Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky

Výruby stromov popri cestách sú príliš rozsiahle

Pre rozsiahly výrub stromov pri čistení okolia cesty II/507 podalo ochranárske združenie z Považskej Bystrice podnet na inšpekciu životného prostredia. Rúbalo sa podľa nich aj to, čo sa nemalo. Podnet od občana dostala aj polícia.

Podmienky povolenia neboli dodržané, k rozsiahlym výrubom dochádza podľa nich pre drevoštiepku po celom Slovensku.Podmienky povolenia neboli dodržané, k rozsiahlym výrubom dochádza podľa nich pre drevoštiepku po celom Slovensku. (Zdroj: DETTA PITOŇÁKOVÁ)

POVAŽSKÁ BYSTRICA. Ochranári sú pobúrení pre rozsiahly výrob stromov na Považí. Ten sa podľa nich neuskutočňuje v súlade s podmienkami uvedenými v povolení.

Hovoria aj o biznise s drevo-štiepkou, ktorý devastuje prírodu.

Výrub ho zaskočil

Keď videl Považskobystričan Jaroslav Ševčík, ako sa rúbu stromy pri obci Šebešťanová popri ceste druhej triedy, nezdalo sa mu, čo sa deje. „Videl som, že sa robí mimo vegetačného obdobia a na rovnom úseku, kde stromy podľa mňa neohrozovali a neobmedzovali premávku na ceste,“ uvádza Ševčík. Podľa povolenia, ktoré mu bolo ukázané, zistil, že sa robí výrub od Ilavy až po Bytču.

Skryť Vypnúť reklamu

V súhlase však boli stanovené podmienky. Ševčík tvrdí, že došlo k ich porušeniu. „Uvádza sa, že má ísť o výruby suchých a náletových drevín a kríkov, ale tu sa rúbali stromy vysádzané v alejách, najmä orechy a jablone, ktoré bolo treba prednostne hlavne ošetriť udržiavacím a zmladzovacím rezom, ak sú poškodené. Toto sa nerobilo. Rovno sa rezali celé stromy,“ hovorí Ševčík.

Rozsiahly výrub a podnety

Juraj Smatana z občianskeho združenia Strážov, ktoré sa venuje ochrane životného prostredia, je presvedčený, že výrub evidentne prebiehal v rozpore so stanovenými podmienkami, rúbalo sa aj to, čo sa nemalo. „Podľa toho, čo som videl, cieľom nebolo zabezpečiť väčšiu bezpečnosť pre vodičov a prehľadnosť úsekov, ale získať čo najviac drevnej hmoty. V rozpore so stanovenými podmienkami, že môžu rúbať len do dvoch metrov od krajnice, rúbali až do vzdialenosti štrnástich metrov, za zvodidlami a hlboko pod násypmi cesty, kde strom naozaj nemohol ohroziť vodičov,“ tvrdí Smatana.

Skryť Vypnúť reklamu

Združenie Strážov dalo okamžite po týchto zisteniach podnet na Obvodný úrad pre cestnú dopravu a komunikácie v Považskej Bystrici, aby vydal predbežné opatrenie, teda pozastavil platnosť výrubového povolenia a preskúmal nedodržiavanie. Práce potom zastali. Okrem toho dalo združenie podnet aj na Slovenskú inšpekciu životného prostredia v Žiline. „Obávame sa, že došlo aj k porušeniu základných zásad ochrany prírody, ktoré musia dodržiavať aj cestári pri údržbe ciest,“ hovorí sa Smatana. Chápe, že sa musí zabezpečiť bezpečnosť premávky, avšak pri dodrživaní podmienok na ochranu prírody.

Predĺženie platnosti

Smatana spochybňuje tiež to, akým spôsobom bola predĺžená platnosť povolenia, pretože vegetačné obdobie sa rešpektuje do 31. marca, potom výruby ustávajú.

Skryť Vypnúť reklamu

„Tu bola predĺžená platnosť až do 15. apríla. Nie na základe stanoviska obvodného úradu životného prostredia, ale miestnej obhliadky pracovníčok Mestského úradu v Považskej Bystrici a jedného poslanca. To sa mi zdá zvláštne a chcem, aby sa vec prešetrila. Počas tejto obhliadky totiž uvádzajú skutočnosti, ktoré sú v rozpore so zmyslami. Tvrdia, že je chladný rok a vegetačné obdobie nastalo neskôr. Tvrdím, že bolo aj tento rok dostatočne teplo a hovoriť niečo iné je zvláštne. Opäť je to jeden zo znakov, ktorý ma usvedčuje v obavách, že tu bol veľmi silný finančný motív,“ tvrdí Smatana.

Biomasa a finančný stimul

K nekultúrnym výrubom dochádza podľa občianskeho združenia v posledných rokoch po celom Slovensku. „Nie sú to len cesty, ale je to aj okolie vodných tokov, kde môžeme sledovať masívne odstraňovanie drevín. Podľa všetkého je to spôsobené tým, že je silný finančný stimul biomasu získavať,“ tvrdí Smatana.

Dodáva, že Slovenská republika vypláca značné dotácie za produkciu energií formou spaľovania biomasy. Vzniklo tak mnoho elektrární a spaľovní, napríklad aj z eurofondov, ktoré používajú biomasu, a ich kapacita je už príliš veľká. „Toto je jeden dôvod, prečo vznikol na trhu obrovský hlad po biomase. Aj pre teplárne, ktoré nepoberajú dotácie za produkciu elektriny, je veľmi výhodné získavať drevnú hmotu výrubmi popri cestách, pretože obvykle nemusia za drevo zaplatiť alebo zaplatia menej. S biomasou z lesa je to po viacerých stránkach zložitejšie,“ hovorí Smatana.

Bez kontroly sa devastuje

Dodáva, že ak sa správca cesty dohodne, že firma robiaca výrub, bude odmenená drevom, má to úskalia.

„Zisk firmy, ktorá robí výrub, závisí od množstva dreva. Ak sa prísne nekontroluje, ako tento prebieha, môže dôjsť k devastácii. Jedným z bodov podmienok na súhlas s týmto výrubom bolo, že bude vykonaná terénna obhliadka alebo vychádzka. Počas nej malo dôjsť k jasnému vyznačeniu toho, čo sa rúbať má a čo nie. Nemôžeme nechať na firme, ktorá je odmenená objemom dreva, ktoré získa, aby rozhodovala,“ tvrdí Smatana.

Celoslovenský problém

Juraj Lukáč z lesoochranárskeho združenia VLK hovorí, že devastačné výruby začínajú byť problémom na celom Slovensku.

„Existujú veľmi nevhodné dotácie na drevnú štiepku, keď sa za spálenie kubíka drevoštiepky platí približne 50 eur, čo je podstatne viac, ako je výkupná cena dreva. Normálne palivové drevo sa predáva asi za desať eur, ale keď ho predáte ako štiepku do energetických spaľovní, tak máte 50 eur, čo je štvornásobný zisk. Dreva je málo a energetických spaľovní je postavených veľa, veľa treba aj rúbať,“ tvrdí Lukáč.

Na Slovensku sa preto zúfalo hľadajú zdroje na štiepku, kde sa dá. „Prvé sú pri potokoch, cestách, kde to nie je registrované ako lesný porast, a tým pádom môžu surovinu na štiepku rezať zadarmo, keď sa to tvári ako ošetrovanie brehových porastov a čistenie okolia ciest. Na to je aj cestný zákon. V lese by potrebovali ťažiť podľa lesných hospodárskych plánov a za drevo platiť,“ tvrdí Lukáč.

Porasty podľa ochranára dochádzajú, na východe preto majú už veľké problémy. „Toto, čo je na Považí, je len začiatok, ale môže to pokračovať. U nás je to už katastrofa, ide sa aj do národných parkov."

Výrub a ničenie hniezd

Súčasťou podnetu Strážova na inšpekciu životného prostredia je aj žiadosť na preskúmanie, či nebola narušená hniezdna doba vtákov. „Náš zákon o ochrane prírody je veľmi prísny, čo sa týka ochrany vtáctva. Tam, kde sa podarilo výrub zastaviť, sa hniezda nachádzajú. Kde prebehol a bola drevná masa spracovaná, sa to spätne nedá zistiť,“ hovorí Smatana.

Jano Topercer, samostatný vedecký pracovník - ekológ Univerzity Komenského, hovorí, že na vtáky bývajú stromoradia popri cestách bohaté. „Bežne v nich môže hniezdiť 20-30 druhov. Okrem častejších druhov sa takéto rozsiahle a drastické výruby môžu dotknúť aj vzácnejších a ohrozených, pri ktorých už dopady nemusia byť len lokálne. Zásah v polovici apríla na strednom Považí pre minimálne jedenásť skoršie hniezdiacich druhov znamená s najväčšou pravdepodobnosťou zničenie hniezd so znáškami. Nehovoriac už o skántrení toľkých zdravých pučiacich stromov, ktoré plnia v krajine mnohé iné funkcie a z ktorých mnohé zjavne nijako neohrozovali bezpečnosť premávky,“ hovorí Topercer.

Po podaniach ochranárov nariadila inšpekcia životného prostredia štátny dozor.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  2. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  4. Päť chýb pri zateplení strechy
  5. Vitajte v postapokalyptickom svete
  6. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  7. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  2. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  3. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  4. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  5. Úprava osobného motorového vozidla
  6. Important information for Brazilians living in Slovakia
  7. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  8. Vitajte v postapokalyptickom svete
  9. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  10. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 25 702
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 16 979
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 14 770
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 530
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 840
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 746
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 480
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 370
  9. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 158
  10. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 9 145
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Pagáč: Belušu v druhej lige nechceli

Hlavný sponzor FK Beluša sa smial na komentároch fanúšikov Slovana

Hlavný sponzor FK Beluša Rastislav Pagáč.
Ali Lembakoali o Púchove, rasizme na trávnikoch či živote v Afrike.

Nadávali mu do opice, hádzali po ňom banány. Lembakoali: Pár miestam som sa vyhýbal

Čierna perla futbalového Púchova ALIAS LEMBAKOALI (49), ktorému nikto nepovie inak ako Ali, nedá na mesto pod Lachovcom dopustiť.

Ali Lembakoali obliekal púchovský dres štyri roky.

Považskobystrická nemocnica zápasí s nedostatkom krvi

Hematologicko-transfúzne oddelenie Nemocnice s poliklinikou v Považskej Bystrici zápasí s nedostatkom zásob krvi. Na jej darovanie vyzýva darcov na sociálnej sieti.

Tradičné motorkárske darovanie krvi v Sečovciach. Tradícia ostala neporušená.

V Košeci chcú na testovanie vyčleniť prioritne priestory v exteriéri

V obci Košeca v Ilavskom okrese chce samospráva vyčleniť prioritne priestory v exteriéri.

Vzorky na antigénne testy odoberú výterom z nosohltana.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Prinášame informácie o pripravovanom testovaní na Orave

Získať dobrovoľníkov ku odberom je v niektorých dedinách ťažké, v Sihelnom bude pomáhať aj starosta.

V kraji sú na tom najhoršie okresy Banská Bystrica a Brezno

Včera zistili na Slovensku viac ako 2 200 nakazených. 210 z toho v Banskobystrickom kraji. 56 v okrese Banská Bystrica a 45 v okrese Brezno.

Už ste čítali?