šlo štrnásť družstiev,“ spomína si duša podujatia Rudo Galánek z Ihrišťa.
Súťaž napísala síce iba svoju štvrtú kapitolu žitia, no zaznamenala ďalší rekord v počte účastníkov. Pekné počasie ich pritiahlo do areálu, kde majú hasiči trať, bez troch ich bolo tri desiatky.
Pokiaľ to boli v premiére majstri a pomocníci z Ihrišťa, tentoraz už z viacerých kútov Slovenska. Trnava, Žilina, Ružomberok... Väčšinou však starí známi.
Obhajcovia, Gulášmajstri skončili druhí.
Frontmani chodia stále
Až po začiatok súťaže mali ako prví svoj stánok Púchovčania, ktorí si dali názov Komtesa team. „Sme takpovediac frontmani tejto súťaže. Chodievame od začiatku. Postarali sme sa o súťaž, prizvali kamarátov a pomohli aj s ozvučením. Trošku sa nám zmenila zostava, chceli by sme absolvovať tento rok zo dve – tri varenia súťažne, ak by sa dalo v rámci regiónu,“ okomentoval účasť svojho družstva muzikant Fero Dorociak.
To ešte netušil, že hoci chlapi v jeho družstve hovorili iba o účasti, verdikt poroty bude iný. Prvé miesto.
Pri pozvaní do stánkov družstiev sme sa snažili odmietať, bohužiaľ, alkohol, ale neodmietli sme dobrú radu, recept, alebo „mňamku“. „Človeče, vyskúšaj toto. Uvarené slabiny, pomazánka z cesnaku, cibule, korenia, soli a papriky na chlieb. Jedna báseň! K tomu ešte uhorčičku. Paráda!“ núkali nás gulášmajstri v stánku Komtesa teamu.
Víťazi - Komtesa team Púchov.
Rudo na roztrhanie
Zohnať Ruda Galánka bolo na začiatku súťaže veľmi obtiažne. Chodil pomedzi stanovištia, vítal účastníkov, pripravoval ceny. Postupne zhrnul všetky fakty a čísla. „Takže. Na štvrtom ročníku sa zatiaľ zaregistrovalo dvadsaťsedem družstiev. Nič iné vám nepoviem, lebo sám neviem,“ zasmial sa Rudo.
Spomenie lokality, odkiaľ sa národ, preslávený varením bryndzových halušiek, vydal do Ihrišťa. A aký má byť podľa neho najlepší guláš? „Razíme cestu jednoduchosti. Jedinou podmienkou je, že guláš musí byť jedlý! Na všetko dohliada päťčlenná porota. Počas štyroch hodín ho musia súťažiaci pripraviť, predpripravené môžu mať iba mäso. Vždy sa vyhlasuje víťaz, ale najdôležitejšia je dobrá nálada,“ dodal Rudo a šiel privítať ďalšieho účastníka.
Stihol ešte dodať, že porota bude hodnotiť chuť, farbu, hustotu, optimálne uvarenie zemiakov a mäsa i pikantnosť gulášu. Na najlepších čakali darčekové koše, pohár pre víťaza a putovná vareška.
Preferovaná bola najmä divina. Tú použili aj poľovníci z Lúčok.
Konkurencia ako hrom
Hoci sa rozhovor v každom stánku točil najskôr okolo zábavy a symbolickej účasti, vo viacerých sa neskôr hovorilo aj o víťazstve farieb družstva, pri ktorom sme sa pristavili.
„Zapamätajte si nás, budeme víťazi. Je to naša premiéra, no stavili sme na mladosť i skúsenosť. Máme tajný recept, no nepovieme ho, lebo už by nebol tajný. Ku gulášiku máme chlebík aj posúšky,“ tvrdila Terka Mladejská za družstvo Guláš party group z Púchova, ktoré si dalo na túto udalosť vyrobiť špeciálne tričká.
Miro s Lacom prišli zo Žiliny. „Chodievame sem poľovať, prečo nie aj navariť guláš?“ spýtala sa nás dvojica, ktorá nemala zatiaľ nič rozložené, no potužovala sa dobrou slaninkou, ktorou nás ponúkla potom, ako sme odmietli pohárik.
Chlapi z Poľovníckej spoločnosti Lúčky od Ružomberka tvrdili, že hoci sú Liptáci, halušky variť nebudú. „To až na súťaži v Revúcoch. Teraz to bude gulášik z divinky. V Púchove sme neboli veru dávno, pritiahol nás obchodný partner,“ skonštatovali poľovníci, ktorí nemali postavený síce ani stan, no veľmi dobre vedeli, kde majú v kufri auta domáce. Veríme, že si ho pošetrili aj na záver, pretože skončili tretí.
Svoj guláš varili aj mladí hasiči z Ihrišťa – Hollywoodski svišti. „Varievame ho aj na stanovačkách. Tam nemáme iných súperov, len sami seba. Preto sme radi, ak ho dovaríme,“ povedali chlapci, ktorí sa snažili nakrájať cibuľu. Pri poslednej kontrole ich kotlíka stála varecha uprostred niečoho vnútri. Mladí hasiči však svoj výtvor zriedili, dochutili a skončili lepšie ako ich starší kolegovia.
Titul Gulášmajstri by si zaslúžili asi všetci.
Nie je dôležité vyhrať
Nad názvom družstva si hlavu nelámali rodáci z Ihrišťa, manželia Dvorský. „Chodievame sem každý rok, syn varí s hasičmi. Ja vždy iba s manželom,“ povedala pani Jarka.
Minulý rok sa z titulu tešili Gulášmajstri, ktorí sa hrdili víťaznou vareškou nad stanom. Síce ju neobhájili, ale skončili druhí. Skonštatovali, že nie vždy je dôležitá výhra. „Chodievame sem radi. Je tu dobrá konkurencia a ešte viac známych. Čo si zaželať viac, keď vám svieti slniečko, je pekný deň a vy stretnete mnoho kamarátov?“
Po prvý raz sa ku kotlu „verejne“ postavili aj Ivanka a Jočo. „Guláš nevarievame až tak často,“ hovorila dvojica, ukazujúc na dostatok ohnivej vody. Tá mala byť okrem cibule potrebným základom na úspech.
Tento kotlík pútal najväčšiu pozornosť.
Bosorák
Rudo zaželal každému prekrásny deň. „Tento je vymodlený. Aj preto ma nazvali niektorí bosorákom. Nech sa vám ingredience, mäso, cibuľa, paprika a všetko, čo dáte do kotlov, nepripália. Nech je váš guláš aspoň pre vás najlepší,“ zaželal všetkým hlavný organizátor.
Pre tých, ktorí boli hladní, a nezačali ešte variť, ponúkali poľovnícky guláš a klobásky. „Sme zabezpečení,“ tvrdila väčšina opýtaných. Niektorí ukázali na jedlo na stole, ale nevieme prečo, vytiahli skoro všetci fľašu.
Sprievodné súťaže
Sobota v Ihrišti nebola iba o varení gulášu. „Pripravili sme sprievodné akcie. Víťazi si odnesú päťlitrové súdky s pivom,“ upresnil ocenenie súťaží Rudo.
Tí, ktorí sa chceli pochlapiť silou, mohli hádzať flintu do žita, zatĺkať klinec či rezať drevo. „Podotýkam, že je to starou, dvojmužnou pílou, ktorá je celá hrdzavá,“ zasmial sa Galánek.
Rezanie hrdzavou pílou. Aj túto disciplínu vyhrali miestni hasiči.
Vyhrali všetci
Vedikt poroty bol ocenený potleskom, rovnako ako tí, ktorí boli najlepší. Najviac chutil guláš Komtesa teamu, kde bol šéfkuchár P. Kmošena. Gulášmajstri, ktorým šéfoval P. Kubaš, skončili druhí, tesne pred zverencami J. Plávku z Poľovníckej spoločnosti Lúčky.
Nevieme, či bol D. Rosina na vojne, ale flintu zahodil najďalej. Pivo v súdku si odniesli aj I. Kubiš za zatĺkanie klinca a M. Šponiar s D. Rosinom za rezanie dreva. Nehľadajte za tým nič nápadné, aj keď všetci víťazi boli z domáceho hasičského zboru.
Nebolo ľahké zahodiť ťažkú flintu do žita.
„Všetko vyšlo podľa predstáv, za čo vďačíme účastníkom, sponzorom i divákom. Verím, že o rok príde do Ihrišťa už viac ako tridsiatka družstiev,“ rozlúčil sa so všetkými Rudo Galánek.
