Podujatie pripravilo mesto a oddelenie kultúry v spolupráci s Považským o-svetovým strediskom (POS). Návštevníci mohli po celý deň obdivovať šikovné ruky majstrov ľudového remesla.
Tí menší si mohli zaujímavú prácu vyskúšať, všetci mali možnosť zakúpiť si rôzne druhy kraslíc, veľkonočné aranžmá, medovníčky, batikované odevy, medovinu a včelie produkty, bábiky zo šúpolia či ovocné stromčeky.
Tvorivé dielne
Helena Bieliková z POS s Oľgou Tomášovou z kultúrneho domu dlhšie rozmýšľali, ktorý ročník vlastne pripravili. Napokon sa zhodli, že s posledným ich bolo osem. „Začínali sme v menšom rozsahu. Výrobky si pozreli najmä deti. Bolo ich veľa, a tak si nemohli ani vyskúšať výrobu kraslíc, či zdobenie perníkov alebo pletenie korbáčov. Dnes je to úplne inak. Tvorivé dielne sú určené im, a tak majú priestor i čas si všetko vyskúšať,“ povedala Bieliková.
„Je to ťažké, veď zdobím kraslicu po prvý raz. Ak sa mi podarí, zoberiem si ju domov a dám šibačovi,“ tvrdila Lenka Jáňová. Maľovanie kraslíc rôznou technikou deťom šlo. Skúsené lektorky Hanka a Terézia Kulichové z Považskej Bystrice a Dubničanka Janka Okuliarová s dcérou im pomáhali.
Škôlkárom učarili skôr medovníky a ich výzdoba. Občas sa objavili slzy i krik. „On ma pokúsal! Lebo on ma udrel! Tu!“ zvaľovali vinu jeden na druhého dvaja výtržníci, o pár centimetrov presahujúci výšku stola. Obaja dostali do rúk vrecúško a perník a bolo po kriku.
Deti pliesť korbáče vedia
Myslí si to Ján Kašiar, ktorí prišiel do Ilavy s folklórnou skupina zo Zliechova. „Učil o syna, vnukov i ostatných členov rodiny,“ potvrdil jeho slová Jozef Vicen.
Ženy zo Zliechova ponúkali návštevníkom rôzne dobroty. „Dajte si kysnutý koláč alebo závin. Jablkový, orechový, makový... Máme posúšiky, kapustnicu, všetko doma varené a pečené,“ tvrdili a hovorili, ako sa stolovalo počas Veľkej noci v kedysi v dedine.
Zvyky sa dodržiavajú
Veľkonočné zvyky začínali podľa ženičiek Zeleným štvrtkom. „Zaviazali sa zvony, používali sa rapkáče,“ začala rozprávať o zvykoch Emília Gulišová. „Veľký piatok, to bol z pohľadu kresťanov vždy ich najväčší sviatok. Bol veľký pôst,“ dodala Viera Múčková. „Na Bielu sobotu, keď ležal pán Ježiš v hrobe, sa vždy chodilo modliť, koledovať. Večer sa rozväzujú cestou do kostola zvony. Dievčatá oplachujú v potoku. Koľko kropají hodia za seba, toľko budú mať chlapcov,“ zasmeje sa Elena Múdra.
Ženičky iba dodajú, že v nedeľu, keď Kristus z hrobu vstal, sa začalo variť mäso. V Zliechove aj kapusta, klobásky a vajíčka na tvrdo. Všetko sa muselo pokropiť svätenou vodou.
„A v pondelok všetci chlapi na šibáky. Dievky skončili vždy v potoku, dnes iba vo vani,“ skonštatovali a ponúkli nás kapustnicou.
Rôzne pochúťky ponúkali aj ženy z miestnej organizácie Únie žien Slovenska. „Máme tradičné jedlá z okolia Ilavy, zemiakovú babu, kysnuté koláče a našu špecialitu, šošovicový guláš!“ núkali ženy okoloidúcich.
Vystúpenie detských súborov
Popoludní sa v Ilave vynášala Morena. Hlavné slovo mali potom detské folklórne súbory Prvosienka z Dubnice nad Váhom, Vretienko a Laštek z Ilavy. So svojimi pásmami sa predstavili v kultúrnom dome
