Juraj Kováč, editor spravodajstva ŽelPage, elektronického magazínu o železniciach, ktorý podrobne rozoberá na svojich stránkach viacero problémov železničnej dopravy vo svete, na Slovensku i v Čechách, tvrdí, že k rušeniu akýchkoľvek spojov treba pristupovať veľmi citlivo.
Ide totiž o systém, ktorý sa buduje roky, a zlé rozhodnutia ho môžu poškodiť, zákazník stráca k dopravcovi dôveru.
V ostatnej Európe je to inak
Kováč hovorí, že v západnej Európe je bežné, ak si rôznu regionálnu osobnú dopravu v plnom rozsahu objednávajú a platia samosprávne celky, teda v našom prípade samosprávne kraje. „Nepriaznivé je, že v rámci fiškálnej decentralizácie prešla na Slovensku na kraje len objednávka autobusov, čím vzniklo často silné politické prepojenie krajských úradov s autobusovými dopravcami, veľmi často na úkor železnice, ktorú objednáva a platí štát, a tak ju župy nepovažujú za vlastný problém,“ hovorí Kováč.
Tvrdí, že existuje viac príkladov, keď sa úplne rezignovalo na pozitívne konvergenčné (zbiehajúce či zbližujúce sa) efekty oboch druhov dopravy a kraj štátu zúrivo konkuruje, k veľkej škode oboch, a hlavne cestujúcich. „Toto prepojenie je navyše také silné, že by v prípade dodatočného presunu kompetencií kraje na železnicu v mnohých prípadoch úplne rezignovali, pretože dlhodobo namietajú, že na jej financovanie nemajú zdroje,“ objasňuje odborník.
Nová koncepcia nedotiahnutá
Kováč uvádza, že minulý rok navrhnutá nová koncepcia organizácie regionálnej dopravy počítala s tým, že by kraje dostali možnosť viac hovoriť do objednávky osobných vlakov, a to bez toho, aby za ne museli platiť, objednávalo a financovalo by ich naďalej ministerstvo dopravy. „Výmenou za to by boli povinné odstrániť súbehy vlak-autobus a prispôsobiť autobusové cestovné poriadky na najlepšie možné prípoje. To sa dnes tiež nedeje – autobus často vlaku ujde o 5 - 10 minút, čím celý systém opäť cestujúceho stráca. Ten využíva potom radšej vlastné auto. Materiál sa však už do volieb nestihol pripraviť, takže jeho ďalší osud je otázny,“ hovorí Kováč.
Niečo o redukcii
K redukcii spojov hovorí, že môže byť formou úspor, ak sa k nej pristupuje koncepčne a citlivo, a- však v praxi obvykle nefunguje. „Naopak, ekonomiku prevádzky na trati často ešte viac zhorší tým, že rozbije systém, na ktorý sa cestujúci mohol spoľahnúť,“ myslí si Kováč. Hromadná doprava podľa neho nemôže fungovať ako selektívny charter pre konkrétne firmy, školy, inštitúcie. Má byť hlavne zrozumiteľná a spoľahlivá tak, aby bola k dispozícii vždy, keď ju užívatelia môžu potrebovať.
Cesta k úsporám často nesplní očakávania. „Naopak, zvýšenie počtu spojov často znamená zlepšenie celkovej finančnej bilancie. Tento efekt nie je okamžitý, a nie je zázračný, ale s adekvátnou dopravnou politikou kraja môže robiť divy. Rátanie nákladov a stratovosti cez jedinú konštantu pre celé Slovensko je hlúposť. Zmysel má vyčíslovať náklady, príjmy, a teda aj stratu a výšku subvencie samostatne pre každú trať, alebo aspoň koherentný dopravný súbor v rámci jedného regiónu,“ hovorí Kováč.
Iný priestor pre úspory
Priestor pre úspory existuje podľa neho inde. Podobne, ako pri autobusoch, má objednávateľ možnosť ponúknuť trate do výberového konania na dopravcu, kde si môže vybrať najvýhodnejšiu ponuku. Nižšia cena navyše nemusí znamenať horšiu kvalitu – často je to dokonca naopak. Toto všetko s vedomím, že existujú trate, kde osobná železničná doprava nemá perspektívu.
„Sú to predovšetkým tie, kde dlhodobo neexistuje prirodzený prepravný prúd, prípadne tie, kde existuje výrazne rýchlejšia alebo dostupnejšia alternatíva. V bývalom Československu takých úsekov existuje mnoho, čo je dané často historickými dôvodmi, ktoré časom pominuli. Napriek tomu je dnes osobná železničná doprava zadusená skôr chybnými koordinačnými rozhodnutiami, než vlastnou neatraktivitou. Z princípu bude vždy stratová a bude vyžadovať finančnú podporu štátu, avšak je chybou, keď ju štát samotný vníma ako nejaký sociálny spôsob dopravy pre tých, ktorí nemajú inú možnosť. Skúsenosť zo zahraničia ukazuje, že moderná hromadná doprava môže byť atraktívna a dokonca preferovaná, pokiaľ je dostupná, ľahko pochopiteľná a poskytuje dostatočnú kvalitu,“ dodáva Kováč.
