poznamenané zlatými horúčkami. Dobrí zlatokopi ho nájdu aj na Slovensku. Zlatokopectvo však už dávno nie je iba mužskou doménou.
Atmosférou zlatej horúčky môžete „napáchnuť“ aj na Slovensku. Stačí, ak sa vyberiete na niektorú zo súťaží v ryžovaní zlata. Myšlienka usporiadať súťaž v ryžovaní zlata vznikla na území bývalého Československa v roku 1979. Zlato sa vtedy snažilo nájsť niekoľko nadšencov na brehu zlatonosnej Otavy, v dedinke Slaník.
Odvtedy prešlo nielen Otavou množstvo vody. Súťaže pribúdali, a na európskom či svetovom fóre sa predstavilo aj slovenské národné družstvo. Jeho súčasťou je od roka 2005 aj rodáčka zo Zliechova, Daniela Múčková. Zlato súťažne ryžuje od roka 2000.
Viceprezidentka
Ako sa môže dostať žena k zlatokopectvu, reprezentácii a funkcii viceprezidentky Slovenskej asociácie zlatokopov? To zaujímalo aj nás. „Študovala som na baníckej fakulte v Košiciach. Odbor dobíjanie ložísk, povrchová a hlbinná ťažba. Po dokončení štúdia som pracovala v kameňolome v Ladcoch ako technická vedúca odstrelov. Po piatich rokoch som zmenila zamestnanie. Hoci som prešla k inej firme, stále som pracovala „v brandži“. Po dvoch rokoch som však musela skončiť,“ hovorí Daniela.
Zasmeje sa a dodá, že ak by to chlapom prekážalo, tak by ju za viceprezidentku Slovenskej asociácie zlatokopov nevolili. „Prezident a druhý viceprezident sú muži. Treba dať tomu trošku rovnováhu,“ skonštatuje Daniela.
Slovensko a svet
Slovenská asociácia zlatokopov (SAZ) je registrovaná a patrí oficiálne pod svetovú organizáciu zlatokopov WGA (World Goldpanning Association), ktorá má sídlo vo Fínsku.
„Naša organizácia má internetovú stránku, ktorá je aktualizovaná. Aktualizácia zlatokopeckého kalendára je priebežná, nájdete v ňom termíny podujatí lokálneho i medzinárodného významu. Zdrojom informácií sú internet a správy od kamarátov zlatokopov z celého sveta,“ podáva ďalšie informácie zlatokopka.
K ryžovaniu zlata sa podľa viceprezidentky zlatokopov dostane ktokoľvek, kto má záujem o prírodu, baníctvo, tramp, skauting. „Ide o pár dní či víkend, strávený medzi kamošmi. Nie je to iba o súťaži. Väčšinou býva na spestrenie countrybál, nechýba guláš, fazuľovica alebo kapustnica. V tábore panuje vždy skvelá, dalo by sa povedať, že rodinná atmosféra. Zväčša sa zíde asi polstovka zlatokopov,“ tvrdí žieňa.
Majstrovstvá a súťaže
Na Slovensku sa uskutoční počas kalendárneho roka šesť až sedem súťaží. Tie sa bodujú a ich účastníci získavajú body za umiestnenie. Zo získaných bodov vzíde rebríček najlepších mužov, žien a juniorov. Z neho sa potom vychádza aj pri zostavovaní národného družstva.
Minulý rok skončila Daniela druhá, za odvekou rivalkou. „Vyhrala Helenka Režná, ktorá ryžuje dlhšie ako ja. Väčšinou sa na prvých dvoch priečkach striedame my dve,“ tvrdí Daniela.
V tejto sezóne sa zlaté opojenie na Slovensku začne 12. mája. O desiatej hodine dopoludnia sa v Chocholnej pod Tlstou horou symbolicky odomknú klajmy.
Národný „mančaft“
Daniela je v národnom tíme od roka 2005. „Do družstva sa dostane pätica najlepších. V rokoch 2005 – 2008 sa im podarilo získať vždy medailu. V roku 2009 nám to v Taliansku nevyšlo, o rok v Česku sme boli tretí. Vlani v Poľsku nám ušiel bronz pomedzi ruky o pár sekúnd,“ sumarizuje úspechy Slovenska na medzinárodných klajmoch Danka.
Tvrdí, že tento rok by sa na Európe vo Fínsku (5. - 10. júna Himos, Jämsä) či svete v Juhoafrickej republike (1. - 7. októbra Pilgrims Rest, Mpumalanga) mohlo Slovákom dariť viac. Veď z Afriky už medailu majú.
Domáce šampionáty pripravujú Slováci na striedačku s Čechmi. O rok budú v Tužine pri Prievidzi. Tento rok budú majstrovstvá v Novom Kníne, a zúčastnia sa ich asi dve stovky zlatokopov. Na majstrovstvá sveta ich príde aj trikrát toľko.
Teší sa
Množstvo zážitkov, priateľov i medailí. To je sumár šampionátov, ktoré Daniela už zažila. „Všade je to trošku inak, no majstrovstvá sú pripravované vždy na vysokej úrovni. O tom, kde budú, sa dohodne vždy na dva roky dopredu. Z majstrovstiev mám zatiaľ osem medailí. Zážitkov a dojmov oveľa viac,“ povie s úsmevom žieňa.
Spomenie na Fínsko a ryžovanie za polárnym kruhom, ku ktorej patrili soby, komáre i poriadna zima a kde sa zastavila aj v dedinke Santa Clausa. Nikdy nezabudne na Klondike na Aljaške, kolísku zlatej horúčky...
Ozajstné zlato
Zlatinky, ktoré sa ryžujú na súťažiach, sú ozajstné. „Je to prírodné dvadsaťštyrikarátové zlato. Z Yukonu, Kalifornie, sem-tam zoženieme niečo z Talianska, no to sa nám až tak nepáči,“ hovorí o súčasti súťaže Daniela.
Ak sa zlatinka stratí, súťažiaci za ňu neplatí. „Veď zaplatím štartovné,“ oponuje zlatokopka. Za stratu je „odmenený“ zlatokop trestnými minútami. „Nevieme, koľko ich je vo vedre. Všetci ich majú v danom kole rovnako. Keď doryžujeme, ideme s nimi za rozhodcom. Ten ich zráta, a ak nie sú všetky, za každú stratenú dostanem tri trestné minúty,“ dodáva Daniela.
U nás by sa neuživili
Zlatokopov môžete vidieť aj vy. Nielen na súťažiach, ale aj na Dunaji, Váhu či potôčkoch okolo Zlatých Moraviec. Podľa Daniely sa však u nás takýmto spôsobom uživiť nedá. „Ide o to zabaviť sa, vypadnúť k rieke, potoku... Sú však vo svete lokality, napríklad na Yukone, kde sa to dá. Boli sme v lokalite, kde sa zlatokop venuje tejto práci od mája do októbra, pár hodín denne a päťkrát týždenne. Nie však s panvicou, ale s bagrom, mechanickými splavmi, strojmi na utriasanie a triedenie. Drobné kusy po-predáva na súťaže, veľké na spracovanie či výrobu šperkov. Ako nám povedal, na zimnú sezónu odlieta do tepla, do Argentíny,“ opisuje ťažbu zlatokopmi dievčina.
Debatu o zlate končíme špekuláciou, či by sa svetový šampionát mohol uskutočniť aj na Slovensku. „Ak by sme chceli šampionát v roku 2015, museli by sme oň požiadať už teraz. Treba naň množstvo finančných prostriedkov. Reklama, príprava, veľa medailí.... A, samozrejme, veľa príprav a práce. O tom, kde sa bude ryžovať v roku 2015, sa rozhodne v októbri v Afrike,“ dodá mladá zlatokopka.
