Štvrtok, 18. január, 2018 | Meniny má Bohdana
Pridajte si svoje mesto

Aj nezvyčajná práca sa môže zmeniť na zaujímavého koníčka

Hovoriť o väzenstve na území mesta Ilava, znamená hovoriť o histórii celého mesta. Jej neoddeliteľnou súčasťou je Ilavský hrad. Bývalý riaditeľ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v Ilave Ladislav Resek je asi najpovolanejší, kt

História sa stala Ladislavovým (v strede) koníčkom.(Zdroj: MIRO TOMAN)

o by nám povedal nielen o jeho minulosti, ale aj súčasnosti.

Hrad bol viac ako osemsto rokov spojený s históriou najskôr dediny Ilava, a potom s mestom, ktorému boli udelené kráľovské privilégiá.

Presný dátum vzniku hradu Ilava nie je známy. Historici vyslovili domnienku, že existoval ako strážny pohraničný hrad už v 11. storočí. Viacerí vo svojich dielach uvádzajú, že bol založený členmi náboženského rytierskeho radu templárov v prvej polovici 12. storočia.

História a riaditeľ Ladislav

Málokto však spája dnes Ilavu s hradom. Drvivá väčšina opýtaných vám odpovie takmer bez rozmýšľania: Basa!

Počas existencie hradu, a neskôr jeho zmeny na väzenie, sa v úlohe veliteľov či riaditeľov vystriedalo množstvo ľudí. Jedným z nich bol Ladislav Resek.

„V rezorte väzenstva som pracoval od roku 1983. Do roku 2004 na rôznych pozíciách v ústave v Dubnici nad Váhom a od júla 2004 do februára 2010 ako riaditeľ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v Ilave,“ hovorí o svojom pracovnom zaradení Resek.

Práca koníčkom

„Stavebné rekonštrukcie, ale najmä požiadavky médií na reportáže z Ilavského hradu, si vyžadovali oboznámiť sa aj s jeho históriou. To boli vlastne prvopočiatky môjho záujmu o oblasť histórie Ilavského hradu, mesta Ilavy a jeho najbližšieho okolia. Práve počas môjho pôsobenia v Ilavskom hrade som pochopil, koľko nesprístupnených a „neobjavených“ kultúrno-historických hodnôt sa dá zachrániť, pokiaľ človek chce. Ale aj naopak, trvalo znehodnotiť neodbornými zásahmi,“ dodá bývalý riaditeľ a začne rozprávať o histórii hradu, ktorý sa zmenil na väzenie.

Prvá hodnoverná zmienka

O hrade je až z roka 1446. Spomína sa však už hrad – nie jeho výstavba.

„Preto s určitosťou môžeme hovoriť o jeho vzniku v skoršom období. Do polovice 16. storočia patril hrad i s priľahlými sídlami rôznym majiteľom. Sú medzi nimi i králi a kráľovné,“ siahne do histórie Resek.

Alžbeta Habsburská, Matej Korvín, Ján Huňady, Ján I. Zápoľský, Ján Kostka, bratia Podmanickí, uhorský šľachtic, sedmohradský vojvoda a neskorší chorvátsky bán Blažej Maďar, Štefan Zápoľsky, Ferdinand I. Habsburský. V roku 1533 predal vtedajší majiteľ hradu a mesta Ladislav Macedonský Ilavu bratom Mikulášovi a Jánovi Ostrožičovcom z Giletinca, z chorvátskeho Slavónska. Pre Ilavu sa začala doba relatívneho rozkvetu.

Ako vyzeral?

Dobové ilustrácie pochádzajú z neskorších rokov. „Ako na začiatku vlastníctva Ostrožičovcov hrad vyzeral, sa nevie presne, ale pravdepodobne išlo o klasicky štvorkrídlový objekt kastelovitého typu, s nárožnými okrúhlymi vežami, obklopený hlbokými vodnými priekopami, padacím mostom a studňou uprostred dvora,“ opisuje približne hrad bývalý riaditeľ.

Ostrožičovci hrad prestavovali a zveľaďovali, a to nielen hornú časť, ale i tzv. dolný hrad, ktorý postupne menil svoj charakter. Slúžil ako kaštieľ. V roku 1693 ilavské panstvo odkúpil gróf Siegfried Krištof Breuner. Na kúpu celého panstva však nemal dostatok financií. Požičal si od ostrihomského arcibiskupa Juraja Sečényiho. Ten si vzal ilavské panstvo do zálohy a priviedol do Ilavy trinitárov, aby si tu mohli zriadiť kláštor.

V roku 1701 začali trinitári so stavbou barokového kostola a kláštora.

Reformy, ktoré v Uhorsku zavádzal panovník Jozef II, postihli aj kláštor. V roku 1783 bol zrušený. V roku 1805 sa zdevastované priestory hradu dostali na dražbu.

Krajinská trestnica

Königseggovci, dedičia po zosnulom Krištofovi Breunerovi, v roku 1855 predali celý komplex budov uhorskému štátu za 80-tisíc zlatých. Štát o rok neskôr v Ilave zriadil krajinskú trestnicu, ktorá dodnes slúži väzenským účelom.

„Až v tých rokoch sa začínajú nové dejiny a využitie komplexu ilavského hradu. Štát mal veľké problémy s umiestnením trestancov. Priestory v Špilbergu, Terezíne, Segedíne a inde už nestačili. V Ilave nenáročnými úpravami zriadil trestnicu pre väzňov s výmerou trestu nad desať rokov. Skutočne prvým väzňom Krajinskej trestnice bol Mikuláš Voda, ktorého budapeštianska kúria odsúdila na doživotný žalár pre viacnásobné krádeže a vraždy,“ načrie do histórie pán Ladislav.

Je medzi pamiatkami

Objekt Ilavského hradu je zaradený v zozname kultúrnych pamiatok na Slovensku. Každá stavebná oprava, úprava alebo i výkop si vyžadovali ohlásenie a súčinnosť s Krajským pamiatkovým úradom Trenčín.

„V roku 2004 bol uskutočnený pamiatkový výskum tzv. dolného hradu. Nasledovala oprava strechy a výmena strešnej krytiny časti dolného hradu a na celom objekte tzv. horného hradu. Všetky opravy sa uskutočňovali počas plnej prevádzky, počty odsúdených sa neznižovali,“ opisuje niektoré rekonštrukčné práce Resek.

Samoväzba

Budova, o ktorej bude reč, má 120 rokov. Do roku 1924 bola viditeľná aj z hlavného námestia, teraz ju zakrývajú neskôr postavané budovy. Je však neodmysliteľnou súčasťou dominanty Ilavy – komplexu Ilavského hradu – dobre viditeľnej od železnice či diaľnice.

„Vzbura trestancov s tragickými následkami v roku 1888, ktorej dôsledkom bola najmä preplnenosť trestnice a zlé hygienické podmienky, mala za následok rozhodnutie o rozšírení kapacity trestnice. Po ponukovom konaní 17. januára 1889 súťaž na výstavbu novej budovy trestnice vyhral staviteľ Tomáš Antony z Budapešti. Nová budova samoväzby bola postavená severovýchodne od komplexu Ilavského hradu za 98 077 zlatých,“ pokračuje Resek.

„Počas svojej existencie budova samoväzby prešla rôznymi stavebnými úpravami, ktoré si vyžiadala doba, veľakrát necitlivými z pohľadu architektúry. Posledná stavebná rekonštrukcia budovy samoväzby sa uskutočnila v rokoch 2008-2009,“ dodá bývalý riaditeľ.

História pokračuje

„Po ukončení môjho pôsobenia na Ilavskom hrade pokračujem v započatej práci. Spolupracujem s pracovníkmi domu kultúry a mestského múzea. Navštevujem múzeá a archívy s cieľom zbierania exponátov a ďalších informácií o histórii Ilavského hradu a Ilavy. Mojím cieľom je rozšírenie expozície Mestského múzea v Ilave o samostatnú časť o Ilavskom hrade,“ hovorí o svojich plánoch Ladislav Resek.

My sa o ňom ešte dozvieme, že je spoluzakladateľom a predsedom občianskeho združenia Za zachovanie kultúrneho dedičstva Ilavy.

„Naším cieľom je presadzovanie pozitívnych zmien v postojoch obyvateľstva a štátnych orgánov, k otázkam vnímania histórie, spoločenského a kultúrneho života v meste Ilava. Chceme sa osobitne sa zasadzovať o ochranu kultúrneho dedičstva v Ilave a blízkom okolí. Naplňovanie cieľa združenia sa uskutočňuje rozvíjaním aktivít vzdelávacou, publikačnou a informačnou činnosťou a realizáciou programov a projektov,“ dodá pán Ladislav.

Združenie sa v roku 2012 uchádza o dotácie ministerstva kultúry na realizáciu projektov pre Mestské múzeum v Ilave.

„Nie každý majiteľ kultúrnej pamiatky v Ilave sa o ňu aj stará v súlade so zákonom o ochrane pamiatkového fondu. Pamiatky potom chátrajú, alebo neodbornými prestavbami úplne menia svoj historický ráz,“ uzavrie náš rozhovor muž, ktorého pohltil záujem o históriu Ilavy a jej okolia.


  1. Nákladné autá ohrozujú obyvateľov 2 045
  2. Primátor vetoval uznesenie, škola peniaze nedostane 399
  3. Bola snehová nádielka. Spustia menšie vleky? 233
  4. Na diaľnici boli rušné chvíle Foto 148
  5. Bábätká z považskobystrického regiónu Foto 118
  6. Zlodejov chytili pri poslednej krádeži Foto 84
  7. Krátky návrat k roku 2017 veselo i vážne (I.) 57
  8. Čo je nové v mládežníckom hokeji? Foto 55
  9. Najkrajším darčekom bola pre nich svadba 30
  10. Prečín aj Domaniža bojovali o druhú trofej Foto 26

Najčítanejšie správy

Považská Bystrica

Nákladné autá ohrozujú obyvateľov

Situácia v Hornom Milochove je zlá. Ľudia hovoria, že sú rukojemníkmi výstavby železnice, pri ktorej sa zanedbalo vybudovanie obslužnej cesty. Spísali petíciu, hovoria aj o živej reťazi.

Primátor vetoval uznesenie, škola peniaze nedostane

Dubnický primátor vetoval ďalšie uznesenie o poskytnutí dotácie pre súkromnú základnú umeleckú školu. Na prelomenie veta majú poslanci dva mesiace od schválenia uznesenia.

Bola snehová nádielka. Spustia menšie vleky?

Včera sa poriadne rozsnežilo. Svahy, ale aj celkom malé kopčeky ožili. Sneh počas sviatkov chýbal, deti budú chcieť dohnať, čo nestihli. Budú jazdiť malú vleky v obciach a mestách?

Na diaľnici boli rušné chvíle

Včerajšie sneženie skomplikovalo situáciu aj na diaľnici. V priebehu hodiny museli hasiči zasahovať pri nehodách až na troch miestach.

Bábätká z považskobystrického regiónu

Fotografie bábätiek z považskobystrickej a trenčianskej pôrodnice

Blízke regióny

Meteorológovia vydali nové výstrahy pred snežením

Aké bude počasie najbližšie dni? Meteorológovia vydali nové výstrahy na štvrtok a piatok.

Na ceste medzi Trenčínom a Novým Mestom zahynula 19-ročná vodička

Cesty Trenčianskeho kraja zaznamenali dnes svoju prvú obeť. Príčina nehody a miera zavinenia je v štádiu vyšetrovania.

Hrozivo vyzerajúca nehoda paralyzovala dopravu v Handlovej (+FOTO)

Kamióny a dodávky kvôli úzkosti prejazdnej cesty odstavovali.

Hlavný ťah na Prievidzu bol ráno ochromený. Policajti vyčíslili predbežné škody

Nehoda sa stala na hlavnom ťahu, no komplikácie spôsobovala aj v centre mesta.

Ľudia z Kubrice zostali bez autobusov

Autobus číslo jedenásť, ktorý premáva medzi Trenčínom a Kubricou skončil v utorok popoludní krátko pred 14. hodinou v mimo cesty, vozidlo bolo naklonené v plote rodinného domu.

Všetky správy

Šatan a Ramsay spravili to, na čo ich predchodcovia nemali guráž

Na olympiádu nepôjdu známe mená a ani jeden hráč Slovana. Je to správne?

Diskriminácia, sťažujú sa veriaci na nový poplatok za sobáš

Za cirkevný sobáš sa doteraz matričný poplatok neplatil, kresťanským aktivistom sa jeho zavedenie nepáči. Ministerstvo vnútra im sľubuje stretnutie.

Desiatky ľudí zabili alebo zatkli. Zničil americkú sieť v Číne sklamaný bývalý agent?

Američania prišli v posledných rokoch prakticky o celú svoju sieť informátorov v Číne.

Bola vonku so psami a zmizla. Po jedenástich dňoch našli zrejme jej mŕtve telo

Miroslava Sojáková pracovala na marketingovom oddelení bratislavskej zoo.

Vyriešili záhadu slávnych egyptských múmií, pomohla analýza DNA

Múmie dvoch vysokopostavených mužov, ktoré našli v roku 1907, patria k najlepšie zachovaným.