POVAŽSKÁ BYSTRICA. Ján Rojko sa predstavuje verejnosti výstavou Štetcom a srdcom. Na vernisáži si mohli návštevníci pozrieť nielen jeho tvorbu, ale byť aj svedkami krstu knihy o tomto maliarovi.
Je to v poradí štvrtá publikácia Milana Belasa o považskobystrických maliaroch dvadsiateho storočia.
Výtvarný kronikár
Podľa kurátora výstavy Ota Gáťu sa môžeme pozerať na Rojkovu tvorbu z viacerých pohľadov a aspektov. „Z našich maliarov sa venuje Považskej Bystrici asi najviac. Zdokumentoval jej uličky, zátišia, či ako vyzerala predtým, ako jej ukradli námestie. Všetko, čo patrí k životu každého Bystričana. Z krajinárskeho pohľadu môžem povedať, že Rojko je výtvarný kronikár tohto mesta,“ povedal na vernisáži Gáťa.
Portrétista
Rojko je známy aj svojimi portrétmi. Nechali sa mu portrétovať rôzne osobnosti. „Zvládol majstrovsky aj monumentálnu maľbu, z jeho tvorivej dielne vyšli aj unikátne portréty takých osobností ako sv. Otec Ján Pavol II., kardinál Ján Chryzostom Korec, Jozef Tomko, biskup Rábek. Cirkev si vyberala a zisťovala maliara, ktorý by namaľoval kardinála Korca v životnej veľkosti. Sú maliari, ktorí namaľujú verne každú predlohu. Chýba jej však život, niečo verné. A to Rojko dokázal svojim portrétom vtlačiť do tváre. Čo stvárnil, je veľké a má to dušu,“ dodal Gáťa.
V monumentálnej tvorbe je možno aj slovenským rekordérom. Ide o jeho najväčšie diela. Posledná večera, veľká dvanásť krát štyri metre vo Veľkých Lovciach a o niečo menšie v kostole Navštívenia Panny Márie v Považskej Bystrici.
Maľovanie a chuť do života
Rojkova cesta za umením nebola podmienená len talentom. „Veľa mi dalo štúdiom u takých majstrov ako Vincent Hložník, Fero Kráľ, František Šesták. Som spokojný, čo som sa od nich naučil a vďaka Bohu to môžem využívať,“ tvrdil maliar.
Na výstavu vybral obrazy z celoživotnej tvorby. „Je to asi moja posledná výstava, a preto chcem, aby si ma známi, priatelia a Považskobystričania pamätali,“ usmial sa Rojko.
Kde hľadá inšpiráciu? Má za roky maľovania aj svoj obľúbený obraz? „Maľujem všetko, čo je krásne. Ženy, prírodu, zátišie. Všetko s úctou a láskou. Všetky obrazy, ktoré som namaľoval, sú pre mňa dobré. Zlý obraz by som von nepustil! Hovorím, že keď odchádza obraz odo mňa z dielne, akoby som vyprevádzal malé dieťa,“ zamyslí sa maliar.
Krst
Súčasťou vernisáže bol aj krst knihy o Rojkovi, ktorú pripravil ako štvrtú v poradí Milan Belas. „Piata bude o Milanovi Sládkovi, ktorý dnes bude jedným z krstných otcov, nad poslednou ešte porozmýšľam, “ povedal autor. Knihu pokrstili lupeňmi ruží.
S jej obsahom bol spokojný aj maliar Rojko. „Vďaka jeho chuti a serióznosti sa podarilo pripraviť dobrú publikáciu,“ uznalo pokýval hlavou maliar, ktorý zakončil vernisáž svojim krédom. „Keď maľujem žijem a kým budem žiť, budem maľovať!“
