Piatok, 19. január, 2018 | Meniny má Drahomíra, Mário
Pridajte si svoje mesto

Zaškatuľkovanie je chorobnou potrebou našej spoločnosti

Marcel Mušák patrí medzi mladšiu generáciu púchovských výtvarníkov. S jeho obrazmi sa môžete stretnúť, takpovediac, kdekoľvek. Ako sám priznáva, k maľovaniu sa nedostal. Maľovanie si ho našlo samo.

Marcel Mušák patrí medzi mladšiu generáciu púchovských výtvarníkov.(Zdroj: MILAN KOVÁČIK)

Hoci je mladý maliar stále zaneprázdnený, v poslednom čase sme sa viackrát stretli. Vždy išlo o náhodu. Aby sme ďalšej náhode predišli, dohodli sme si rozhovor v jeho ateliéri v Dohňanoch. Tam sme sa porozprávali nielen o jeho záľube, maľovaní ako takom či obyčajnom živote.

Čím by si chcel byť, keby si nebol tým, čím si?

- Nerozmýšľam nad tým. Svoju cestu cítim ako poslanie. Inými slovami, keby som nebol tým, kým som, bol by som niekým iným, a tým pádom z tejto pozície neviem, akoby som zmýšľal, lebo to už by som nebol ja. (smiech)

Ako si sa dostal k maľovaniu a spomínaš si na svoje maliarske prvotiny?

- Ja som sa k nemu nedostal. Ono sa dostalo ku mne, resp. vyklíčilo zo mňa. Prerástlo ma a mocne ma obopína svojimi koreňmi. (smiech) Spomínam si na veselú príhodu ešte zo základnej školy, kde sme na hodine výtvarnej mali namaľovať niečo na tému Sovietsky Zväz očami detí. Na celý formát výkresu som namaľoval mohutný a ťažký bicykel značky UKRAINA. Samozrejme, aj s obrovským názvom. Mnohí si ešte naň pamätajú. Bol to tank spomedzi bicyklov. Vtedajšia súdružka učiteľka, komunisticko-socialisticky orientovaná, si to zrejme vysvetlila po svojom ako nehorázny posmech, lebo jej udivená tvár pri pohľade na môj výkres razom zbledla a nebola schopná reagovať. Vyslúžil som si „len“ poznámku v žiackej knižke. Bolo to veľmi zábavné.

musak_lebka.jpg

Navštevoval si nejakú školu, alebo si sa od niekoho učil?

- Počas mojho pobytu v Spojených štátoch som navštevoval ateliér Elizabeth M. Castonguay na Academy of the South Side v Pittsburghu. Samozrejme, že súčasťou teórie bolo aj študovanie a ohmatanie si prác originálov starých majstrov v galériách svetového rangu, spomeniem napr. Philadelphia Museum of Art, National Gallery vo Washingtone, Andy Warhol Museum v Pittsburghu či Museum of Modern Art v New Yorku. A ako perličku snáď môžem uviesť môj duchovno-priateľský vzťah s Andy Warholom, na ktorého hrobe som často sedával a rozprával sa s ním. Býval som doslova len pár krokov od cintorína, kde odpočíva. Po návrate domov moja práca prechádzala drobnohľadom výborného pedagóga Mgr. Jozefa Švikruhu z Trenčína a akademického maliara Jozefa Vydrnáka.

Ktorý smer sa ti páči najviac a ktorý preferuješ?

- Nerád by som to hodnotil, že sa mi niečo páči viac a iné menej. Sú síce smery, ku ktorým predsa len inklinujem vo väčšej miere, ale zmieňovať ich zámerne nechcem už len z toho dôvodu, že ľudia si vás na základe toho zaškatuľkujú, čo je v tejto spoločnosti až chorobnou potrebou, ktorá skresľuje a deformuje skutočnosť. A na druhej strane sa nechcem viazať konkrétnym smerom, alebo izmom. Snažím sa, aby moja tvorba bola pestrá a nemala jednoliatu tvár. Mám rád experimentovanie.

Tvoja najobľúbenejšia technika?

- Začínal som technikou Airbrush. Avšak jej využitie v tejto zemepisnej šírke je takmer nulové. Presedlal som na klasiku, štetec a plátno. Ovšem, ako som už spomínal, že rád experimentujem, zďaleka to nie je len to, ale doslova celý vercajch náradia a pomôcok, ktoré využívam pri asamblážach, reliéfoch, akryle, oleji, kombinovanej technike… Takže vybrať favorita by bolo komplikované.

Prečo si sa zameral najmä na veľkorozmerné plátna?

- Fyzický rozmer je zároveň jednou z výpovedí. Pre mňa ako autora, ktorý vypĺňa tú mozaiku plochy, je samozrejme dôležité brať na zreteľ finálny účinok diela, ktorý je automaticky podporený jeho rozmerom. Avšak neplatí to vždy. Mojou odpoveďou môže byť aj otázka: Čo sú veľkorozmerné plátna? Mám totiž naplánované ešte rozmernejšie veci. (smiech)

Spomenieš nejakú výstavu?

- Satisfakciou mi bolo prejdenie výberovým „sitom“ spomedzi 279 –tich autorov na medzinárodnej výstave v Box Heart Gallery v Pittsburghu. Konečný počet vystavujúcich bol 66, z Európy nás tam zostalo pätnásť.

Kam podľa teba smeruje dnešná tvorba?

- Je ťažké a zároveň aj zbytočné mrhať čas úvahami nad tým, kam smeruje. To vždy ukáže história, a názory jednotlivcov sú v prítomnom čase malicherné a zbytočné.

Čo ti prekáža na ľuďoch?

- Negatívnych vlastností má každý, či si to prizná, alebo nie, hneď niekoľko. Zaráža ma hlúposť, obmedzenosť, závisť, neochota a ľahostajnosť chcieť byť lepšími, začať od seba. Sme veľmi nedokonalí. Budem reálny, čo sa týka ľudí, musím byť pesimista. Chýba vôľa uvedomiť si samého seba, pomáhať si navzájom. Preto sme tu! Láska je to, čo nás, paradoxne, ťaží, lebo ju máme zamknutú hlboko v sebe a len pre seba. Nerozdávame ju. A to je chyba.

Dokážu ľudia oceniť krásnu prácu?

- Pozrime pravde do očí. Čo sa týka napríklad len našej maličkej a zvláštnej krajinky, kde sa nikdy nevážilo a doteraz neváži kultúrne dedičstvo, ani osobnosti, ktoré zanechali výrazné stopy aj vo svetovom meradle vo viacerých odvetviach kultúry a umenia a kde je, žiaľ, drvivá časť obyvateľstva zahalená do blaženého kultúrneho analfabetizmu, je to mŕtve. Chýba tu vzťah k týmto veciam, ktorý treba pestovať už od detstva. Výnimku tvorí len pár jednotlivcov-zbohatlíkov, no len percento z nich je schopné pookriať pri výtvarnom diele a ochotné si ho aj zadovážiť. Konzum zahalil túto spoločnosť, a to platí aj v globálnom pohľade. Majetkovo bohatí sú vyvážení duchovnou biedou, na základe čoho neváhajú investovať aj stotisíc eur do nového auta a originálne dielo za 500, alebo 1000 eur, čo je len stotina (!) zo spomenutej sumy sa im zdá veľmi veľa. Urážka pre umenie ako hrom! Osobne poznám tieto prípady. Bohužiaľ, aj takíto sú medzi nami a otvorene povedané, je mi ich úprimne ľúto.

Keby si mohol vrátiť čas, zmenil by si niečo?

- Vrátiť život nazad ako film, pustiť ho znova a meniť to, čo sa nám nehodí, žiaľ, možné nie je. Ale ako snáď každý, mám aj ja vo svojej minulosti niekoľko bodov, ktoré by som rád vymazal, iné nasmeroval inak.

Čo robíš vo voľnom čase?

- Čo je to voľný čas? Každý náš život je len kratulinkým zlomkom opätovnej existencie a ten treba využiť plodne, podľa možností a daností.

Kedy si v najlepšej pohode?

- Stále. No stále na to zabúdam. (smiech)

Máš obľúbenú vôňu?

- Myslíš okrem terpentínu? (smiech). Ale áno. Vôňu lesa po daždi. Pre niekoho tak normálna a prehliadnuteľná vec. No práve v takých obyčajných veciach, ako je trebárs prechádzka vyparujúcim sa lesom o samote, býva ukrytý obrovský duchovný náboj, nevyčerpateľný zdroj energie a inšpirácie.


  1. Nákladné autá ohrozujú obyvateľov 2 624
  2. Lednické Rovne robia Slovensku vo svete reklamu Foto 312
  3. Primátor vetoval uznesenie, škola peniaze nedostane 256
  4. Bola snehová nádielka. Spustia menšie vleky? 135
  5. Pov. Bystrica aj Dubnica zaskočili domácich 93
  6. Na diaľnici boli rušné chvíle Foto 91
  7. Dajte si pozor na vietor i poľadovicu 80
  8. Bábätká z považskobystrického regiónu Foto 79
  9. Zlodejov chytili pri poslednej krádeži Foto 60
  10. Čo je nové v mládežníckom hokeji? Foto 29

Najčítanejšie správy

Považská Bystrica

Nákladné autá ohrozujú obyvateľov

Situácia v Hornom Milochove je zlá. Ľudia hovoria, že sú rukojemníkmi výstavby železnice, pri ktorej sa zanedbalo vybudovanie obslužnej cesty. Spísali petíciu, hovoria aj o živej reťazi.

Lednické Rovne robia Slovensku vo svete reklamu

Obec Lednické Rovne je vďaka sklárskej spoločnosti RONA dedina, ktorá sa presadzuje v celom svete a robí obrovskú reklamu celej našej krajine.

Primátor vetoval uznesenie, škola peniaze nedostane

Dubnický primátor vetoval ďalšie uznesenie o poskytnutí dotácie pre súkromnú základnú umeleckú školu. Na prelomenie veta majú poslanci dva mesiace od schválenia uznesenia.

Bola snehová nádielka. Spustia menšie vleky?

Včera sa poriadne rozsnežilo. Svahy, ale aj celkom malé kopčeky ožili. Sneh počas sviatkov chýbal, deti budú chcieť dohnať, čo nestihli. Budú jazdiť malú vleky v obciach a mestách?

Pov. Bystrica aj Dubnica zaskočili domácich

V 1. hokejovej lige o prekvapenia v 38. kole nebola núdza

Blízke regióny

Hrozivo vyzerajúca nehoda paralyzovala dopravu v Handlovej (+FOTO)

Kamióny a dodávky kvôli úzkosti prejazdnej cesty odstavovali.

Hlavný ťah na Prievidzu bol ráno ochromený. Policajti vyčíslili predbežné škody

Nehoda sa stala na hlavnom ťahu, no komplikácie spôsobovala aj v centre mesta.

Ľudia z Kubrice zostali bez autobusov

Autobus číslo jedenásť, ktorý premáva medzi Trenčínom a Kubricou skončil v utorok popoludní krátko pred 14. hodinou v mimo cesty, vozidlo bolo naklonené v plote rodinného domu.

Lovecká sezóna sa skončila. Neveľká populácia vlkov v Malej Fatre vyviazla bez ujmy

Na území národného parku Malá Fatra žijú asi len dve malé vlčie svorky.

Meteorológovia vydali nové výstrahy pred snežením

Aké bude počasie najbližšie dni? Meteorológovia vydali nové výstrahy na štvrtok a piatok.

Všetky správy

Majú živnostníci právo na dovolenku? Ako rozhodol európsky súd

Je veľký rozdiel medzi živnostníkom, ktorý podniká dobrovoľne a živnostníkom, ktorého do zväzku donútili.

Šatan a ďalší majú najobjektívnejší subjektívny názor, tvrdí Valábik

Bývalý hokejista Boris Valábik hodnotí nomináciu hokejovej reprezentácie na olympiádu.

Dvojitý milenec šokuje otvoreným sexom. Ale erotický thriller to nie je

Od filmu Françoisa Ozona dopredu radšej nič nečakajte.

Bitkári v škole v Demandiciach skončili, spolužiaci naďalej pykajú

Žiaci z obcí Lontov a Ipeľský Sokolec naďalej chodia do Demandíc, hoci si musia preplácať cestu sami.

Sagan vyhral štvrtú etapu na Tour Down Under, prvýkrát v kariére

Cyklistom znepríjemňovalo život horúce počasie.