Nedeľa, 24. január, 2021 | Meniny má TimotejKrížovkyKrížovky

Archeológia bola jeho záľubou viac ako polstoročie

História regiónu nezaujíma len profesionálnych historikov. Nadšenci sú aj medzi obyvateľmi. Medzi nich určite patrí Štefan Meliš, ktorého možno považovať, aj keď bez diplomu, za významného regionálneho historika. Viaceré artefakty v múzeách sú aj vďaka ne

Štefan Meliš sa skúmaniu histórie regiónu venoval viac ako päťdesiat rokov.Štefan Meliš sa skúmaniu histórie regiónu venoval viac ako päťdesiat rokov. (Zdroj: KNIZNICAPB.SK)

mu.

Spoznávanie histórie sa stalo pre dnes už 83-ročného Štefana Meliša záľubou, ktorej sa venoval dlhé roky. Prebádal aj okolie Považskej Bystrice.

Pod jeho vedením pôsobil v rokoch 1992 až 2002 na území považskobystrického okresu archeologický krúžok. „Za zánik krúžku je čiastočne zodpovedný aj zákon o ochrane pamiatkového fondu, podľa ktorého sa hľadaním archeologických artefaktov môžu zaoberať iba študovaní archeológovia, navyše certifikovaní pre takúto výskumnú činnosť,“ vysvetlil ukončenie činnosti.

Skryť Vypnúť reklamu

Spolupráca bola výborná

Štefan Meliš tvrdí, že zákon do značnej miery obmedzil možnosti bádania pre amatérov. „Neviem, ako dnes bádajú mladí archeológovia, respektíve nadšenci, ako som bol v minulosti ja. No myslím si, že takýto zákon prácu komplikuje. Za mojich čias takéto obmedzenia neboli a spolupráca vrcholných predstaviteľov našej archeológie a nadšencov bez titulovaného vzdelania prebiehala vynikajúco. Nejeden výskum, prechádzku, bádanie som absolvoval s významnými slovenskými archeológmi,“ povedal.

melis1.jpg

Archeologický krúžok na výstave v CVČ v roku 1998. FOTO: ARCHÍV ŠM

Doplnil aj príklady. „Ešte v šesťdesiatych rokoch som množstvo nálezov uskutočnil s nebohým PhDr. Petrovským-Šichmanom. V nastávajúcich rokoch som spolupracoval s pánom PhDr. Karolom Pietom, DrSc., či s omnoho mladším archeológom Mgr. Jozefom Moravčíkom. Všetko to boli a sú významní archeológovia. Mnoho rokov som členom Slovenskej archeologickej spoločnosti, zúčastnil som sa nejedného semináru, stretnutia, mítingu. V minulosti som bol veľmi aktívnym a myslím, že pre archeológiu nášho regiónu som toho urobil dosť. Mám množstvo zážitkov, stretol som množstvo ľudí, ktorí si v srdciach chovajú lásku k domovine, histórií. Za to som veľmi vďačný,“ rozpráva o sebe a svojom pôsobení v odborných kruhoch.

Skryť Vypnúť reklamu

Nálezy si nenechávali

Štefanovi Melišovi i členom archeologického krúžku sa podarilo nájsť veľa stôp z histórie. Niektoré vzácnejšie, iné menej. „Asi najväčšími objavmi a zároveň najcennejšími artefaktmi, ktoré sa mi podarilo počas mojej aktívnej činnosti nájsť, sú staré strieborné keltské mince. Jednu som našiel na Prednej Hôrke, druhú na vrchu Klapé v Udiči. Veľmi významné sú i náleziská veľkomoravských hrivien – tých bolo päť a svetlo sveta ukázali na Širokej v Dolnej Marikovej. Ešte azda nesmiem zabudnúť na mnohé slovanské mohyly z obdobia z 9. storočia v okolí Beluše a Sverepca. Významných nálezov však bolo určite viac. Vždy, keď sme niečo našli, urobili sme záznam, nákres a potom sme predmet odovzdali Matici slovenskej, prípadne múzeu,“ vysvetľuje. Takto sa zbierky múzeí rozšírili o mnoho cenných artefaktov – dokonca staré keltské mince. Tie sú v súčasnosti majetkom inštitúcií ako Múzeum Púchovskej kultúry, Matica Slovenská a podobne.

Skryť Vypnúť reklamu

Skrytá história

Skutočnému nadšencovi histórie nestačí len študovať literatúru. Najväčšia krása je v objavovaní. Štefan Meliš má s tým veľa skúseností. Nebolo žiadnou zvláštnosťou vidieť ho ako jednotlivca či v skupinke pri hľadaní predmetov z našej dávnej histórie. „Ja osobne som za takmer polstoročie prechodil a prebádal hlavne Papradnianskú, Domanižanskú, Sverepskú, Pružinskú a Belušskú dolinu. Ponachádzal som množstvo hradísk, mohylníkov, obetísk spolu s črepmi a artefaktami,“ zaspomínal si.

Hľadanie podľa neho nie je ľahké. „Niečo sa hľadá ľahšie, niečo ťažšie. Keď však viete, ako a kde hľadať, nie je to nič nemožné. Mohylníky napríklad vznikali väčšinou na kopcoch – ľudia tak robili, aby ich zosnulí predkovia ďaleko videli. Svojich predkov spaľovali, popol, spolu s predmetmi, ktoré zosnulému patrili, vložili s jeho ostatkami do džbánu či krčahu a zahrabali hlinou, prípadne kamením. Keď išlo o náčelníka, prípadne významnú osobu svojej doby, mohylník býval väčší.“

melis2.jpg

Ako napovedá nákres, sú aj v okolí Sverepca: FOTO: (ŠM)

Náleziská takýchto mohylníkov sú najmä južne od Považskej Bystrice – v Papradnianskej a Belušskej doline. Sú miesta, hlavne vrchy, kde je takýchto nálezov viac ako dvadsať – Briestenné a oblasť Budzina, Ostrá Malenica – medzi Pružinou a Belušskými Slatinami. Okrem nich tiež mnohé, menej početné, zato rovnako významné lokality – vrch Manín, Bukovina, Kostolec, Bosmany...

Hradiská boli najmä popri riekach

Popri Váhu, ktorý bol už v predhistorickom období pomerne husto obývaný, je množstvo hradísk. Prezrádzajú ich hlavne obranné valy, ktoré tu boli budované. „Rieky boli v dávnej minulosti jednou zo základných podmienok určujúcich, kde budú ľudia budovať svoje sídla. Voda vždy bola a je pre ľudí zásadná – využíva sa na dopravu, je dôležitá pre poľnohospodárstvo, celý život ľudí je ňou limitovaný. Preto bolo Považie pre budovanie sídiel výborné,“ objasňuje Štefan Meliš.

Takto vznikli hradiská pozdĺž celého Považia. Niektoré boli drevené, iné, tie významnejšie, mali hlavné obranné valy a steny z kamenia. „Napríklad hradisko na Podskalskom Roháči bolo vďaka miestu, na ktorom bolo vybudované, takmer nedobytné. Rovnako tak tie, ktoré boli vybudované na Malom Maníne či nad Súľovom. Určite boli aj v Kostolci, na Prednej Hôrke, v Dolnom Moštenci, v Hatnom, v Pružine, Jelšovom, Beluši, Hájnici, Podváží, Hvozdnici, Papradne, Prečíne a na mnohých iných miestach,“ poukazuje na mnohé miesta, okolo ktorých prechádzame a možno ich ani nevnímame.

Máme sa čím pochváliť

Na strednom Považí bolo v minulosti vybudovaných aj veľa obranných hradov. „Len v priestore od Žiliny až po Dubnicu sa ich nachádzalo relatívne veľké množstvo. Niektoré plnili obrannú funkciu, iné boli obývané celoročne. Na severe to bol Hričovský či Bytčiansky hrad, južnejšie od nich Súľovský a Lietavský, smerom od severu na juh nasleduje Považský hrad, hrad Domaniža, Košeca, Ilava. Zo severnej strany váhu je to v tejto oblasti hrad Lednica či ten vo Vršateckom Podhradí,“ stručne vysvetľuje Štefan Meliš.

melis3.jpg

Archeológovia pri slovanskom hradisku v Pružine v roku 1997. FOTO: ARCHÍV ŠM

Hoci z hradov sú zväčša už len ruiny, stále je čo obdivovať. Keď už nie hrady, tak je to nádherný pohľad z kopcov, na ktorých stáli. „Krásna príroda a bohatá história je to, čím obyvatelia stredného Považia disponujú a určite sa tým môžu pochváliť celému Slovensku, ba aj svetu,“ dodal.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 40 370
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 38 436
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 11 538
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 211
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 144
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 096
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 393
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 157
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 960
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 857
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

ilustračné foto

Za sobotu pribudlo 1 905 pozitívnych prípadov odhalených PCR testami a 103 úmrtí. V nemocniciach je momentálne hospitalizovaných 3 354 pacientov.

14m
Športová hala sa premenila na testovacie centrum

Počas soboty testovala väčšina obcí, v mestách boli desiatky odberových miest. Na sumárne výsledky z celého skríningu si musíme počkať, za sobotu sú však už známe.

1 h

Pozrite si milé zábery našich najmenších.

2 h

Na Slovensku za uplynulý deň pribudlo 1 544 pozitívne testovaných ľudí formou PCR testov a 2 097 pozitívne testovaných antigénnymi testami.

23. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

20 h

Pozitivita je zatiaľ nízka.

15 h

Situácia v Žiline je po otvorení odberových miest pokojná.

21 h

Na Kysuciach pokračuje celoplošné testovanie.

15 h

Už ste čítali?