Hranie je pre Annu očistnou kúrou

Anna Jančová, členka amatérskeho divadla dospelých Napíšte si výpoveď, hovorí, že divadelnými pokusmi oblažovali spolu s kamarátkami spolužiakov a učiteľku už v základnej škole. Divadlo zostalo jej záľubou celý život. Je aj autorkou viacerých scenárov pre

Ako Lillemor. Išlo o postavu osamelej alkoholičky v Kurze negatívneho myslenia, kde hrala spolu s ostatnými členmi divadla Napíšte si výpoveď.Ako Lillemor. Išlo o postavu osamelej alkoholičky v Kurze negatívneho myslenia, kde hrala spolu s ostatnými členmi divadla Napíšte si výpoveď. (Zdroj: DP)

divadlo, ktoré bolo úspešné v súťažiach.

Anna zaujala porotcov s mono-drámami v minulosti ako gymnazistka, v osemdesiatych rokoch, ale aj teraz, ako vyzretá divadelníčka.

Hovorí, že hranie je pre ňu očisťujúca kúra. Rovnako ako učenie. Je profesorkou v gymnáziu, kde sama študovala.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zhadzovanie boľačiek

Pri hraní je Anna schopná zhodiť zo seba boľačky a problémy a preto si myslí, že pre herca, aj keď nie je v pohode, môže byť niekdy hranie oslobodením od životného trápenia, terapiou.

„Keď idem na skúšku, veľakrát si poviem, že tam dnes nejdem, nemám náladu, nech mi dá každý pokoj. A nakoniec odtiaľ odchádzam usmiata od ucha k uchu. Nasajem totiž silu. Unikám z toho, čo ma tlačí, presúvam sa do inej dimenzie. Je to fajn očisťujúca kúra,“ zdôveruje sa Anna.

SkryťVypnúť reklamu

Prvé pokusy

Dodáva, že divadlo bolo prirodzeným vyústením toho, k čomu inklinovala už ako dieťa a jej túžby žiť viackrát. „Veľa som vždy čítala. Vďaka príbehom som mala možnosť, prežiť si aj nejaké iné životy. Ten jeden môj bol pre mňa odjakživa akosi málo,“ vysvetľuje, prečo má už od mala takú silnú záľubu v čítaní. Rovnakú možnosť jej dáva aj divadlo.

Prvé pokusy boli už v základnej škole. „S kamarátkami sme ako tretiačky písavali scenáre na všelijaké scénky. Potom sme sa prihlásili do divadelného krúžku v Dome pionierov, teraz v Katolíckom dome v Považskej Bystrici. To bolo super. Dosiahli sme aj menšie úspechy. Brali sme to dosť vážne. Na strednej škole som sa dokonca pohrávala s myšlienkou dať sa na herectvo. Vtedy mi moja mama povedala múdru vetu, že je lepšie byť dobrý a šťastný amatér, ako neúspešný a nešťastný profesionál. Takže tohto som držala a nakoniec som išla na pedagogiku,“ hovorí Anna.

SkryťVypnúť reklamu

Dopĺňa však, že aj v každom dobrom učiteľovi by malo byť kus herca a pôsobenie na javisku pomohlo aj jej v pedagogickej činnosti.

Nevychodené cestičky monodrámy

Počas gymnaziálnych štúdií v Považskej Bystrici sa venovala Anna monodráme a dosiahla aj úspechy. Scenáre si už vtedy písala sama.

„Akurát frčala Milka Zimková, vyšli knižky, aj sa premietal film Pásla kone na betóne a ja som ju videla niekde hrať monodrámy. Mimochodom, veľmi dobré monodrámy. V nich bola vynikajúca. V revue svetovej literatúry, lebo už vtedy som čítala vážnejšie veci, boli zase francúzske monodrámy, ktoré som síce nehrala, ale strašne sa mi tento druh literatúry páčil. Robila som aj iné divadlo, bola som v divadelnom krúžku pani profesorky Juríčkovej,“ spomína si Anna.

SkryťVypnúť reklamu

Vysvetľuje, že v kurze boli vtedy malé formy a divadielka poézie, čo bolo fajn, ale bolo to o niečom inom a výpoveď bola orientovaná iným smerom, ktorý jej celkom nesedel. „Nikdy som nepísala poéziu alebo prózu tak veľmi intenzívne, ako mladí zvyknú. Napísať si monodrámu, a potom ju aj zahrať, mi prišlo iné. Jasne, že som sa chcela aj ukázať,“ usmieva sa Anna.

Už vtedy v nej driemala túžba púšťať sa po nevychodených cestičkách, robiť niečo iné ako ostatní. „Bola som sama nakoniec prekvapená, že to malo dosť veľký úspech,“ spomína si.

Nedá sa natlačiť do konvencií

A o čom boli jej úspešné mono-drámy? Prvá o dievčati, ktoré prišlo na miesto, kde sa malo hrať divadelné predstavenie, ale bolo zrušené. Pohráva sa tak na javisku so svojimi citmi, ktoré sú plné osamelosti a nepochopenia. Išlo jednoducho o výpoveď pätnásťročnej tínedžerky, ktorú trápia a ničia problémy celého sveta. „Obsah absolútne zodpovedal veku,“ usmieva sa Anna.

Druhá sa volala Odkrývanie prázdna a obsahom bolo odhaľovanie vzťahov medzi mužom a ženou. „Tiež to zodpovedalo tomu, čo som videla okolo seba, čím som žila ja a dievčatá okolo mňa. Nebola to však autobiografia,“ vysvetľuje autorka scenára, ktorý odkrýva dosť kontroverzný vzťah staršieho muža a mladého dievčaťa.

Na tú dobu a vek mladej gymnazistky to boli odvážne a veľmi nezvyčajné pokusy, ktoré trochu aj šokovali. Ale Anna patrí k ľuďom, ktorí sa radi vymykajú z koľají. Bola taká, keď bola tínedžerka, zostala taká dodnes. Bráni sa tomu, aby ju niekto vtrepal do mantinelov vytvorených konvenciami. „Aj dnes, keď som staršia, počúvam občas na svoju adresu poznámky typu – A čo si sa ty zbláznila? A čo to robíš, to je nejaké divné, nie? Naša spoločnosť je v podstate veľmi konzervatívna a neposkytuje ženám v našom veku niektoré veci ako v iných krajinách. Môžeš chodiť na jógu, na zumbu, alebo si môžeš niekde potichu maľovať alebo chodiť na záhradku. Ale vyžitie takýmto smerom, aby ťa bolo vidieť, a nedajbože, ešte v nejakom občianskom hnutí, to sa považuje stále za neprístojné a nevhodné pre ženu. Takže sa mi stáva, že sa na mňa ľudia pozerajú podozrievavo. Ale skôr z toho vzdialenejšieho okolia. Možno si v duchu hovoria - Bože, čo nesedí tá ženská doma, ale mne je to fuk,“ vysvetľuje.

Dlhé hľadanie

Svet kníh a divadla je ten, kde sa stráca veľmi rada. Je autorkou scenárov pre divadelný súbor Napíšte si výpoveď. Proces hľadania vhodného námetu pre amatérske divadlo je zdĺhavý.

annadivadlo3.jpg

Anna sa len nedávno vrátila k monodráme, ktorú robila už počas štúdií na gymnáziu.

„Veľmi mi pomáha, že viem cudzí jazyk, a potom blahorečím aj internetu. Dosť dlho totiž surfujem, pokiaľ nájdem, či nevyšiel nejaký titul, ktorý by sa nám hodil. Amatérske divadlo má totiž nevýhodu. Mám len určitý počet hercov, z toho istý počet mužov a žien a musím to prispôsobiť. A ešte musím brať do úvahy aj vekovú skupinu. Nemôžem si ako profesionálne divadlo vybrať titul a do toho si vyberať ľudí. Musí to byť našité na nás. Proces hľadania je potom dosť dlhý,“ vysvetľuje Anna.

Čo vyberá, je dosť špecifické. Napríklad príbeh telesne postihnutých ľudí. Vládne medzi nimi falošná účasť, ktorú prelomí nepríjemná otvorenosť jedného z nich. Na pozadí tragikomických rozhovorov, plných čierneho humoru, sa odkrývajú charaktery, a to, čo má naozaj hodnotu. Alebo pripravovaný príbeh, ktorý sa celý odohráva na záchodoch a odkrýva filozofiu a životné osudy mladých ľudí, ktorí prišli na večierok, kde sa ich kamaráti lúčia pred sobášom so slobodou. Už miesta a námety sú netradičné.

Čierny humor im sedí

„Sme divadlo, ktoré sa asi nikdy nepredstaví slovenskou klasikou. Zistili sme, ako sme sa hľadali cez rôzne rozprávky a shakespearovké vecičky, že toto je náš štýl, práve čierne komédie. Majú posolstvo a dá sa na nich aj zabaviť,“ tvrdí Anna. Dodáva, že miluje čierny humor.

„Je to asi najlepší humor, aký môže byť. Slováci mu až tak neholdujú, berieme sa veľmi vážne. V ťažkých a veľmi smutných situáciách je dobré, ak ho človek má. Aj teraz si sama na konto svojho zdravotného stavu urobím srandu a väčšina ľudí reaguje tak, že povie, aby som tak nehovorila. Ale mne to pomáha, dýcha sa mi potom ľahšie. Myslím si, že čierny humor odľahčuje, oslobodzuje,“ vysvetľuje Anna.

Chce hrať životné príbehy

A po čom túži, čo by si chcela ešte Anna zahrať? „Teraz by som zase mala chuť zahrať si nejakú životopisnú vec. Napríklad Coco Chanel. To je veľmi silná téma, čítala som aj jednu knihu o žene, ktorá sa volala Perdita, čo bola veľká anglická herečka osemnásteho storočia a milenka kráľa," hovorí o svojich plánoch Anna. V rámci monodrám naposledy zaujala v Poslednom želaní, kde si zahrala postavu pani Derekovej, ženy, ktorá pripravuje jedlo väzňom odsúdeným na smrť.

Po tom, čo píše dlhší čas Anna scenáre, hovorí, že číta postihnuto. „Nečítam pre zábavu, alebo málokedy, čítam s predstavami na javisku,“ usmieva sa. Je však vďačná za to, že dar herectva dostala do vienka od svojich príbuzných. Treba vraj mať aj nejakú danosť, a ak je potom podnetné prostredie, rozvinie sa to. Anna si rada spomína na svoju babku, v jej očiach to bola veľká herečka.

Babka krčmárka aj herečka

Divadlo hrával Annin otec a aj babka Anna Kramarová bývala veľká ochotníčka. „Dokonca som počula historku, že ju po nejakej divadelnej súťaži lanárili do národného divadla. Zostala však robiť krčmárku v Mikšovej. Vždy som milovala, keď rozprávala historky. Ona vedela všetkých chlapov z krčmy absolútne verne predstaviť. Aj dvojmetrových hromotĺkov interpretovala táto poldruha metra vysoká žena tak verne, že pri tom poriadne povyrástla,“ s láskou spomína vnučka. Tvrdí, že ona je rodinný mix génov. To by však podľa nej nestačilo. Dôležité je aj to, s kým sa človek v živote stretne.

Kolektív, divadlo a manžel

Anna mala šťastie, že sa dostala postupne do kolektívu pedagógov na gymnáziu, ktorí inklinovali k divadlu a vďaka tomu sa k nemu vrátila.

„Nebola som pri začiatkoch divadla Napíšte si výpoveď. Začalo sa formovať asi pred ôsmimi rokmi, keď na gymnázium nastúpila dosť silná generácia mladých, tesne po škole, na čele s Ivou Posluchovou. Ona všetkých zlanárila, začali niečo robiť, skúšať. Ja som sa veľmi nehlásila k tomu, že som robila divadlo. Ale postupom času sme sa začali viac kamarátiť. Mali sme totiž rovnaké názory na život, literatúru a umenie, chodili sme spolu do kina a kade-tade. No a potom, keď už mali spravené asi dve veci a moje deti boli odrastené, povedala som si, že to s nimi skúsim,“ vracia sa do nedávnej minulosti Anna.

Je rada, že sa takto rozhodla. Tento rok sa dokonca k hercom pridal aj jej manžel, čo ju teší, i keď sa trošičku možno aj obáva, že jej zoberie kúsok toho jej výhradne rezervovaného sveta. Vzápätí však dodáva, že divadlo je krásna záľuba, ktorú každému dopraje a je rada, že sa lepí aj na jej najbližších.

Najčítanejšie na My Považská

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  7. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 706
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 16 534
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 532
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 793
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 008
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 9 942
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 616
  8. McDonald's reštaurácia Košice Jazero ukončuje svoju prevádzku 6 764
  1. Miroslav Ferkl: Kampaň či agresia
  2. Juraj Kumičák: Kolaborant
  3. Marek Strapko: Pellegrini svojimi pytačkami ohrozuje suverenitu Slovenska
  4. Peter Homola: Nájdený papyrus v slovenčine!
  5. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými kalváriami - Sabinov
  6. Anna Miľanová: Vážení rodičia, starí rodičia, učitelia, akonáhle sa dieťa, mládež...
  7. Ľubomír Belák: Slovensko hľadá prezidenta
  8. Tupou Ceruzou: Pellegriniho pravá tvár
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 715
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 517
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 377
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 11 410
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 371
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 347
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 096
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 422
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Vpravo Anton Ulbricht, konateľ spoločnosti Tanawa, ktorá vyrába tatranskú minerálku.

V ďalšej časti seriálu Príbeh značky sme hovorili s konateľom spoločnosti Tanawa.


Oravský hrad.

Na svoje si prídu všetky vekové skupiny.


Ikonický roštový chodník cez mokrade.

Historický park v Lednických Rovniach patrí na Slovensku k najkrajším.


Považskobystričan Šimon Macháč v obkolesení troch hráčov Tatrana Prešov.

Hádzanári Považskej Bystrice mali opäť výbornú základnú časť, kedy podľahli iba suverénnemu Prešovu.


  1. Miroslav Ferkl: Kampaň či agresia
  2. Juraj Kumičák: Kolaborant
  3. Marek Strapko: Pellegrini svojimi pytačkami ohrozuje suverenitu Slovenska
  4. Peter Homola: Nájdený papyrus v slovenčine!
  5. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými kalváriami - Sabinov
  6. Anna Miľanová: Vážení rodičia, starí rodičia, učitelia, akonáhle sa dieťa, mládež...
  7. Ľubomír Belák: Slovensko hľadá prezidenta
  8. Tupou Ceruzou: Pellegriniho pravá tvár
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 715
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 517
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 377
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 11 410
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 371
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 347
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 096
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 422
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu