Sobota, 25. november, 2017 | Meniny má Katarína
Pridajte si svoje mesto

Vincovým cieľ je tisíc zápasov

Jedným zo služobne najstarších rozhodcov je aj bývalý výborný hráč, tréner a funkcionár Vincent Bezdeda, ktorého delí od šesťdesiatky niečo viac ako rok.

Vincent Bezdeda má na čo spomínať.(Zdroj: JOZEF ŠPROCHA)

Kamarátka lopta

Narodil som sa v Trenčianskej, kde ma otec, tiež futbalista priviedol ma k futbalu. Od troch rokov som chodil takmer na každý zápas. V roku 1961 sme sa presťahovali do Novej Dubnice, a tu som začal hrávať za žiakov. Prvým trénerom bol Karol Bernstein až do pätnástich rokoch, neskôr ma viedol dnes už nebohý Janko Remšík. Prišiel som na nábor, vybrali ma a hral som. Vtedy v Novej Dubnici bolo mnoho mladých ľudí s deťmi, aj do školy sme museli chodiť na dve smeny. Keď som išiel z tréningu a lebo zo školy, často som netrafil domov. Bývali sme pri fontáne vedľa námestia a všetky domy mali rovnako natreté balkóny a aj rovnaké fasády.

Obojnohý strelec

Ľavé krídlo som hrával od malého chlapca, okrem futbalu som iné športy nerobil. Iba na školských pretekoch som behal či skákal, ale hádzaná a hokej boli pre mňa neznáme, vyhrával jednoznačne futbal. Vyrástol som na škvare, a keď som chcel hrať na svojom obľúbenom poste, musel som sa naučiť kopať aj ľavou nohou Neskôr sa mi to veľmi zišlo. Ako žiaci sme hrávali okresnú súťaž a do Beluše či L. Rovní sme cestovali vlakom z Trenčianskej Teplej a niekde potom ešte kus cesty pešo na ihrisko a po zápase naspäť. Už ako žiak som dával veľa gólov, mrzí ma, že som si neviedol evidenciu. Viackrát som dal päť či šesť gólov, rekord mám deväť a všetky boli z hry. Mojou špecialitou boli góly priamo z rohu, ktorý sa kopal z hranice šestnástky. Z každej strany som kopal inou nohou a bol som často úspešný.

Nebudem mäsiarom

Otec, ktorý bol mäsiarom, chcel aby som sa ním stal tiež. Mne sa nechcelo ísť z domu do Žiliny, a tak som absolvoval odborné učilište v Dubnici. Súčasne som hrával doma za dorast I. triedu. Hrávali sme s Rajcom, Ochodnicou, Lietavskou Lúčkou, najbližšími súpermi boli Považská Bystrica a Lednické Rovne. Pretože som pracoval v strojárstve, podpísal som dohodu a mal som iba päťmesačnú vojenskú službu v Dukla Řěčkovice pri Brne, kde sa hrala I. trieda.

v2.jpg

Guláše a držková sú Vincovou špecialitou.

Prestup nevyšiel

Po návrate z vojny som mal ponuku z Trenčína, ktorý hral druhú federálnu ligu. Ak by som odišiel z práce, musel by som doslúžiť 19 mesiacov na vojne, a tak z toho nič nebolo. Naviac do Trenčína prišiel otec Pavla Demitru a člen klubu stovkárov Ladislav Józsa. Zrejme by som v silnej konkurencii musel sedieť na lavičke a ďalším dôvodom bolo, že novodubnické funkcionári ma nechceli pustiť, lebo v hre bol postup z krajských majstrovstiev do divízie. A tak namiesto proti Vlašimu, Vítkoviciam, Kladnu, Kysuckému Novému Mestu som hral proti Dolným Vesteniciam, Plevníku, Kalinovu, Žarnovici. Boj o postup do východnej divízie nevyšiel a tešili sa Dolné Vestenice. Aj medzi mužmi som dával veľa gólov, jedenástky som kopal veľmi málo, na to boli určení iní. Najviac si cením hetrik proti Lučencu.

Jediná červená

Ako hráč som si rozhodcov vždy vážil. Aj keď som robil vedúceho tímu, kapitána alebo trénera, hráčov som skôr upokojoval. Občas som si cez polčas vypil v kabíne kávičku. Žltých kariet som dostal niekoľko, ale červenú iba jedinú. Bolo to v Kalinove, ktoré chcelo pomôcť Lučencu k záchrane. V polčase sme viedli 1:0 mojím gólom z polovice ihriska. Domáci obranca ma neustále kopal a opľúval, tak som stratil nervy, keď som mu to chcel oplatiť, rozhodca ma zbadal a vylúčil. Zápas sme prehrali 1:3 a dodne sa za svoj skrat hanbím. Ale kto nebol vylúčený, ako keby ani futbalistom nebol. Aktívnu hráčsku kariéru som končil ako hrajúci tréner v roku 1987.

Trénerske kurzy

Keď som mal 25 rokov, urobil som si Jozefa a Tomáša Markovcov základný trénersky kurz. V Selciach som si zvýšil kvalifikáciu na „trojku“ a v roku 1991 som získal licenciu Euro B, ktorú som končil diplomovkou na tému Nácvik obranných kombinácií. V Novej Dubnici som viedol mladší dorast, starších aj mladších žiakov. Po zrušení žiackeho tímu som sa stal trénerom nového tímu a postupne sme postupovali z oblastnej II. triedy až do kraja. Prvý rok nám cestu ešte zahatala Domaniža, ale o rok sme vyhrali súboj s Lednickými Rovňami. Najlepším hráčom, ktorého som trénoval, bol Peter Kiška, ktorý je teraz na Cypruse. Podobne ako ja, dával v mládežníckych kategóriách päť - šesť gólov. P prestupe do Dubnice sa stal kapitánom Slovenska do 21 rokov. Ďalší ako Michal Kosáč, Janík či Švec už v dospelosti nedokázali zúročiť svoj talent.

v3.jpg

S mladými futbalistami sa cíti najlepšie.

Míľniky s píšťalkou

Trénerčina sa nebola platená a vtedy ma Peter Marušinec s Mirom Turčanom prehovorili, že za rozhodovanie je aspoň dvadsať korún na pivo. Lámala, ma lámali, až ma zlomili a v marci roku 1991 na marcovom seminári som zložil rozhodcovské skúšky.

Prvý zápas bol 24. marca 1991, keď som v dueli dorastu H. Poruba – Kameničany 2:3 bol asistent. Na zápas mužov som sa dostal po mesiaci a bolo to v Bolešove, kde hrala Domaniža opäť ako asistent. Prvý mužský zápas v pozícii hlavného bol na jeseň 1991. Prejta zdolala Pružinu 4:2 a po odpískaní jedenástky proti hosťom ma obstúpili nahnevaní hostia, ale nič sa nestalo. Jubilejný zápas č. 100 bol v roku 1993 Orlové – Trstie, zápas číslo 250 Prečín – Bolešov, oba ako asistent. Okrúhlu päťstovku som dosiahol ako hlavný v roku 2004 v zápase dorastu D. Kočkovce – Bolešov 2:0. ďalšou métou bol zápas číslo 750 v roku 2008 Jasenica – D. Mariková konečne ako hlavný rozhodca mužov. Doetraz posledný zápas s poradovým číslom 798 bol 16. októbra tohto roku Lúky – Podmanín, kde hostia utrpeli jedinú jesennú prehru. Škoda, že počas posledných troch hracích víkendov som nebol nominovaný ani raz, už som mohol mať osem stoviek zápasov.

Málo kariet a penált

Najviac gólov som odpískal v žiackom zápase Dubnica – Košeca 16:0. Jedenástky maximálne dve v zápase, nikdy som zatiaľ nenariadili v niečí prospech dve. Karty udeľujem väčšinou za urážky, červené karty tiež nedávam ako na páse, viem sa ako bývalý futbalista vžiť do pozície hráča a posúdiť úmysel. Najvydarenejší bol zápas Horovce – Púchov B 3:2 (3:0) v roku 1992, čo bol môj 53. zápas. Rozhodoval som sám a po zápase ma pochválil nielen úspešní domáci, ale aj hostia, hoci prehrali. Pochvál bolo niekoľko, ale na tie si nepotrpím, doteraz ma pred sezónou nik nevetoval. Najhorší zápas bol Mikušovce – Šebešťanová. Domáci hráč mal žltú kartu, urobil faul, kedy som ho mal vylúčiť. Neurobil som to a ten istý hráč o chvíľku zlomil protihráčovi nohu. Najkratším zápas Ladce – Podmanín trval iba šestnásť minút. Za stavu 6:0 hostia, ktorí prišli iba siedmi, prišli o zraneného hráča a musel som zápas ukončiť. Najdlhší bol zápas Pružina – Borčice. Po hustom daždi sa nedohralo, druhýkrát to bolo ešte horšie, ale povedali sme si, že tretíkrát sa už nevrátime a zápas sa dohral. S divákmi bol občas problém. V Dolnej Breznici ma sotili po zápase, inokedy som musel dať nespratníka vyviesť, ale väčšinou sa po zápase každý ospravedlnil.

Tri biele miesta

Najradšej som pískal v Papradne, kde som viedol aj zápasy hokejistov Dukly Trenčín, v Beluša obecenstvo rozumelo futbalu, ale aj v Jasenici, ale problémy neboli ani inde. Nikdy som doteraz nepískal iba v Bodinej, Vrchteplej a v Domaniži. Bol som už aj na ihriskách neexistujúcich klubov v Slavnici, Mestečku, Záriečí, Horenickej Hôrke, Moštenci, Mojtíne, Hatnom a Lieskove. Do Praznova som šliapal dve hodiny pešo z Považskej Bystrice.

v1.jpg

V rozhodcovskom drese.

Padne tisícovka?

Za sezónu sa dá zvládnuť asi 40 zápasov, tak za päť rokov by mohla padnúť tisícovka. Veková hranice u nás nie, starší ako ja sú už iba Vincent Kováčik a Rudolf Petrušek. Mojou nevýhodou bolo, že som začal až ako 35-ročný, s fyzičkou som doteraz nemal problémy. Teraz je veľa mladých rozhodcov, viacerí postupujú do kraja. Myslím si, že nie je dobré nechať ich na začiatku pískať samých. Sú tu viacerí nádejní arbitri – Ondráš, Judíny, ale dnešní mladí rozhodcova mladí majú iný štýl. Niektorí sú veľmi dôležití, udeľujú zbytočné karty a potom je veľa nervozity. Keď som začínal s Dohnanskou, Pribilom, Slukom , Mičúchom, bolo sa od koho učiť. Držím palce mladému Cabajovi, čím adept skôr začne, tým lepšie.

Rodinný typ

Mám troch synov, Peter hral za žiakov, teraz skáče na padáku, Marián chytal za žiakov futbal, neskôr pozemný hokej, Braňo bol iba v prípravke. Manželka Alena plávala, k športu mala vzťah a nikdy mi nebránila. Svokra mi dala desať korún za každý gól, ale musel som doniesť noviny. Futbal ma baví dodnes, občas si chodíme zahrať. Hrával som aj mestskú ligu , kde som bol najlepším strelcom. Dnes som väčšinou divák, najradšej chodím na najmenších. Práve pre nich som pred trinástimi rokmi vymyslel Valentínsky halový turnaj. Vianoce sú pre mňa najväčší sviatok, lebo na Veľkú noc sa hralo. Vtedy mám pokoj od futbalu, prídem na iné myšlienky a konečne som s rodinou. Na stole nechýba kapustnica, fazuľová polievka, hríbmi, kapor, šalát, vianočka, koláče. Klobásky robím ja, musia byť. Rád varím, mám udiareň, akcie bez môjho guláša či držkovej sa nezaobídu. Robím ich aj na svojej záhradke, kde relaxujem v skleníku a pri stromčekoch.


  1. Považskobystričania zvládli prvý pohárový zápas Foto 113
  2. Väzenie pre časť skupiny z Považia známej ako „dvojičky“ 83
  3. Nabúral na diaľnici, bol opitý 54
  4. Kedysi v podniku pracovali tisícky ľudí 50
  5. Hľadajú strateného Braňa 45
  6. Pov. Bystrica privíta súpera z Čiernej Hory Foto 41
  7. Nevestu nedoviedol len pred oltár 38
  8. Hokejové derby malo jednoznačný priebeh Foto 27
  9. Bábätká z považskobystrického regiónu Foto 20
  10. Aj keď nesnežilo, v Púchove sneh mali Foto 14

Riešime za Vás

Považská Bystrica

Kosenie

V riešení
Považská Bystrica

Ohrozovanie chodcov automobilmi

V riešení
Pridaj svoj podnet

Najčítanejšie správy

Považská Bystrica

Považskobystričania zvládli prvý pohárový zápas

V úvodnom zápase 3. kola hádzanárskeho Challenge cupu sa na Považí predstavil nezdolaný líder čiernohorskej ligy.

Väzenie pre časť skupiny z Považia známej ako „dvojičky“

Nepodmienečné tresty odňatia slobody na päť až deväť rokov vymeral dnes senát na pracovisku Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Banskej Bystrici pre sedem osôb, ktoré priznali spáchanie trestných činov založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a drogový zločin.

Nabúral na diaľnici, bol opitý

Dlhší čas si nepojazdí Novodubničan Milan. Dokonca mu hrozí väzenie.

Kedysi v podniku pracovali tisícky ľudí

Rok 1937 sa stal pre Dubnicu nad Váhom prelomovým. Vo vtedajších Škodových závodoch sa začala zbrojárska výroba. Túto významnú udalosť si Dubničania pripomenuli na konferencii Škoda Dubnica kedysi a dnes.

Hľadajú strateného Braňa

Polícia vyhlásila pátranie po nezvestnom 43-ročnom Branislavovi Smatanovi. O pomoc žiada aj verejnosť.

Blízke regióny

Vodičov čaká čiastočná uzávierka cesty I/11

Polícia upozorňuje na čiastočnú uzávierku cesty I/11 v katastri Kysuckého Nového Mesta a Poviny v dĺžke maximálne 800 metrov.

V Zákopčí pri požiari možno uhorel miestny podnikateľ

K obrovskej tragédii došlo v obci Zákopčie. Horelo tam osobné motorové vozidlo, v ktorom zrejme zahynul 54-ročný miestny podnikateľ.

Slovák získal v Nemecku vzácnu trofej. Váži šesť kilogramov (+FOTO)

Najskôr ani neovládal nemčinu. Dvadsaťšesťročný futbalový brankár Tomáš Pipíška získal prestížne ocenenie.

Ľuďom bez domova má pomôcť prečkať zimu vojenský stan

Kapacita nocľahárne pre ľudí bez domova je nedostatočná. Okrem humanitárnej pomoci by mohol problém s miestom čiastočne vyriešiť aj vojenský stan.

FOTO: Muž vykradol recepciu penzióna, pri sebe mal drogy

Bratislavčanovi hrozí až desaťročné väzenie.

Všetky správy

Prieskum AKO: Parlamentné voľby by vyhral Smer, Matovič s Kollárom predbehli SNS

Kotlebova strana sa by sa podľa prieskumu dostala až na šieste miesto.

Teroristi v Egypte zabili už 235 ľudí

Letisko v Káhire je plné vojakov a policajtov, v krajine vyhlásili štátny smútok.

Slovan uverejnil letecké zábery: takto vyzerá Národný futbalový štadión

Štadión na Tehelnom poli rastie ako z vody, píše bratislavský klub na YouTube.

Fakturant Fico, vojna inštitúcií a klaun Danko

Danko nad rámec slavjanofilskej úchylky – ktorú by mohol pestovať v utajení – rečou v Štátnej dume upozornil na čoraz zrejmejší fakt, že je komplexne mimo reality.

Kam vyraziť