POVAŽSKÁ BYSTRICA. Prístupová cesta do Lúčok, jednej z lokalít vyčlenených pre výstavbu rodinných domov, je aj po rokoch sľubov zo strany mesta stále v katastrofálnom stave. Jamy na miestnej komunikácii sa nedajú obchádzať, po ceste odmietajú chodiť taxikári. Stalo sa, že k ľuďom odkázaným na pomoc lekára sa nedostala sanitka.
Po rokoch snaženia sú už ľudia skeptickí. Neveria, že sa niečo zmení. Nepomohli petície, medializácia, ani opakované interpelácie poslanca za túto časť. Nová cesta je v nedohľadne. Sťažený je aj prístup do záhradkárskej a chatovej osady.
Je to hádzanie hrachu na stenu
Ctirad Mokráš začal so stavbou rodinného domu v roku 2004. V tom čase nebola ešte cesta na Lúčky v takom zlom stave. „Zachytil som vtedy informácie, že sa v hore ťažilo drevo, cesta sa používala na odvoz a zhumpľovala sa. Po ukončení ťažby už nebola upravená. S výnimkou občasných opráv, ktoré nepomáhajú, je v takom stave dodnes. Z týždňa na týždeň je horšia a horšia,“ sťažuje sa Mokráš, jeden z obyvateľov Lúčok. Dodáva, že v roku 2007 sa zdalo, že sa nájde dobrá vôľa na jej výstavbu, ale všetko potom utíchlo.
„Vedenie mesta argumentovalo tým, že je kríza, a niet peňazí. Do rozpočtu sme sa s realizáciou cesty vôbec nedostali. Ja osobne už nemám chuť púšťať sa do niečoho, aby sa začalo stavať. Je to hádzanie hrachu na stenu a mlátenie prázdnej slamy. Cesta na Lúčky je zrkadlom toho, aký postoj zaujíma mesto k roky neriešeným potrebám obyvateľov,“ hovorí Mokráš.
Zostalo len pri sľuboch
Jeho suseda Ivona Klimaszevská hovorí, že Lúčky prišli skrátka už skôr. „Prvý prísľub na výstavbu cesty bol ešte za Mečiarovej éry a boli vtedy aj nejaké peniaze. Išli však do Orlového,“ hovorí Klimaszevská. Tento postup sa stále opakuje. Obyvatelia dostanú sľuby a stavia sa nakoniec inde. „Mesto na naše požiadavky nereflektuje. Písali sme už aj petície. Bola dohoda s minulým vedením, že do roka 2010 bude cesta hotová po dom Mokráša. Doposiaľ sa nič nespravilo. Nevieme, čo ďalej,“ hovorí ďalší obyvateľ Jozef Bartek.
Ľubomír Mužík tvrdí, že boli aj iné sľuby, nielen na cestu, a nakoniec nie je nič. „Za primátora Lackoviča bol prísľub, že sa budú robiť aj siete. Nestalo sa. Naposledy malo vedenie mesta záujem urobiť aspoň cestu a plynári prisľúbili, že by mohli dať siete. Nedošlo nakoniec k dohode plynárov a mesta. Nerealizoval sa ani plyn, ani cesta. Teraz nastúpilo nové vedenie, zatiaľ neurobilo nič,“ hovorí Mužík.
Horšia ako na družstvo
Cesta sa už roky len opravuje. Ako tak zjazdná však vydrží len chvíľu. „Raz za čas sa stane, že navozia nejakú sutinu zo stavby, alebo keď sťahujú niekde koberec, vysypú tým jamy a utľapkajú lopatami. Vydrží to mesiac, dva a opäť sú jamy vyjazdené,“ hovorí pani Klimaszevská. Podľa nej je tento stav dosť trápny. „Pripadáme si, ako keby sme žili niekde na hospodárskom dvore. Hociktoré poľnohospodárske družstvo možno nemá takú hroznú cestu k hnojovým jamám ako my sem,“ hodnotí stav cesty Klimaszevská. „Keď sa vraciam domov, mám pocit, že mierim niekde na pole,“ dopĺňa Jana Matejková.
Musia jazdiť autami, je to však problém
Obyvatelia Lúčok svorne tvrdia, že po ceste sa v škaredom počasí nedá pešo prejsť, ak chce človek zostať aspoň trochu čistý. Do práce či školy sa v galošiach alebo gumákoch chodiť nedá, a tak musia ísť autami. Cesta je naviac neosvetlená, takže v mesiacoch, keď sa stmieva skôr, majú aj malí školáci či starší ľudia problémy na ceste domov. „Deti musíme voziť. Ani taxikári hore ísť nechcú. Vždy povedia, že si budú musieť účtovať viac za zničené autá,“ hovorí pán Mužík. „Tlmiče, čapy, závesy na aute meníme každý druhý rok. Tento rok, žiaľ, viazne aj údržba cesty,“ tvrdí pán Mužík.
„Mne osobne sa stalo, že ma opakovane neskoro večer nechal taxík dole a odmietol ma vyviezť,“ potvrdzuje pani Klimaszevská.
Problém s prístupom majú aj sanitky. „Hore je veľká chatová osada, chodí tam veľa ľudí. Niektorí, hlavne dôchodcovia, tam bývajú aj dlhší čas. Niekoľko rokov dozadu sa stalo, že sanitka nevyšla hore a nedostala sa k pani, ktorá potrebovala pomoc. Zomrela,“ vracia sa do minulosti Klimaszevská.
Hovoria, že nechcú veľa
Ľudia hovoria, že nikto nechce, aby sa na Lúčky stavala dvojprúdovka. Argumentujú tiež tým, že čo sa týka sietí, zariadili si to sami, sú sebestační. Platia však dane a myslia si, že aspoň slušnú cestu si zaslúžia.
Jeden z obyvateľov, ktorého sme stretli cestou do chatovej osady, tvrdil, že by možno pomohlo vyliať jamy aspoň betónom. „To by nebola, hádam, až taká investícia pre mesto,“ tvrdil.
Zúžili požiadavky na minimum
Ľudia, ktorí tu bývajú, však hovoria, že je tu ešte jeden problém. Neodvodnená cesta spôsobuje problémy počas výdatnejších dažďov. Na pozemky im po nej stekajú voda a blato.
Parciálne opravovanie podľa trvalo bývajúcich nepomôže, cestu treba urobiť nanovo.
Poslanec za mestskú časť Lány, kam patria aj Lúčky, pravidelne pripomienkoval výstavbu cesty aj na zastupiteľstvách. Investíciu sa podarilo dostať za bývalého vedenia aj do rozpočtu, nakoniec ju však vyhodilo pre zlý stav verejných financií.
„Využijem aj teraz všetky možnosti, ktoré mi dáva poslanecký mandát, aby sa riešila táto problematika. Oslovil som súčasného primátora s tým, či by sa nemohol dotiahnuť aspoň plyn. Ale aj to je už dnes problematické. Bolo mi tiež povedané, že s dotiahnutím ostatných sietí by boli veľké problémy po stránke majetkovoprávneho vyrovnania a administratívnych úkonov, ktoré sa musia v súvislosti s týmto urobiť. Tak sme zúžili svoju požiadavku už len na minimum, nech sa urobí cesta a jej odvodnenie, aby sa nezničila hneď, a tiež osvetlenie komunikácie,“ dodáva poslanec Rudolf Karas.
