Pacienti si nevedia predstaviť, že by zostali bez nemocnice v meste

POVAŽSKÁ BYSTRICA. V prípade nemocnice ide o spádovosť takmer 150-tisíc obyvateľov, ktorí sú aj zo vzdialených obcí regiónu. Veľa pacientov pribudlo hlavne po zrušení lôžkových oddelení v Púchove.

Problém so zabezpečením dostupnej zdravotnej starostlivosti, v prípade ohrozenia existencie nemocnice, sa teda týka celého regiónu, nielen mesta Považská Bystrica.

Na ľudí v tomto štáte kašlú

Ľudia si tento scenár vôbec nevedia predstaviť. „Ešte to by bolo, aby nám nemocnicu zatvorili. Chýbali by nám tu všetky oddelenia. Kam by ľudia chodili?“ pýta sa Ružena Holkejová.

Veľmi by to mrzelo aj pána Hudíka. „Chodil som sem ako mladý muž zadarmo brigádovať v päťdesiatych rokoch, aby sa nemocnica postavila. A dnes mám chodiť niekde inde? Treba za nemocnicu bojovať. Teraz som bol v Martine na magnetickú rezonanciu, no nemohli ju mať aj tu? So ženou som bol až v Trnave. Keď všetko ešte zrušia, kam až budeme chodiť? Celý Púchov sem chodí. Každému ide len o peniaze a inak o nič, na ľudí v tomto štáte kašlú,“ hneval sa Ján Hudík. Dodal, že aj od riaditeľa nemocnice by očakával, že bude v Považskej Bystrici, keď má zariadenie problémy, tráviť viac času. „Aj ja som bol v priebehu týždňa niekoľkokrát za ním, no nikdy tam nebol,“ posťažoval sa starý pán.

Ani oddelenia

Pani Helena si nevie predstaviť ani len to, aby zrušili nejaké oddelenie. „Určite by chýbalo, kdeže by som išla? Idem teraz z reumatológie. Chodím na interné, urológiu, ortopédiu. Joj, to nie, nie. Ani oddelenia nech nerušia. To ako by ľudia z takého ďalekého okolia chodili za tým, čo tu nie je. Ja somo stará, vyše osemdesiatročná žena. Kde by som išla a ako?“ spýtala sa pani Helena.

Nie je normálne, čo sa robí

Nemocnica by riadne chýbala aj Milade Škorvánovej. „Neviem si predstaviť, že by som mala ja alebo manžel ležať mimo Považskej Bystrice, ale keď nebude iná možnosť, nič iné nám nezostane. Ale nechceli by sme si dať túto nemocnicu,“ tvrdí pani Škorvánová.

Jarmila Sádecká hovorí, že býva v dedine vzdialenej asi dvadsať kilometrov od mesta a mala by problémy. „Je toto normálne, čo sa robí? A kde by sme chodili? Do Trenčína alebo do Žiliny? To je nemysliteľné. Mama mi tu ležala, ale neviem si predstaviť, ako by som za ňou chodila inde do nemocnice, lebo ja som z dediny. Od mesta je dosť ďaleko. Takže to by bolo ozaj veľmi zlé, ozaj,“ zostala zaskočená Jarmila Sádecká.