Po trinástich rokoch bezdetného manželstva sa rozhodli, že si vezmú do pestúnskej starostlivosti Alexa. Neskôr k nemu pribudla aj Sofinka a mesiac pred Vianocami malá Rebeka. Sympatickí manželia vytvorili domov trom deťom,ktoré ich vlastní rodičia nechceli.
Svoje rozhodnutie nikdy neoľutovali a odmenou im je láska ich šťastných ratolestí, ktoré by svoju „maminku a ocka“ nevymenili za nič na svete.
Premýšľali nad adopciou
Manželom Janke a Renému sa nedarilo mať svoje vlastné dieťa. Po trinástich rokoch sa rozhodli stať sa pestúnmi malého Alexa. Neľutujú. „Ľudia, ktorí majú strach a boja sa osvojiť si deti z detského domova alebo si vziať nejaké do pestúnskej opatery, prichádzajú o veľa. Život s deťmi je taký naplnenejší, ľahší, veselší,“ dodáva spokojný otecko. „Vidieť, ako sa tešia zo všetkého, z každého výletu, to je úžasné. Najkrajšie je to, keď prídete domov z práce. Dlhé roky nás tu nikto nečakal, a teraz je byt plný detí. Je to super pocit.“ Pani Janka dodáva, že až teraz zistili, ako zbytočne dlho čakali.„My sme o tom uvažovali už dlhšie. Pôvodne sme si chceli dieťatko adoptovať. Ale potom nám jedna pani na úrade povedala aj o možnosti pestúnskej starostlivosti. Vravela, že to síce sú detičky, ktoré nie sú právne voľné, ale taktiež potrebujú lásku a je ich podstatne viac. A vtedy sme sa rozhodli.“
Čo je vlastne pestúnska starostlivosť?
Pestúnska starostlivosť je forma štátom finančne podporovanej a sledovanej náhradnej rodinnej starostlivosti a vzniká rozhodnutím súdu. Štát zabezpečuje finančné príspevky pre pestúnov a deti. Rozsah práv a povinností pestúna voči dieťaťu určuje súd. Pestúni nie sú zákonnými zástupcami a zastupujú dieťa iba v bežných veciach. V prípade podstatných záležitostí sa musí požiadať o súhlas zákonný zástupca dieťaťa. V sporných prípadoch alebo v situácii, že rodič – zákonný zástupca nie je dosiahnuteľný, rozhodnutie vydáva súd.
Počas pestúnskej starostlivosti sa počíta s kontaktom dieťaťa s pôvodnými rodičmi, pokiaľ majú záujem a je to v prospech dieťaťa. Frekvenciu i spôsob kontaktu môže na požiadanie upraviť súd svojím rozhodnutím. Deti sú so svojimi pestúnmi do dospelosti. Potom to už závisí od nich, ako chcú žiť ďalej.
Keď sú deti adoptované, tak sa im mení aj rodný list. Rodičia môžu dokonca zmeniť i krstné meno dieťaťa. Dieťa je právne voľné. Pri pestúnskej starostlivosti dieťa právne voľné nie je, ale je mu umožnený život v rodine.
Dlhá cesta za šťastím
Cesta k dieťatku je dlhá. Na začiatku je žiadosť. „Keď vyplníte žiadosť o pestúnsku starostlivosť, musíte potom ešte dokladovať veľa vecí. Napríklad potvrdenie o príjme, zdravotnom stave, je potrebný výpis registra trestov a nasleduje dvadsaťšesť hodinová príprava u psychológa. Keď toto všetko zvládnete, ste zaradení do evidencie žiadateľov,“ vymenováva pani Janka a pokračuje: „Potom si môžete pozrieť evidenciu detí s fotografiami alebo DVD s detičkami a údajmi o nich. V evidencii sú deti z celého Slovenska. Keď si nejaké vyberiete, tak sa potom dohodnete a môžete ho navštíviť.“ Pri prvých troch návštevách je vždy prítomný aj psychológ detského domova, ktorý skúma, ako dieťa reaguje na nových ľudí a podobne.
Ľúbia ich rovnako
Možnosť pestúnskej starostlivosti zvažovali manželia dlho. Napokon sa rozhodli a svoj plán predostreli rodine. „Najskôr sme im nič nepovedali, ale keď už sme boli rozhodnutí, tak sme to prezradili. Moja mama aj svokra sa najskôr spýtali, či sme sa zbláznili, ale potom boli s nami Alexa navštíviť v detskom domove a zamilovali si ho,“ rozpráva pán René.
Pri Sofinke a Rebeke to už bolo jednoduchšie, lebo aj rodina vedela, o čom to celé vlastne je, a tak rozhodnutie bolo spontánne a prirodzené. „Niekto si možno povie, že to nie sú naše detičky, ale my vieme, že sú naše. Aj babka a dedko sú ich starí rodičia. Všetci naši príbuzní ich ľúbia rovnako a všetky detičky sú súčasťou našej rodiny,“ pokračuje pani Janka. „My už máme na seba väzby a sme ako mama a tatino. Takže chceme, aby s nami detičky ostali. Malý Alex sa dokonca aj predstavuje i naším priezviskom, i keď sa volá inak. Ale tak my sme si povedali, že pokiaľ bude chcieť, v osemnástich sa môže dať premenovať,“ vysvetľuje hlava rodiny.
Deti vedia, že Janka a René sú ich noví rodičia a narodili sa niekomu inému. Mama každému z nich rozpráva jeho príbeh, aby nebol v budúcnosti zaskočený.
Láska na prvý pohľad
Manželia radi spomínajú na to, ako prvýkrát uvideli „svoje“ detičky. „Alexa, keď sme prvýkrát zbadali, tak ťahal za sebou takú kačičku. Hneď preletela iskra. Bola to láska na prvý pohľad,“ smeje sa maminka Janka. „Sofinku sme videli na fotke, keď mala štyri mesiace. Chceli sme ju ísť pozrieť, ale bolo to až do Komárna, tak nás to nejako odradilo. Po troch mesiacoch sme šli na úrad opäť a Sofinka bola ešte stále v evidencii. Ale stále sme za ňou nešli. Do tretice som šla na úrad len ja sama a volala som manželovi, že Sofinka tam ešte je. Tak sme ju išli pozrieť aj spolu s Alexkom. Čiže ona si na nás počkala,“ usmieva sa pani Janka.
„Keď sme šli vyberať Rebeku, tak sme šli pôvodne po chlapca. Ale mali sme na ňu šťastie, a teraz to vôbec neľutujeme,“ tešia sa mladí manželia. Zavážil aj fakt, že malé dievčatko si okamžite získalo srdcia svojich budúcich súrodencov. „Deti, keď ju prvýkrát uvideli, tak si ju hneď „muckali“ a chceli, aby sme si ju vzali domov. Rebeka vtedy mala len štyri mesiace. Som rada, že na ňu vôbec nežiarlia a majú ju veľmi rady,“ dodáva pani Janka.
Staršie deti mamičke dokonca pomáhajú pri starostlivosti o nového člena rodiny. „Najmä Sofinka vždy asistuje pri prebaľovaní,“ smeje sa pán René. „Rebeka sem zapadla, ako keby sa tu narodila,“ dopĺňa pani Janka. „Nám tu asi chýbalo ešte nejaké bábätko, lebo keď sme si vzali Alexa aj Sofinku, boli už väčší. Alex mal dva roky a štyri mesiace a Sofinka o rok menej.“
Niekedy je to „fuška“
Starostlivosť o tri malé deti dá určite poriadne zabrať, čo priznáva aj pani Janka. „Niekedy je to poriadna fuška, ale ono to tak dobre vychádzalo, že najskôr sme mali Alexka, tomu som sa mohla dostatočne venovať. Potom prišla Sofinka a Alex šiel do škôlky. Zasa som mohla byť celé dopoludnia len s ňou. Teraz máme malú Rebeku, ktorej sa môžem takisto venovať, lebo Sofinka už chodí do škôlky a Alex je v škole,“ vysvetľuje. Manželia si užívajú prechádzky s kočíkom, prebaľovanie a všetko, čo je spojené so starostlivosťou o malé bábätko. „Rebeka k nám úplne zapadla. Už si ani nevieme predstaviť, že by sme ju nemali,“ priznáva sa pani Janka. Dievčatko prišlo do rodiny mesiac pred Vianocami a noví rodičia ju s radosťou nazývajú predčasným vianočným darčekom. „Deti nám robia veľkú radosť, nikdy sme neoľutovali, že ich máme. Náš život je až teraz naplnený. Keby sme sa mali znovu rozhodnúť, tak to urobíme zasa,“ svorne uzatvárajú sympatickí manželia.
