloví pamätníci spomínajú hlavne na účasť futbalového družstva mužov na turnaji v Konrádovciach, okres Krupina. Na začiatku 60 – siatych rokov bola činnosť TJ Tatran Tunežice prerušená, keď sa na konci futbalového stretnutia s Borčicami strhla hromadná bitka a potom prišli tvrdé tresty od nadriadených organov ktoré viedli k tomu, že TJ Tatran Tunežice na dva roky prerušila svoju činnosť.
Predseda rekordér
V roku 1966 sa stal predsedom TJ Tatran Tunežice Bohumil Kvasnica, ktorý zastáva túto náročnú funkciu dodnes, to znamená že dlhých 45 rokov. Neskôr po absolvovaní trénerského kurzu sa stal dlhoročným trénerom futbalového družstva TJ Tatran Tunežice. Pod jeho vedením si opäť TJ Tatran Tunežice počínajú vo futbalových súťažiach úspešne. V roku 1971 sa zúčastňujú futbalového turnaja „ kameňolomov“ v Terchovej, aby takýto turnaj v roku 1972 sami usporiadali na futbalovom ihrisku v Tunežiciach. V roku 1973 sa zase futbalisti TJ Tatran Tunežice zúčastnili futbalového turnaja o Pohár SNP v Bohdanovciach pri Košiciach. Tieto akcie mali medzi širokou verejnosťou kladný ohlas, lebo boli v tom období jedinými pri ktorých sa mohli mladí ľudia mohli dostať za hranice rodného chotára a spoznať nový kraj a nových ľudí. V tomto období mala TJ Tatran Tunežice 60 dospelých členov a 13 členov mládeže.
Rok 1972.
Horný rad zľava: Bohumíl Kvasnica - vedúci mužstva, Vincent Král, Štefan Cák, František Beňák, Jozef Kvasnica - kapitán mužstva, Jozef Porubčan, Bohumíl Letko Milan Bajza, Jozef Marguš a Ladislav Letko.
Dolný rad zľava: Milan Hrubo, Anton Beniak, Rudolf Kvasnica, Tibor Múth, Jozef Kvasnica, Valient Marguš, Vojtech Židek.
Bez dorastu
Členov dorastu tu nenájdeme, lebo futbalisti v dorasteneckom veku zbierali skúsenosti väčšinou v susedných obciach Ladce a Košeca. Bolo niekoľko pokusov o založenie družstva dorastu, ale bez dlhšieho trvania. Nesmieme zabudnúť, že okrem futbalu sa v Tunežiciach darilo taktiež stolnotenisovému oddielu, turistickému oddielu a ZRTV. ( Základný rozvoj telesnej kultúry ) Stolní tenisti postúpili do okresnej súťaže a vzhľadom na veľký záujem o tento šport bolo vytvorene i B – družstvo, ktoré hralo v najnižšej súťaži okresu Považská Bystrica. Na začiatku 80 – siatych rokov mal futbalový oddiel i družstvo žiakov. Družstvo žiakov sa v Tunežiciach udržalo 6 súťažných ročníkov. Práve v tomto družstve začal svoju bohatú kariéru Štefan Zábojnik, ktorý tu začínal na brankárskom poste. Po prestupe do dorasteneckého družstva Ladiec sa preorientoval na stopéra a tento post úspešne zastaval v Púchove a Dubnici nad Váhom. V dnešnej dobe sa stará o futbalové ihrisko v Tunežiciach a odovzdáva svoje bohaté skúsenosti mladšej generácii.
Rok 1991.
V hornom rade zľava: Bohumil Kvasnica, Miroslav Suchár, Vladimír Mikuška, Vladimír Letko, Pavol Suchár, Ján Grečný, Jozef Letko a Ladislav Letko. V dolnom rade zľava: Štefan Cák, Tibor Konečný, Jozef Kvasnica, Miroslav Bulica, Ján Kotrás, a Marián Rafko.
Rozhodcovia a hráči
V Tunežiciach vyrástli taktiež dvaja strážcovia futbalových pravidiel: futbalový rozhodcovia Viktor Baška a Štefan Cák. Zo všetkých oddielov dnes už je len oddiel futbalový, ktorý dá sa napísať bojuje o prežitie a, že nezanikol je to len vďaka obetavým funkcionárom. Futbalisti TJ Tatran Tunežice hrajú so striedavými úspechmi v III. A triede Oblastného futbalového zväzu Považská Bystrica. Okrem domácich futbalistov sa tu nachádzajú a dalo by sa napísať futbalový dôchodok si užívajú bývali futbalisti z okolia, ako napríklad Anton Brunovský bývalý futbalista Starej Turej, Trenčianskych Bohuslavíc a Ilavy. Po ceste ktorú vytýčili Bohumil Kvasnica a Ján Abrahamovský, František Melicher, Ľudovít Letko, Ján Grečný, Milan Letko, Rudolf Kvasnica, Dušan Minárik, Pavol Letko a ďalší sa teraz snažia kráčať Anton Machala, Jozef Mikuška Štefan Zabojnik, Alojz Hošteter, a ďalší....
Rok 2000.
Horný rad zľava: Štefan Zábojník, Milan Turza, Vladimír Mosoriak, Alexander Kandráč, Ľuboš Palček, Vladimír Mikuška, Roman Kalús, Bohumíl Kvasnica - vedúci mužstva, Kandráč.
Dolný rad zľava: Anton Machala, Milan Bajza, Mikuláš Balog, Robert Grečný, Pavol Černuška, Pavol Bugala.
Skromné oslavy
Oslavy 60. výročia založenia TJ Tatran Tunežice sa niesli v skromnom duchu podobnom v akom sa dnešný futbal v Tunežiciach nachádza. Na futbalovom ihrisku sa zišlo niekoľko generácii futbalistov, zahrali si medzi sebou a zaspomínali na zlaté časy futbalu v Tunežiciach. Na rozvoji športu a hlavne futbalu v Tunežiciach má zásluhu veľa ďalších občanov tejto malej obce na strednom Považí. Ak neboli spomenutí v tomto krátkom a stručnom materiály nestalo sa tak zámerne,ale s nedostatku informácii o ich činnosti.
Autor: Ondrej Mišech
