Štvrtok, 24. október, 2019 | Meniny má Kvetoslava

Aj nezvyčajná práca sa môže zmeniť na zaujímavého koníčka

Hovoriť o väzenstve na území mesta Ilava, znamená hovoriť o histórii celého mesta. Jej neoddeliteľnou súčasťou je Ilavský hrad. Bývalý riaditeľ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v Ilave Ladislav Resek je asi najpovolanejší, kt

História sa stala Ladislavovým (v strede) koníčkom.História sa stala Ladislavovým (v strede) koníčkom.(Zdroj: MIRO TOMAN)

o by nám povedal nielen o jeho minulosti, ale aj súčasnosti.

Hrad bol viac ako osemsto rokov spojený s históriou najskôr dediny Ilava, a potom s mestom, ktorému boli udelené kráľovské privilégiá.

Presný dátum vzniku hradu Ilava nie je známy. Historici vyslovili domnienku, že existoval ako strážny pohraničný hrad už v 11. storočí. Viacerí vo svojich dielach uvádzajú, že bol založený členmi náboženského rytierskeho radu templárov v prvej polovici 12. storočia.

História a riaditeľ Ladislav

Málokto však spája dnes Ilavu s hradom. Drvivá väčšina opýtaných vám odpovie takmer bez rozmýšľania: Basa!

Článok pokračuje pod video reklamou

Počas existencie hradu, a neskôr jeho zmeny na väzenie, sa v úlohe veliteľov či riaditeľov vystriedalo množstvo ľudí. Jedným z nich bol Ladislav Resek.

„V rezorte väzenstva som pracoval od roku 1983. Do roku 2004 na rôznych pozíciách v ústave v Dubnici nad Váhom a od júla 2004 do februára 2010 ako riaditeľ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v Ilave,“ hovorí o svojom pracovnom zaradení Resek.

Práca koníčkom

„Stavebné rekonštrukcie, ale najmä požiadavky médií na reportáže z Ilavského hradu, si vyžadovali oboznámiť sa aj s jeho históriou. To boli vlastne prvopočiatky môjho záujmu o oblasť histórie Ilavského hradu, mesta Ilavy a jeho najbližšieho okolia. Práve počas môjho pôsobenia v Ilavskom hrade som pochopil, koľko nesprístupnených a „neobjavených“ kultúrno-historických hodnôt sa dá zachrániť, pokiaľ človek chce. Ale aj naopak, trvalo znehodnotiť neodbornými zásahmi,“ dodá bývalý riaditeľ a začne rozprávať o histórii hradu, ktorý sa zmenil na väzenie.

Prvá hodnoverná zmienka

O hrade je až z roka 1446. Spomína sa však už hrad – nie jeho výstavba.

„Preto s určitosťou môžeme hovoriť o jeho vzniku v skoršom období. Do polovice 16. storočia patril hrad i s priľahlými sídlami rôznym majiteľom. Sú medzi nimi i králi a kráľovné,“ siahne do histórie Resek.

Alžbeta Habsburská, Matej Korvín, Ján Huňady, Ján I. Zápoľský, Ján Kostka, bratia Podmanickí, uhorský šľachtic, sedmohradský vojvoda a neskorší chorvátsky bán Blažej Maďar, Štefan Zápoľsky, Ferdinand I. Habsburský. V roku 1533 predal vtedajší majiteľ hradu a mesta Ladislav Macedonský Ilavu bratom Mikulášovi a Jánovi Ostrožičovcom z Giletinca, z chorvátskeho Slavónska. Pre Ilavu sa začala doba relatívneho rozkvetu.

Ako vyzeral?

Dobové ilustrácie pochádzajú z neskorších rokov. „Ako na začiatku vlastníctva Ostrožičovcov hrad vyzeral, sa nevie presne, ale pravdepodobne išlo o klasicky štvorkrídlový objekt kastelovitého typu, s nárožnými okrúhlymi vežami, obklopený hlbokými vodnými priekopami, padacím mostom a studňou uprostred dvora,“ opisuje približne hrad bývalý riaditeľ.

Ostrožičovci hrad prestavovali a zveľaďovali, a to nielen hornú časť, ale i tzv. dolný hrad, ktorý postupne menil svoj charakter. Slúžil ako kaštieľ. V roku 1693 ilavské panstvo odkúpil gróf Siegfried Krištof Breuner. Na kúpu celého panstva však nemal dostatok financií. Požičal si od ostrihomského arcibiskupa Juraja Sečényiho. Ten si vzal ilavské panstvo do zálohy a priviedol do Ilavy trinitárov, aby si tu mohli zriadiť kláštor.

V roku 1701 začali trinitári so stavbou barokového kostola a kláštora.

Reformy, ktoré v Uhorsku zavádzal panovník Jozef II, postihli aj kláštor. V roku 1783 bol zrušený. V roku 1805 sa zdevastované priestory hradu dostali na dražbu.

Krajinská trestnica

Königseggovci, dedičia po zosnulom Krištofovi Breunerovi, v roku 1855 predali celý komplex budov uhorskému štátu za 80-tisíc zlatých. Štát o rok neskôr v Ilave zriadil krajinskú trestnicu, ktorá dodnes slúži väzenským účelom.

„Až v tých rokoch sa začínajú nové dejiny a využitie komplexu ilavského hradu. Štát mal veľké problémy s umiestnením trestancov. Priestory v Špilbergu, Terezíne, Segedíne a inde už nestačili. V Ilave nenáročnými úpravami zriadil trestnicu pre väzňov s výmerou trestu nad desať rokov. Skutočne prvým väzňom Krajinskej trestnice bol Mikuláš Voda, ktorého budapeštianska kúria odsúdila na doživotný žalár pre viacnásobné krádeže a vraždy,“ načrie do histórie pán Ladislav.

Je medzi pamiatkami

Objekt Ilavského hradu je zaradený v zozname kultúrnych pamiatok na Slovensku. Každá stavebná oprava, úprava alebo i výkop si vyžadovali ohlásenie a súčinnosť s Krajským pamiatkovým úradom Trenčín.

„V roku 2004 bol uskutočnený pamiatkový výskum tzv. dolného hradu. Nasledovala oprava strechy a výmena strešnej krytiny časti dolného hradu a na celom objekte tzv. horného hradu. Všetky opravy sa uskutočňovali počas plnej prevádzky, počty odsúdených sa neznižovali,“ opisuje niektoré rekonštrukčné práce Resek.

Samoväzba

Budova, o ktorej bude reč, má 120 rokov. Do roku 1924 bola viditeľná aj z hlavného námestia, teraz ju zakrývajú neskôr postavané budovy. Je však neodmysliteľnou súčasťou dominanty Ilavy – komplexu Ilavského hradu – dobre viditeľnej od železnice či diaľnice.

„Vzbura trestancov s tragickými následkami v roku 1888, ktorej dôsledkom bola najmä preplnenosť trestnice a zlé hygienické podmienky, mala za následok rozhodnutie o rozšírení kapacity trestnice. Po ponukovom konaní 17. januára 1889 súťaž na výstavbu novej budovy trestnice vyhral staviteľ Tomáš Antony z Budapešti. Nová budova samoväzby bola postavená severovýchodne od komplexu Ilavského hradu za 98 077 zlatých,“ pokračuje Resek.

„Počas svojej existencie budova samoväzby prešla rôznymi stavebnými úpravami, ktoré si vyžiadala doba, veľakrát necitlivými z pohľadu architektúry. Posledná stavebná rekonštrukcia budovy samoväzby sa uskutočnila v rokoch 2008-2009,“ dodá bývalý riaditeľ.

História pokračuje

„Po ukončení môjho pôsobenia na Ilavskom hrade pokračujem v započatej práci. Spolupracujem s pracovníkmi domu kultúry a mestského múzea. Navštevujem múzeá a archívy s cieľom zbierania exponátov a ďalších informácií o histórii Ilavského hradu a Ilavy. Mojím cieľom je rozšírenie expozície Mestského múzea v Ilave o samostatnú časť o Ilavskom hrade,“ hovorí o svojich plánoch Ladislav Resek.

My sa o ňom ešte dozvieme, že je spoluzakladateľom a predsedom občianskeho združenia Za zachovanie kultúrneho dedičstva Ilavy.

„Naším cieľom je presadzovanie pozitívnych zmien v postojoch obyvateľstva a štátnych orgánov, k otázkam vnímania histórie, spoločenského a kultúrneho života v meste Ilava. Chceme sa osobitne sa zasadzovať o ochranu kultúrneho dedičstva v Ilave a blízkom okolí. Naplňovanie cieľa združenia sa uskutočňuje rozvíjaním aktivít vzdelávacou, publikačnou a informačnou činnosťou a realizáciou programov a projektov,“ dodá pán Ladislav.

Združenie sa v roku 2012 uchádza o dotácie ministerstva kultúry na realizáciu projektov pre Mestské múzeum v Ilave.

„Nie každý majiteľ kultúrnej pamiatky v Ilave sa o ňu aj stará v súlade so zákonom o ochrane pamiatkového fondu. Pamiatky potom chátrajú, alebo neodbornými prestavbami úplne menia svoj historický ráz,“ uzavrie náš rozhovor muž, ktorého pohltil záujem o históriu Ilavy a jej okolia.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Eva Kováčová: Motivácia vzdelávať sa je spojená s nádejou
  2. Unikát medzi značkami. CUPRA
  3. Komerčné priestory v Jarabinkách: Istí zákazníci = isté tržby
  4. Rehabilitačná lekárka radí: Aj sedieť treba vedieť.
  5. Zabudni na prvoplánové kostýmy. Tu sa budeš skutočne báť
  6. Ako jazdí VW T-Roc s výkonom 300 koní?
  7. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  8. Deti jedia málo ovocia a zeleniny. Multivitamíny ich nenahradia
  9. V prvom roku fixný výnos až do 8,5 % ročne
  10. Pitný režim je dôležitý. Čo robiť, ak nám čistá voda nechutí?
  1. Eva Kováčová: Motivácia vzdelávať sa je spojená s nádejou
  2. Grafickí dizajnéri ukázali, ako možno zmeniť charakter miesta
  3. Komerčné priestory v Jarabinkách: Istí zákazníci = isté tržby
  4. Zabudni na prvoplánové kostýmy. Tu sa budeš skutočne báť
  5. Rehabilitačná lekárka radí: Aj sedieť treba vedieť.
  6. Zdravotné stoličky Adaptic sú v predaji tiež na Slovensku
  7. IT je dokonalá ukážka slovenskej kreativity. Tretia časť
  8. Ako jazdí VW T-Roc s výkonom 300 koní?
  9. V prvom roku fixný výnos až do 8,5 % ročne
  10. Pitný režim je dôležitý. Čo robiť, ak nám čistá voda nechutí?
  1. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo 18 350
  2. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti) 13 405
  3. Karibik: Dokonalý oddych v špičkových hoteloch 10 124
  4. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov 9 406
  5. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie 8 375
  6. Prečo Lukáš chodí po tridsiatke ešte stále na strednú školu 6 116
  7. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 4 620
  8. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 4 567
  9. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 % 4 554
  10. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky 4 537

Hlavné správy z SME | MY Považská - aktuálne správy

Slovensko počíta s novou rýchlostnou cestou do Česka až o desať rokov

Cestu vlády oboch krajín označovali za prioritu.

Ilustračné foto.
Ilustračné foto.

V Beluši horel nakladač, príčinu požiaru zisťujú

Na mieste boli dobrovoľní i profesionálni hasiči.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Policajti skonfiškovali v okolí Terchovej motorky a štvorkolky

V boji s jazdcami majú strážcovia prírody už slušné kompetencie.

V Hurbanove chytili šoférku s 3,52 promile

Vodič v Imeli nafúkal 3,15 promile. Ďalší opitý šofér skončil v Kolte v potoku.

Vlkolínec má konečne reštauráciu. Lákať chce na tradičnú kuchyňu

Vlkolínec navštívia ročne desiatky tisíc turistov z celého sveta, láka ich štatút Unesco. Vo Vlkolínci však chýbala reštaurácia.

Aktualizované o vyjadrenie ZSSK

Nastúpili a hneď vystúpili. Aj takto vyzerá cestovanie po železnici

Obedný vlak z Bystrice do Zvolena sa nedokázal pohnúť. Cestujúci márne čakali na nejakú informáciu.

Vybrali SME

Už ste čítali?