va.
KANDAHAR. Poručík spomenie, že pri tomto zásahu na nepreverenom priestore im už za tmy robili spoločníkov navôkol pobehujúce šakaly. Bolo tu tiež nebezpečenstvo, že na nich niekto môže mieriť zo zálohy.
Odmínovanie a ženijné práce spojené s odstraňovaním istého zbraňového systému však zvládli výborne. Osobne sa im za to do slovenského tábora prišiel poďakovať aj veliteľ základne americký brigádny generál Scott Dennis. „Keď sa začali zimné dažde, za tri dni sme v areáli základne prečerpali 17 miliónov litrov vody,“ dodáva poručík, ktorý si pri tomto zásahu iste spomenul aj na svojho otca – hasiča.
Záslužná práca ženistov
„Velenie základne si prácu slovenských ženistov mimoriadne váži. Veliteľ aj ostatní dôstojníci medzinárodného štábu vedia, že ak dostane na starosti projekt slovenská multifunkčná ženijná rota, viac sa netreba starať. Na našich je totiž absolútne spoľahnutie,“ konštatuje podplukovník Juraj Česenek, ktorý pôsobí na medzinárodnom veliteľstve kandaharskej leteckej základne ako hlavný inžinier. Mimoriadne oceňuje aj ich pohotovosť, pretože základňa je dislokovaná v bojovej zóne a niektoré veci treba riešiť naozaj okamžite. Ešte raz preto zdôrazňuje, že slovenskí ženisti sú jeho pravou rukou.
Inšpiroval ho aj otec
„K rozhodnutiu vstúpiť do armády ma možno trochu ovplyvnila aj práca môjho otca – hasiča. No navnadil ma aj kamarát,“ vráti sa o pár rokov späť poručík Halas, ktorý maturoval na púchovskom gymnáziu. „Nebolo to však jednoduché, pretože do prvého ročníka Vojenskej akadémie sa vtedy hlásilo okolo tisíc uchádzačov, prijali nás 148 a školu sme dokončili osemdesiati.“
Afganistan je jeho prvá zahraničná misia. „Sú to pre mňa obrovské skúsenosti v medzinárodnom prostredí, ktoré by som doma nemal ako získať. A tiež sa zdokonaľujem v angličtine,“ hovorí. Veľa času nemá, ale keď mu ostane, najčastejšie odbúrava stres v posilňovni. Samozrejme, aj on už má v krvi bleskovú reakciu, keď zaznie siréna pri raketovom útoku na základňu a treba okamžite zaľahnúť k zemi.
Dva plyšáky pre šťastie
Slovenskí vojaci v operácii ISAF tiež strážia vojenské základne, cvičia afganských vojakov a policajtov, likvidujú nastraženú muníciu. Taktiež pracujú v provinčných rekonštrukčných tímoch, aby pomohli domácim obyvateľom a zároveň podporili afganskú vládu, ktorá postupne prevezme kontrolu nad celou krajinou, nakoľko v roku 2014 sa má operácia ISAF ukončiť. V Afganistane je v súčasnosti približne 350 slovenských vojakov.
To, že Afganistan zostáva pre slovenské ozbrojené sily prioritou číslo jeden, potvrdil nový minister obrany Martin Glváč napríklad aj pri rokovaní s druhým mužom NATO Alexandrom Vershbowom na aprílovej konferencii Globsec v Bratislave. Minister tiež pri svojom nástupe do funkcie povedal, že ľudia, ktorí bránia vlasť a jej záujmy doma alebo v zahraničí, si spolu s ich rodinami zaslúžia úctu a aj primerané sociálne istoty, čo je aj pre vojakov v misiách veľmi dôležité.
A jednotka poručíka Halasa? Tá sa v súčasnosti podieľa napríklad na rekonštrukcii opevnení, upravuje zimnými dažďami narušené riečiská zjari vysychajúcich riek, rozširuje letiskovú plochu. Tiež buduje nocľaháreň pre afganských vodičov, ktorí aj z veľkých diaľok privážajú tovar na základňu a pred vstupom na ňu čakajú niekoľko dní aj týždňov. Pravdaže, poručík je rád, ak mu občas ostane pár minút na internet a kontakt s domovom. A či si z domu priniesol talizman pre šťastie? „Jedného plyšáka mám od rodiny a druhého od kamarátky,“ usmeje sa pri našej otázke a pozdravuje ich.
