NOVÁ DUBNICA. Mestské zastupiteľstvo schvaľovalo v máji nové všeobecne záväzné nariadenie o sociálnych službách. Podľa neho platby klientom v zariadení pre seniorov vzrastú v priemere o 120 eur, dvojnásobne vzrastie aj platba za opatrovateľskú službu.
Samospráva sa obáva, že pohľadávky voči klientom budú rásť. Dôchodky v mnohých prípadoch nebudú stačiť ani na základnú platbu.
Zmeny podľa zákona
Nariadenie kopíruje zákon, podľa ktorého môžu byť v zariadeniach pre seniorov umiestnení len klienti od štvrtého stupňa odkázanosti. „Doposiaľ mohli byť prijatí aj klienti s nižším stupňom odkázanosti. V zariadení máme napríklad aj klientov s prvým stupňom, ktorí sú v ňom už napríklad desať rokov. Tí v ňom musia zostať. Podľa novely zákona však noví klienti už musia byť odkázaní na ošetrovateľskú či zdravotnú pomoc,“ vysvetľuje Zuzana Vanková z mestského úradu.
Opatrovateľská služba
Občania s nižším stupňom odkázanosti môžu podľa nej požiadať o opatrovateľskú službu. Avšak aj v tom vidí problém. Doposiaľ uhrádzali od 0,40 eura do 0,70 eur za výkony, podľa nového nariadenia suma za jednu hodinu poskytovania opatrovateľskej služby vzrastie na 1,60 eura. „Musíme prepočítať všetky výkony na minúty a hodiny, aby sme mohli uzatvoriť s klientmi nové zmluvy. Či počet opatrovaných klesne alebo nie, je zatiaľ predčasné hovoriť. Najskôr to zistíme asi až po prázdninách, pretože teraz budú mať opatrovateľky dovolenky, budú prázdniny,“ myslí si Vanková. Už teraz však majú avíza, že niektorí klienti budú musieť znížiť počet hodín, pretože im dôchodok nebude postačovať. Na druhej strane je však záujem o službu stále, týždenne majú tri až štyri žiadosti.
V Novej Dubnici služby 28 opatrovateliek využíva 70 občanov. V minulom roku bolo opatrovateliek viac, avšak na konci roka museli štyri s touto činnosťou skončiť. Chýbal im totiž opatrovateľský kurz. „Čakali sme až do konca roka, že novela zákona, ktorá toto kritérium zmiernila, bude platiť od nového roka. Žiaľ, do platnosti vstúpila až v marci, takže so štyrmi opatrovateľkami sme museli ukončiť zmluvu. Podľa novely už kurz nie je potrebný, ak opatrovateľka má viac ako 55 rokov alebo túto činnosť vykonáva najmenej tri roky,“ pokračuje.
Zariadenie pre seniorov
Zmeny sa dotýkajú aj týchto klientov. K 29. februáru uhrádzali v priemere 247,65 eura, rozpätie bolo od 198,48 do 280,19 eura. Po novom už bude priemer 361,46 eura, rozpätie do 334,40 do 406,25 eura. Zákon pritom stanovuje aj čiastku, ktorá musí klientovi zostať. V zariadení je to 20 percent životného minima, pri opatrovateľskej službe 1,3 násobok. Práve v tom vidí Vanková problém. „Máme veľa seniorov, ktorí nebudú mať na úhradu plnej služby. Veď keď si zoberieme len potravinovú pomoc, ktorú sme vydávali sociálne slabším obyvateľom, kde bola podmienka výšky dôchodku maximálne 305 eur. Vydali sme ju 650 občanom. K tomu už asi netreba komentár,“ skonštatovala. Mesto síce môže vymáhať rozdiel od rodinných príslušníkov, ale už teraz vedia, že je niekoľko prípadov, kde budú pohľadávky rásť, pretože klienti ich nemajú. Štát pritom uhrádza za klientov v zariadeniach iba 320 eur.
Prísnejšie budú i podmienky pre prijatie do zariadenia. Môžu to byť len občania, ktorí sú v štvrtom a vyššom stupni odkázanosti. Ostatní budú odkázaní na opatrovateľskú službu.
Čakajú na zmenu
Samosprávy chcú zmenu zákona o sociálnych službách. Ich napäté rozpočty nestačia pokrývať náklady, poukazujú tiež na to, že je to voči obyvateľom nekorektné.
Vláda zmenu prisľúbila. Nie však v najbližšom čase. „Spornú novelu zákona o sociálnych službách, ktorú koncom januára schválil parlament, chce ministerstvo práce systémovo zmeniť v prospech klientov zariadení sociálnych služieb v prvom polroku 2013. Aktuálne platná novela aj podľa samospráv rieši iba čiastkový problém a je dlhodobo prakticky nevykonateľná. Navyše je ekonomicky neprípustná pre mnohých klientov sociálnych služieb,“ povedala Barbora Petrová z tlačového odboru ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Doplnila, že samosprávy nemusia prijať nariadenia, podľa ktorých budú klienti uhrádzať minimálne 50 percent ekonomicky oprávnených nákladov. „Pokiaľ sa tak nestane, klient bude platiť úhradu vo výške doteraz platného všeobecne záväzného nariadenia. Napriek stanoveniu minimálnej úhrady vo výške 50 % ekonomicky oprávnených nákladov, samospráva má možnosť vo svojom všeobecne záväznom nariadení v rámci svojej sociálnej politiky znížiť túto úhradu pre klientov s nižšími príjmami, a to tak, že im bude určitou sumou (resp. percentami z úhrady) prispievať na platenie úhrady z verejných zdrojov, využijúc ustanovenie § 73 ods.9 zákona o sociálnych službách. Niektoré mesta a obce to začali už realizovať. V nariadeniach si určili napríklad príjmové pásma a k nim priradili výšku úhradu,“ vysvetlila.
Ako však Vanková povedala, riešenie to možno je, nie však definitívne. Štát totiž uhrádza za jedného klienta v zariadení iba 320 eur, rozdiel by musela samospráva platiť zo svojho rozpočtu, a to je pri šetrení každým eurom nereálne. „Pre mnohých občanov sa tak poskytovanie opatrovateľskej služby alebo umiestnenie v zariadení sociálnych služieb môže stať príliš veľkým prepychom, zostanú odkázaní sami na seba,“ skonštatovala s tým, že ju vysvetlenie z ministerstva prekvapilo. „Telefonovali sme hneď po prijatí zákona na ministerstvo, kde nám povedali, že všeobecne záväzné nariadenie musíme urobiť podľa zákona, žiadna výnimka neexistuje. Preto sme aj pristúpili k jeho prijatiu,“ dodala.
