Považskobystričania prelomili nadvládu Tr. Teplíc a napodobnili tak Hermes Dubnicu či Pivrnec Púchov. Panterom vyšiel štart do súťaže, keď využili domáce prostredie a všetky zápasy vyhrali. Druhá polovicu až na jedinú výnimku, odohrali na ľade súperov, kde prišli aj bodové straty. Remíza v N. Meste, prehry s ŠKP Trenčín a Púchovom však lídra súťaže neohrozili. Dôležitým krokom bola výhra v TR. Tepliciach 3:2.
1. Pov. Bystrica B 12 9 1 2 80:45 19
2. Púchov 12 8 0 4 76:55 16
3. Tr. Teplice 12 8 0 4 75:55 16
4. ŠKP Trenčín 12 8 0 4 74:62 16
5. Dubnica 12 3 0 9 50:66 6
6. Ilava 12 3 0 9 55:84 6
7. N. Mesto 12 2 1 9 40:83 5
Káder H 95 Pov. Bystrica B: brankári: Lovíšek, Hariš, obrancovia: Kivoň, Lacko, Mišovec, D. Stráňovský, M. Stráňovský, Bielik, Vaneček, Tarnek, Pokorný, Hrenák, útočníci: Švirec, Gašo, Martinka, Augustín, Brojo, Rojko, Uhliar, Mičúch, Ondrašík, Rigóci, Ďuriš, Gombár, Striženec, Kvašňovský, Matušík, vedúci mužstva a tréner Králik.
Super útok
„V prvej polovici súťaže sme vyťažili z výbornej spolupráce prvého útoku Gašo, Švirec, Martinka s obrancami Milošom Stráňovským a Bielikom, ktorí súperov nešetrili. Náskok postupne rástol. Po obrátke prišli problémy so zostavou. Miloš Stráňovský musel na operáciu kolena. Bielik odišiel pracovne do Talianska, Švirec si natiahol kolenné väzy a bolo po prvom útoku. Veľmi nám pomohol návrat Kivoňa, ale celá partia „panterov“ bola počas celej sezóny výborná. Oporou bol aj brankár Lovíšek. Nerovnomerné poradie zápasov bolo ovplyvnené našou účasťou na majstrovstvách Slovenska amatérov a veteránov v Košiciach, kvôli ktorým sme museli presúvať zápasy. Na tomto turnaji sme skončili siedmi z dvanástich najlepších amatérskych tímov, a tým sme si opäť zaistili účasť v budúcom ročníku. Poslední traja vypadli do baráže, kde sa o postup do hlavnej súťaže pobijú s ďalšími mužstvami. Divácka kulisa doma nebola veľká, chodilo zopár ľudí, z ktorých väčšina boli rodinní príslušníci alebo kamaráti. Oproti tomu, v N. Meste chodilo veľa divákov, lebo tam je to najvyššia súťaž, kým naše áčko hrá I. ligu. Titul má pre nás veľkú cenu, lebo sme dokázali porážať mužstvá v ktorých hrali hráči, ktorí ešte prednedávnom hrali v extraligových mužstvách v najvyšších európskych ligách, NHL aj v reprezentácii SR - Sekeráš, Kobezda, Čacho, Jakubík, Gáborík st. a mnohí ďalší.
„Každý si kupuje výstroj sám, skladáme sa na tréningy a zápasy. Týždenne sme absolvovali jeden tréning a jeden zápas, von cestujeme vlastnými autami,“ hovorí jeden z hráčov Marián Mišovec.
Taliansky darček
Okrem osláv na chate si hráči dali ďalší darček – zápas v Taliansku. „Prsty mal v tom bývalý hádzanár Pov. Bystrice Michal Hradil, ktorý v Taliansku trénuje. V Merane sme si zahrali s výberom Merana a Bolzana, posilnenými štyrmi Rusmi, Čechom a Fíinom. Prehrali sme 4:6 (0:0, 2:2, 2:4), góly dali Augustín 2 a Martinka 2. Hrali sme dobre, ešte šesť minút pred koncom sme vyhrávali 3:2. Súper otočil výsledok vďaka našim oslabeniam pred koncom zápasu. Taliansky manažér bol spokojný, povedal, že sa pokúsi dať dohromady tím, s ktorým by chcel prísť na Slovensko. Zahrali si Lovíšek, Lacko, Mišovec, Stráňovský, Schill, Vaneček, Augustín, Martinka, Uhliar, Rigóci, Pribiš, Melicherčík, Mrvečka, reaizačný tím tvorili Hradil, Martiš a Marcel Mišovec,“ dodal Marián Mišovec.
Lotyšské repete
V dňoch od 6. do 9. júna dostali Považskobystričania pozvanie na veľký medzinárodný turnaj do lotyšskej Rigy. „Vlani sme skončili siedmi zo šestnástich tímov, keď hral za nás aj jeden z organizátorov a bývalý lotyšský reprezentant. Herne sme mali na lepšie umiestnenie ,ale chýbal nám kúsok šťastia v koncovke. Teraz bude štartovať 32 tímov, okrem iných aj tri české tímy. My sme opäť jediným slovenským zástupcom. Oproti vlaňajšku sa zmenila veková hranica, ktorej dolná hranica je 25 rokov. Hrať sa bude na štyroch štadiónoch, potvrdených je už 26 tímov, ktoré majú zaplatené štartovné, s ktorým nám pomohli sponzori. Vzhľadom na to že v Pov. Bystrici už nie je ľad, prípravovať sa budeme na ZŠ Mariána Gáboríka v Trenčíne. Na turnaj sa veľmi tešíme, s výnimkou cesty, ktorá je strastiplná pretože posledné diaľničné kilometre skončia v Žiline a potom už stovky kilometrov po menej kvalitných cestách,“ informuje M. Mišovec.
