Zakladateľ oddielov
Stolný tenis som začal hrávať na strednej škole v Leviciach. V roku 1970 som stál pri zakladaní stolnotenisového oddielu v obci. Okrem mňa tu hrali Pavol Ligas, Anton Hladký, Oto Lacko, Jaro Zemančík, Štefan Rosík a Pavol Žilinčík. Boli to pekné časy, najprv sme hrali iba tak na chodbe v škole, ale potom sme prikúpili ďalšie stoly a začali hrať súťažne. Vyhrali sme okresnú súťaž a niekoľko rokov sme účinkovali v krajskej súťaži v konkurencii Stavbára Žilina. K. N. Mesta, Radoly, Beluše, Ilavy, Nesluše, Dubnice, Púchova. Trvalo to až do roku 1981, naša partia nemala nasledovníkov, a keď sme niektoré zápasy nedohrali, klub skončil. Dlhú prestávku prerušil až Marián Striženec, ktorý klub obnovil, ale súťažne som už nehrával, absolvoval som iba turnaje. V roku 1989 sme sa presťahovali do Považskej Bystrice, kde sme niekoľko roky bývali a aj tu som spoluzakladal stolnotenisový oddiel Slovan SNP. Najväčším úspechom za stolmi bol tretie miesto v Lednických Rovniach, určitý čas som aj funkcionárčil ako tajomník okresného zväzu.
Lyžiar maratónec
Ako mládenec som mal doma zjazdové lyže, vyhral som niekoľko školských pretekov. K bežkám som sa dostal v Pov. Bystrici, kde kamaráti chodili beahť okolo Manína. Kúpil som si bežky a začal trénovať. Prvé boli drevené, s ktorými som mal peknú príhodu. Na Bielej stope SNP som ráno pri mínusovej teplote s pomocou kamarátov namazal a vyrazil na trať. Postupne sa otepľovalo a stopa bola plná vody. Bežci s umelými sklznicami frčali okolo mňa jeden za druhým. Moje lyže navlhli a každý krok bol obrovskou drinou. Preteky som dokončil takmer po ôsmich hodinách, ale nevzdal som. Najznámejšie bežecké preteky na Slovensku s dĺžkou 55 kilometrov som absolvoval desaťkrát a najlepšie som skončil okolo 600. miesta z viac než 2000 účastníkov. Je to krásne podujatie, ale pri množstve bežcov treba mať aj šťastie, lebo stačí zlomená palica či vytrhnuté viazanie a je po nádejách.
Krutý Javorník
Biela stopa je náročná, no najťažšie to bolo na prechode Javorníkmi vo februári, kam chodím pravidelne. Štart je od Melocika a cieľ je v Ráztoke alebo na Podjavorníku. Sneh bol hlboký, veľké záveje, každú chvíľu bolo počuť praskot konárov zaťažených snehom. Mal som šťastie, keď niekoľko metrov predo mňa padol poriadny konárisko. Ešteže sa bolo kde občerstviť. Podobný charakter má aj Vsetínska päťdesiatka, ale tá už taká náročná nebola.
Každodenný turista
Keď mám nachystané drevo na zimu, a zasadené zemiaky, začína turistická sezóna. Vždy, keď mám čas, vyberiem sa na Javorník, alebo do okolitých hôr. Pokiaľ bola manželka zdravá, chodili sme spolu. Jilemnického 25, Strážovská 30 sú len jedny z mnoha podujatí. V Tatrách som absolvoval aj trasu po stopách armádneho zboru a na celoslovenskom zraze turistov som robil sprievodcu účastníkom. Pred mnohými rokmi, ma kamaráti nahovorili na 50 kilometrový pochod Malými Karpatmi. Vtedy sme stavali dom, peňazí nebolo nazvyš. Nemal som turistickú obuv, tak som pochod absolvoval v poltopánkach. Doma mi manželka dávala prvú pomoc, keď nachystala vodu do lavóra, kde som si močil doráňané nohy.
Spoločné športovanie
S manželkou Sylviou máme dvoch synov, ktorí ale veľmi na šport neboli. Pokiaľ sme boli obaja zdraví, stále sme niečo robili. Plávali sme v priehrade, na motorkách sme prejazdili západné Čechy, absolvovali množstvo turistických podujatí. Nezabudnem nikdy na cyklistickú túru z Marikovej do Serede. Takmer stopäťdesiat kilometrov sme prešli ja na bicykli s malými kolesami a manželka na dámskej Liberte. Obaja sme členovia Jednoty dôchodcov Slovenska (JDS), kde sme sa zúčastňovali pravidelne športových hier. Za prvenstvo v Považskej Bystrici som dostal pekné hodinky. Súťažil som v behu, vrhoch a streľbe, manželka vynikala v streľbe, kde bola najlepšia. Potom prišla choroba a s aktívnym športom sa musela rozlúčiť. Bola predsedníčkou základnej a rekreačnej telesnej výchovy a JDS.
Juraj Zemančík môže byť príkladom pre mnohých mladých ľudí. Často ho vidieť na bicykli, ako ide do Považskej Bystrice, Nedávno sa dal do partie, ktorá hrá v školskej telocvični volejbal. Okrem tradičných zimných bežeckých pretekov si chce v lete splniť svoj turistický sen. „Čo by som to bol za Slováka, keby som nevystúpil na Kriváň,“ dodal Juraj.
