POVAŽSKÁ BYSTRICA. Slava Šulyová je z Dolného Lieskova. Výstava v kine Mier je jej prvou v živote. Už ako desaťročná si vyrábala chatky z drevených špajlí a obrázky z lisovanej slamy, na odevnej škole sa zameriavala na šitie. V osemnástich rokoch ju začalo trápiť ochorenie, ktorého symptómami boli silné bolesti v kĺboch po celom tele. Bez cudzej pomoci nemohla chodiť. Neskôr sa jej zdravotný stav zlepšil a v jej živote nastalo obdobie, ktoré sama nazýva Cez chorobu k obrazom.
Kurz v umeleckej škole
V nemocnici si navrhovala obrázky a neskôr chodila po lúkach, aby zbierala kvety a trávy na lisovanie pre svoje obrázky. V 22 rokoch sa prihlásila na kurz tvorby do ZUŠ I. W. Kráľa, kde sa jej otvoril nový svet a našla záľubu v modernej maľbe. „Do umeleckej školy som sa prihlásila, aby som sa zdokonalila v technikách, posunula sa dopredu. Mala som aj výborného učiteľa, Jožka Pobočíka. Nikdy ma do ničoho netlačil, len citlivo viedol, nechal ma ísť svojou cestou,“ hovorí Slava.
Zvláštne zhmotnenia
Práce sú modernými dielami. Nekonvenčným a svojským spôsobom zobrazuje, čo vidí, čo ju zaujme. Hľadá nevidené cez srdce a svoje pocity. Na jej obrazoch nájdete zvláštne zhmotnenú severnú hviezdnu oblohu, kyticu, jeseň, deň a noc, červenú škvrnu Jupitera, mangrovník, kvapku či nočný neón. Nie je vždy ľahké dielo dokončiť, Sláva hovorí, že obdivuje všetkých umelcov, ktorí dotiahnu diela do konca. „Práve tento obraz som chcela vzdať. Vždy som sa však k nemu vrátila, nedalo mi to, stále ma to pokúšalo. Nakoniec sa podarilo,“ hovorí mladá žena o peripetiách tvorby pri technicky náročnej pestrofarebnej mozaike, ktorú vyskladala z množstva drobných korálok.
Pri obraze s názvom Nočný neón sa zastaví a usmeje. Za obrazom sa skrýva malý príbeh. „Toto mi napadlo, keď som išla autobusom domov a bola už tma, pršalo. Cez sklo som videla svietiť pouličnú lampu, ktorá robila zvláštne svetlo. Zapáčilo sa mi to,“ hovorí Slava. Jej pohľad z autobusa sa páčil mnohým návštevníkom.
Náročná cesta umelca
Obrazy mladej umelkyne vznikali lepením rôznych materiálov, vlastnoručne vyrobených plastík, kúskov látky, skla a tiež materiálov, ktoré by inak putovali do koša na veľké plochy. Potom ich maliarka farbila či inak dopracovávala, aby dostalo dielo konečnú podobu. Zaujal napríklad obraz pozliepaný z množstva slimačích ulít. „No, zbierala ich celá rodina,“ usmieva sa švagor. Slava dodáva, že pôvodne sa vybrala rodina na huby, tie nenašli a tak skončili pri zbieraní ulít.
Vďaka bohu a rodine
Mladá žena stíha tvoriť, aj keď už má rodinku. K začatým dielam sa vracia, keď jeden a pol ročná dcérka popoludní na hodinku alebo dve zaspí. „Večer to neprichádza do úvahu, mohlo by to skomplikovať môj zdravotný stav. Najviac obrazov mám z roku 2011, keď bola dcérka menšia, viac spinkávala a tak sa mi dalo robiť viac,“ hovorí Slava.
Pomáha aj mama. „Máme samostatnú domácnosť, ale bývame s ňou v jednom dome. Aj ona pomôže. Hlavne v lete, keď bráva dcérku do záhrady a na pole, čo má ona veľmi rada. Takže v lete možno stihnem viac,“ robí si plány mladá žena. S remeselnou prácou na obrazoch jej často pomáha aj manžel. „Pomáha mi vyrezať obrazy, nejaké časti, vŕtať. Ja už len tvorím,“ chváli spoluprácu s manželom Slava. Mladá žena tiež fotografuje, jej záber z nočnej diaľnice vybrala porota v MG art galérii a stala sa putovnou. Mladá žena hovorí, že umenie jej pomáha, ďakuje bohu za silu, ktorú jej dáva a rodine za podporu.
