Futbal v krvi
Narodil som sa v Kočovciach pri Beckove, kde môj otec založil futbalový klub v roku 1959. Tu som začínal ako šesťročný žiak a pôsobil som v klube až do roku 1973. Potom som si našiel v L. Rovniach manželku Jarku a hrával som tu až do roku 1983 väčšinou na poste pravého záložníka. Kariéru aktívneho hráča som končil ako 31-ročný v I. A triede, ale neskôr som hral dva roky za susednú Horenickú Hôrku najnižšiu IV. triedu, kde sa nám podarilo postúpiť do „trojky“.
Tréner áno, rozhodca nie
Ešte ako aktívneho hráča ma kamaráti v čele s Karolom Uhliarikom nahovárali, čí by som nechcel rozhodovať, pretože som odpískal zopár prípravných zápasov. Viac ma tiahlo k trénerčine a v roku 1980 som si v Považskej Bystrice urobil IV. trénerskú triedu, neskôr som v Selciach III. triedu. Neskôr som obhájil Euro B licenciu, čo znamená, že môžem trénovať krajskú súťaž dospelých. Začal som s mladšími žiakmi, neskôr so staršími a potom som sa dostal k mužom. Rád spomínam na roky, keď sa nám podarilo postúpiť. V roku 1990 som prešiel k mužom a o tri roky sme postúpili do I. oblastnej triedy. Darilo sa nám a v roku 1996 nasledoval postup s mužmi do IV. ligy. Po čase som sa dostal k dorastu a v roku 2003 sa nám podarilo vybojovať IV. ligu. Potom som prešiel do neďalekého Dulova a v roku 2005 sme oslavovali postup do I. triedy. Po návrate k mužom L. Rovní prišlo k špecifickej situácii, kde sme jar absolvovali väčšinou s dorastencami a vypadli sme. Vrátil som sa k dorastencom a po jeseni v IV. lige sú chlapci na prvom mieste. Veľkými vzormi pre mňa boli Dodo Reimann či Jozef Vengloš a veľmi ma ovplyvnili moji tréneri Stanislav Višňovský a Vincent „Ďobo“ Suchánek. Od môjho príchodu do L. Rovní v roku 1983 pracujem v miestnych sklárňach až dodnes. Trénerstvo som vždy robil popri zamestnaní a venoval som sa aj zháňaniu hráčov už od mládeže v okolitých obciach – Pruskom, Dulove, Horovciach, Kvašove, Zubáku, Hornej a Dolnej Breznici..
V. Hornáček (vľavo) s dorastencami L. Rovní.
Futbalové ovocie
„Mám dvoch synov, Vlada a Maroša. Starší Vlado začal v Púchove, neskôr počas štúdia na vysokej škole hrával vo Svätom Jure, odkiaľ si ho Jozef Prochotský vytiahol do druholigovej Petržalky. Neskôr hral v Borskom Mikuláši a potom v Piešťany pod nebohým Lacom Kunom. Mladší Maroš začínal v Púchove, ale po zranení achilovky presedlal na kulturistiku. Okrem syna Vlada to s mojich zverencov najďalej dotiahli súčasný hráč Marek Tomana, ktorý hral nielen za Zlaté Moravce, ale skúšal šťastie aj v Škótsku. Perspektívu má aj strelec súčasného tímu Stanislav Detko. Dobrých hráčov bolo veľa, cením si každého, kto odovzdal futbalu svoje schopnosti.
Veľký fanúšik
Od šiestich rokoch žijem futbalom a život bez neho si neviem predstaviť. Po sezóne týždeň - dva bez neho vydržím, ale potom som nervózny a čakám na zápasy. Futbal sledujem pravidelne v televízii, keď mám voľno vydržím pozerať aj päť zápasov za sebou. Občas príde za mnou manželka a spýta sa – „chceš kávu, chceš jesť, žiješ“? Snažím sa jej revanšovať, obaja mám e radi hory, chodievame do Tatier alebo relaxovať v kúpeľoch. Som fanúšikom Slovana, Bohemiansu, Tottenhamu a Hibernians Edinburgu. Pri prenose si všímam nielen hru, ale ja rozhodcov, trénerov a celé dianie.
Tréner patriot
Porovnať generácie kedysi a dnes je obrovský rozdiel. Dnes sú väčšie vymoženosti a hráčov je ťažšie zohnať. Zmenilo sa aj chovanie, čo je horšie, že niektorí rodičia nemajú snahu prísť sa pozrieť, ako ich deti hrajú a napredujú. Teraz trénuje dorastencov, čo je zložitá kategória, pretože s hráčmi niekedy musím jednať ako s deťmi, inokedy ako s dospelými. Zaujímam sa nielen o nich ako hráčov, ale aj o ich súkromie. Slovník dnešnej mládeže je desivý, treba ich usmerňovať. Debatujeme v kolektíve o škole, maturitách, vieme, kto aký je a je dobré, že o svojich problémoch chlapci vedia. Chceli by sme postúpiť, chlapci majú úspech vo svojich rukách. Siliť to nebudeme, škoda by bola, ak by postup nevyšiel, lebo náväznosť je dobrá.
Trénovať budem, dokiaľ ma to bude baviť a dokiaľ vydrží zdravie. Trénerstvo nie je len zápas a dva-tri tréningy. Získavam informácie z internetu, venujem sa odbornej literatúre, na vyššiu licenciu už nepomýšľam. V budúcnosti by som sa chcel venovať žiačikom, prípravke. Chcem pomôcť klubu, ktorý je mojou srdcovou záležitosťou, tu som začal ako tréner a tu aj skončím.
