POVAŽSKÁ BYSTRICA. Pri predaji majetku bývalých Považských strojární nemali ľudia v Strojárenskej štvrti financie na to, aby si odkúpili s bytmi aj všetky pozemky vo vnútroblokoch. Tvrdia, že o predaji za nižšiu cenu sa dozvedeli neskoro. Pozemok kúpil súkromný majiteľ, ktorý ho údajne predal ďalej. Neskôr, keď došlo k určeniu funkčného využitia plochy pred ich panelákom, tiež nikto neusledoval, že je vymedzená na statickú dopravu a odstavné plochy. Nikto to nepripomienkoval. Súkromná firma, ktorá je majiteľom pozemku, tu chce postaviť parkovisko, čo je aj v súlade s územným plánom.
Ľuďom sa to nepáči, spísali petíciu. Uvedomujú si, že sa stala chyba, keď si neodkúpili celé pozemky, druhá vtedy, keď sa nepripomienkoval územný plán. Chcú byť účastníkmi stavebného konania, aby mohli pripomienkovať aspoň teraz.
Zámer ich zaskočil
Ľudí výstavba zaskočila, sú smutní z toho, že prídu o veľkú časť plochy pred domom. „Vešiame tu bielizeň, deti sa hrajú v pieskovisku. Neviem si predstaviť, že by tu malo byť parkovisko. Je to dosť, vyše päťdesiat miest na parkovanie. Bývame tu tri roky, som proti tomu,“ hovorí Jana Križanová. Štefan Križan dodáva, že sa budú báť o deti, aby ich nezrazilo auto. „Nie je to dobrý zámer,“ myslí si.
„Parkoviská treba, autá stále pribúdajú, takže situáciu treba riešiť. Prečo ale nerieši problém parkovacích miest mesto? Ľudia by si aj zaplatili za miesta, začína to byť totiž problém,“ hovorí pán Ján.
„Samozrejme, že sa mi to nepáči. Ľudia sa nestarajú konečne len o svoje byty, ale aj vonku o pozemky pred panelákmi. Snažíme sa. Kosíme si tu, porobili sme si skalky, naozaj sa staráme o zeleň, aby tu aspoň niečo bolo. Mení sa aj generácia, sú tu už väčšinou samé malé deti. Neviem, kde sa teraz budú hrať. Čo môžeme byť radi, že nesedia doma pri počítačoch a televízii, že sú vonku na bicykloch, na pieskovisku, tak tu bude teraz parkovisko? Čo vám mám k tomu povedať? Je mi do plaču, nie je to dobré,“ hovorí Alena Janičíková.
Predaj pozemkov
Ľudia pri stretnutí v rámci zasadnutia výboru mestskej časti svorne uvádzali, že dnes im každý tvrdí, že si mali pozemky odkúpiť. Hovoria však aj o tom, že keď sa cena znížila, dozvedeli sa neskoro, že je taká možnosť. „Už keď sme nemohli nič robiť. Chyba sa stala teda niekde úplne na začiatku, keď Považské strojárne predávali svoj majetok,“ vysvetľuje pani Janičíková a ďalší jej susedia. „Za pozemok sme vtedy mali dať viac ako za byt. Pre ľudí, ktorí tu vtedy bývali, to bolo neprijateľné,“ hovorí pani Hujová. „Súkromníkovi sa to potom predalo za korunu, ale údajne musel na úkor toho ešte kúpiť pozemok niekde inde,“ doplnil Stanislav Klandúch.
Ľudia na stretnutí tiež tvrdili, že neskôr, keď sa cena znížila, už za nimi nikto nebol a objavil sa len oznam v novinách, ktorý si nikto z nich nevšimol. Hovoria, že pozemok kúpil údajne nejaký pán, ktorého meno si už presne nepamätajú a vedia len to, že pracoval na geodézii. „Pozemok si potom bol obzerať nejaký mladý muž, ktorý tu chcel stavať garáže. To mu nepovolili pre siete, ktoré sú pod zemou na ploche, kde to malo byť. Ten sa o majetok potom nestaral. Najprv vôbec, neskôr, keď sme ho upozornili, občas pokosil, ale trávu nechával tak. Pozemok sme udržiavali my. O tom, že to neskôr odkúpil ďalší majiteľ, sme sa dozvedeli až vtedy, keď sa začali robiť výkopové práce, lebo pozerali siete. Inak by sme nevedeli nič,“ hovorí Janičíková.
Ján Buocik, ktorý pracoval na odbore bývalých Považských strojární, ktorý mal na starosti predaj majetku fabriky, potvrdil, že to ľuďom ponúkali. Pripustil tiež to, že cena bola vyššia ako cena samotných bytov, ktoré ľudia kupovali. „Tvrdil som vtedy tým ľuďom, že by bolo dobré, aby si to kúpili, lebo im tam môže potom niekto postaviť niečo, čo nechcú. Dala by sa možno vybaviť aj nižšia cena či predaj na splátky, ale nechceli to vtedy kúpiť. Takýchto prípadov je v Strojárenskej štvrti viac,“ hovorí Buocik
Opisuje tiež, aký bol ďalší postup. „Správa majetku všetky pozemky, ktoré im zostali vo vlastníctve a nikto ich nechcel kúpiť, predávala potom za korunu. Tí ľudia sa to vraj potom už dozvedeli neskoro,“ tvrdí Buocik.
Kde sa stala chyba?
Ľudia tvrdia, že nevedia nič presnejšie o zámere výstavby. „Zrejme je už nezvrátiteľné, že tu bude parkovisko, ale chceme sa aspoň v rámci slušnosti dohodnúť, aby tu boli nejaké živé ploty, vysadili sa nejaké dreviny, aby nebilo do očí to parkovisko. Chceme byť tiež účastníkmi stavebného konania, pretože vôbec nevieme, aké autá tu budú parkovať,“ hovorí Banas.
Dodáva, že v bytovke býval asi pol roka, keď im ponúkli majetok bývalých strojární na odkúpenie, byty aj pozemky. „Verím domovníčke, keď spomína, že pozemok dávali vtedy za neadekvátnu cenu na tú dobu. Tak sme odkúpili len jeho časť vo vzdialenosti asi šesť metrov popri paneláku. V tom čase aj byty predávali strojárne oveľa drahšie ako mesto,“ spomína Banas.
Dodáva, že druhá chyba sa stala neskôr, keď sa v rokoch 2006 pripomienkoval územný plán. „Nevedeli sme o tom, že nejaká takáto schôdza v súvislosti s územným plánom má byť. Keby som to vedel, ideme tam a čosi by sme robili, keby sme zistili, že tu má byť parkovisko. Bojovali by sme,“ vysvetľuje.
Ľudia spísali petíciu, ktorú chcú poslať primátorovi mesta aj majiteľovi, ktorý tu chce stavať.
Stavebné konanie
Vedúca odboru rozvoja mesta a služieb Tatiana Kozárová hovorí, že žiadosť o vybudovanie parkoviska podal súkromný vlastník pozemku vlani v júni.
Hovorí tiež, že dotknuté subjekty môžu byť účastníkmi stavebného konania. „Z dôvodu, že podklady pre vydanie stavebného povolenia neboli kompletné, stavebný úrad prerušil konanie a požiadal stavebníka o doplnenie projektovej dokumentácie, aby mohlo byť konanie začaté. Momentálne viem, že zameriavali siete na tomto pozemku z dôvodu preložky NN siete elektrického vedenia. Firma musí dopracovať projektovú dokumentáciu, odsúhlasiť so slovenskou energetikou. Po jej doplnení bude zvolané stavebné konanie verejnou vyhláškou, kde budú účastníkmi konania všetci vlastníci vedľajších nehnuteľností a nehnuteľností, ktoré môžu byť stavbou dotknuté,“ tvrdí Kozárová.
Stavať by sa mohlo začať podľa Kozárovej najskôr za dva mesiace. „Verejná vyhláška vyžaduje určitú časovú postupnosť. Skôr, ako bude právoplatné stavebné povolenie, nemôžu začať,“ vysvetľuje.
Územný plán
Vedúca Kozárová potvrdzuje, že plocha bola v schválenom územnom pláne v roku 2008 vyčlenená na funkčné užívanie aj na statickú dopravu, to znamená na parkoviská. Občania pri spracovaní územného plánu mohli pripomienkovať.
„Proces začal v roku 2002 a pokračoval do roku 2005, potom sa pripomienkovalo a schvaľovalo v júni 2008. V tom čase mohli podávať svoje pripomienky a návrhy na zmeny funkčných plôch. Keďže takáto požiadavka z tej mestskej časti nebola, ostalo to v návrhu uzemného plánu, a potom aj v schválenom územnom pláne ako plocha pre parkovanie. Firma požiadala o budovanie parkovacích miest v súlade s územným plánom,“ hovorí Kozárová.
Občania, v súvislosti s tým, že sú účastníkmi konania, môžu podľa Kozárovej vzniesť požiadavku odčlenenia parkoviska zeleňou.
Zámer firmy
Zámer firmy opísal námestník technicko-prevádzkového ú-seku Prima zdroj spol. s.r.o. Jozef Gajdošík. „Spoločnosť Staga v súlade s územným plánom mesta chce vybudovať na tomto pozemku parkovisko s počtom parkovacích miest 53, ktoré budú určené výlučne pre osobné motorové vozidlá. Cieľom projektu je zlepšiť dopravnú infraštruktúry v tejto lokalite vzhľadom na pretrvávajúce problémy s parkovaním na jednosmernej komunikácii. Parkovanie bude určené jednak pre obchodných partnerov našej spoločnosti a bude ponúknuté aj rezidentom mestskej časti. Suma bude spresnená v nadväznosti na realizačné náklady, ktoré vyplynú z celej akcie. Parkovanie nákladných automobilov na parkovisku určite nehrozí,“ spresnil zámery Gajdošík.
