Meno Janky Muráňovej je nerozlučne späté s kultúrou v Plevníku-Drienovom. Kultúrne podujatia v obci si bez tejto zaujímavej osôbky nevedia predstaviť už niekoľko rokov. Ak spomeniete jej meno, väčšina ho spojí s detským folklórnym súborom Dúbravček.
Janka stála nielen pri zrode tohto zoskupenia, ktoré sa svojou usilovnosťou dávno prebojovalo za hranice regiónu. Aj vďaka náhode sa o Dúbravčeku hovorí a jeho piesne hrajú i v Afrike.
Janke učarovala kultúra od malička. Učiteľky v materskej škole hovorili, že sa pre ňu narodila.
Žiarovka a mamine šaty
V obecnom rozhlase sa v sobotu ráno pri zvolávaní občanov na akcie “Z“ púšťala väčšinou Malokarpatská kapela. „Poznala som ich piesne naspamäť. Mali sme doma tú platňu, ktorú púšťali v rozhlase. Naši vedeli, že doma bude „koncert“.
Obliekla som si mamine dlhé šaty, postavila sa na stolček a mohli sme začať. Vlastne, zabudla som na to podstatné, mikrofón. Žiarovka s motúzom!“ zasmeje sa svojim začiatkom Janka a dodá, že už vtedy rodičia vedeli, že jej spevácky talent a dar reči sa musia prejaviť aj inak. Malá speváčka si svoje vystúpenie dokázala aj sama odmoderovať, takže o víkendovú zábavu bolo v rodine postarané.
Ľudové zvyky a úcta k tradíciám
Spev, tanec, recitácia. „Neviem, prečo sa to na mňa nalepilo. V rodine to nebolo. Maminka bola hasička a hrala v ochotníckom divadle v Pružine. Ku kultúre ma viedli rodičia a nebohý otec ma pravidelne vodieval do súboru do Považskej Bystrice. Som mu za to veľmi vďačná, bola to na tú dobu bez auta veľká obeta a hodiny čakania na jeho utancovanú dcéru. Tradície, ľudové zvyky, úcta k dedovizni? Od ôsmich rokov som bola vo Folklórnom súbore Mladosť. Tam som všetkým týmto nasiakla,“ tvrdí mladá žena.
Nasledovalo účinkovanie v súbore Považan. „Prišla pauza, ktorú zapríčinila najskôr škola, potom deti. Vrátila som sa však späť, k Senior Považanu. Okrem toho som začala s ďalšími aktivitami. Nebyť vynikajúceho rodinného zázemia, asi by som všetko nestíhala. Vďačím za to najmä manželovi Romanovi,“ hovorí s folklórom spriaznená duša, ukazujúc staršie i novšie fotografie.
Dúbravček
Janka Muráňová pôsobí v obci druhé volebné obdobie ako poslankyňa. V roku 1992 začala pracovať ako kultúrna referentka, dnes je predsedníčkou kultúrno-školskej komisie. Spieva v cirkevnom zbore, v dychovej hudbe Hoľazňanka. Mnohé akcie v obci sama moderuje.
„Je toho veľa, no vďaka členom komisie sa nám darí úspešne aj na kultúrnom poli,“ dodá skromná žena.
Začneme sa baviť o folklórnom klenote v Plevníku-Drienovom, o detskom folklórnom súbore Dúbravček. „Počas materskej dovolenky v roku 1999 vo mne skrsla myšlienka pokračovať a predať mladým tradície. Založili sme v základnej škole krúžok ľudových tancov, z ktorého neskôr vzišiel súbor. Ten sa začal postupne rozrastať. Pribudli deti, súťaže a vystúpenia," prezradila.
„Hlavnú zásluhu na tom, že Dúbravček funguje a čo všetko dokázal, má, samozrejme, osoba, ktorá svojim „folklórnym deťom“, takto ich ona sama nazýva, venuje naozaj všetok svoj voľný čas. Aj na úkor svojich známych, príbuzných a rodiny. Dokonca, si myslím, že keby jej deti neúčinkovali v tomto detskom súbore, tak by možno svoju mamu videli len tak často ako jej manžel, teda poväčšine večer a aj to potme. Ale, chvalabohu, ako sa zdá, v rodine Muráňovcov panuje dobrá nálada a porozumenie pre správnu vec. Áno, hovorím o zakladateľke a vedúcej Janke Muráňovej, ktorá mala tú chuť i vnútornú potrebu poďakovať sa svojim deťom za desať rokov trápenia, nervov, ale ja dúfam, že i veselosti a spokojnosti z dobre vydareného diela,“ povedal Janko Chupek, moderátor, folklorista a hudobník.
Ako vraj vznikol Dúbravček
V piatok akýsi anjelik-mudrlant povedal Pánbožkovi: „Bože, otec nebeský, tu v raji už nemáme koho učiť tancovať. Videl som tam dole, pod jednou skalou, ktorej hovoria Slovenská brána, takých furtákov, čo by si za spev a tanec dali aj koleno vŕtať. Nože ich poďme naučiť tancovať!“ A bolo to dobré, lebo tak na Zemi vznikol folklór. A v sobotu spolu s Pánbožkom tancovali pri Váhu anjelici. Tancovali od rána až do tmavého večera. A pretože už bola tma, ktorýsi z tých čilejkárov povedal: „Založme si vatru hore na Dúbravke!“ A bolo to dobré, pretože tak vznikla vatra na kopci Dúbravka a neskôr detský folklórny súbor Dúbravček – súbor krásnych a veselých detí!
Súbor preslávili deti doma i v zahraničí.
Dúbravienka
K folklórnym tancom patrí určite aj folklórna hudba. Tú získal Dúbravček potom, ako stihol predminulý rok nahrať počas horúčav CD s vianočnými piesňami a pokrstiť ho. Krsty boli dva. Druhý mala folklórna hudba Dúbravienka.
„Impulzom nahratia CD bol Janko Chupek. Je to úžasný človek, ktorý nám veľmi pomohol, a vlastne nás aj na tento čin naštartoval. Naša hudba sa začala tvoriť v auguste, keď boli vonku tridsaťstupňové horúčavy. Nahrávali vtedy v kraťasoch a žabkách Tichú noc. Už vtedy som vedela, že Janko Chupek bude vedúcim našej novovzniknutej ľudovej hudby Dúbravienky,“ dodáva.
Janko Chupek bol hlavnou postavou pri nahrávaní i myšlienke založiť ľudovú hudbu Dúbravienka. „S deťmi sa mi spolupracovalo veľmi dobre. Pokiaľ si síce zvykli a našli sme spoločný systém ako na to, to trošku trvalo, ale tak to pri nahrávaní chodí. Ak to deti baví, čo v tomto prípade platilo na sto percent, potom sa vám ľahšie pracuje. A v dobrej robote treba predsa pokračovať! Čo bude ďalej, vie najlepšie Janka, ale ja tvrdím, že niečo bude. Nejdeme predsa umrieť!“ zasmial sa Janko Chupek.
CD Radostné Vianoce s Dúbravčekom pokrstila hneď tro- jica mužov. Najskôr správca fary v Predmieri Juraj Bunčiak. Slovami chvály nešetrili riaditeľ SCVČ Štiavnik Mirko Takáč a jeho zástupca Vladimír Čvapek. Tí privítali na svete CD i novú ľudovú hudbu, ktorú privítali vo veľkej rodine takýchto zoskupení. Prekvapením pre muzikantov bol darček, ktorý dostali pod stromček od Súkromného centra voľného času v Štiavniku. „Bola to basa, ktorú si predtým požičiavali na nahrávanie z Považskej Bystrice. Ani nechcite vedieť, koľko sa nacestovala,“ skonštatovala s úsmevom Janka Muráňová.
Úspechy a radosť
Minulý rok sa Dúbravčeku podarilo postúpiť na „kraj“ z regionálnej súťažnej prehliadky detských folklórnych súborov, ktorá sa konala v Považskej Bystrici. V Zemianskych Kostoľanoch skončil súbor spoločne s DFS Bystrinka v B pásme.
„Vystupovali sme v regióne, pripravujeme sa na nahrávanie druhého CD. Ak nám budú okolnosti priať, dokončíme ho do konca roka. Prezentovali sme sa na Medzinárodných dňoch Dunaja v Gabčíkove, mali sme hodinový výstup na Staromestských slávnostiach v Žiline. Náš program z Jánošíkových dní v Terchovej vysielala televízia. Reprezentovali sme Považskú Bystricu na Moravských folklórnych slávnostiach v Holešove. Minulý rok toho bolo dosť. Nemám rada preležaný čas. Ak mám chvíľu útlm, chytajú ma všetky choroby. Lenže času je málo, no verím, že časom nájdem zástupcu, ktorý bude pokračovať v mojej práci,“ dodá Janka Muráňová. Zasmeje sa a začne rýchlo rozprávať, čo všetko sme do článku nespomenuli. Fašiangy, Veľkú noc, Vianoce, súťaž vo varení gulášu, ktorú pripravujú v Čarovnej záhrade s majiteľkou tejto prevádzky Ľubkou, stavanie mája v obci, Deň matiek, posedenie so staršími občanmi v obci ...
