Tpne vynárať prví tatéri. Získavali skúsenosti i meno. To svoje má už dávnejšie aj Púchovčan Miroslav Hvizdák.
Výraz tetovanie pochádza z tahitského tatau, čo znamená značiť či kresliť. Doktor Berchon, ktorý prekladal Jamesa Cooka na Tahiti v roku 1772, použil údajne toto slovo ako prvý. Obľubovali ho námorníci, ktorí si ho prinášali z plavieb. Populárne bolo aj medzi kriminálnikmi. Vo väzniciach si ho robili amatérskym spôsobom, podobne ako vojaci. Vyzeralo hrozne. Dnes je tetovanie úplne na inej koľaji a je považované opäť za umenie.
Tatéri dokážu s jednej alebo viacerých farieb dosiahnuť na tele nádherné obrázky. Dopredu sa posunula aj technika. Tetovanie sa stalo veľmi populárnym a aspoň malú kerku chce mať na svojom tele veľké množstvo nielen mladých.
Začiatky
Pri otázke, čo doviedlo Mira k tetovaniu, sa iba usmeje a povie, že to bola možno náhoda. „Začal som tetovať pred šestnástimi rokmi, keď som mal trinásť. Vedel som kresliť, mal som doma vzor, brata Romana. Chalani na strednej škole chceli tetovanie, mali ho mať. Vyrobil som si prvú mašinku. Odvtedy som nerobil nič iné a tetovaniu sa venujem už profesionálne,“ hovorí o začiatkoch Miro Hvizdák.
Z Púchova na „Kanáre“
Tetovanie sa stáva čoraz obľúbenejšou ozdobou tela. Profesionáli v tattoo štúdiách dokážu urobiť perfektné tetovania. Jednofarebné alebo plnofarebné, proste krásne. Fantáziu a výber nechajú na vás, no môžete si dať poradiť.
„Odišiel som žiť na Kanárske ostrovy. Bol som tam šesť rokov. Pracoval som vo viacerých štúdiách. Tetovaním turistov sa dali zarobiť peniaze, no chcel som ísť inou cestou. Prišiel človek, ktorého ste nepoznali, dostal svoje tetovanie a už ste ho v živote nevideli. Prestávalo ma to baviť. Chcel som byť sám sebe pánom,“ spomína známy tatér.
Holandský úspech
V roku 2008 skúša a predvedie Miro svoje umenie na súťaži v Holandsku. Na prekvapenie seba i konkurencie zo šiestich desiatok štúdií si odnáša ocenenie najvyššie. „Bola to náhoda,“ tvrdí skromne. Dodá, že vždy sa snaží zaujať nápadom a jeho realizáciou. Dôležitá je samozrejme i technika, akou tetovanie urobí.
Rozhodnutie vrátiť sa domov a reprezentovať Slovensko a Púchov bolo definitívne. „Púchov je síce malé mesto, ale dobrý tatér sa v ňom uživí. Ak si dobrý, máš svoje meno, je pre teba práce vždy dosť. Klientela sa rozrastie,“ dodá Miro.
Všetko ide dopredu
Výber ľudí býva rôzny. „Výber je veľký, stačí si vybrať. Pomôžem, poradím, ale je lepšie, ak niekto príde s konkrétnou predstavou. Nemám čas presviedčať niekoho dve hodiny. Ľudia chodia väčšinou s nápadom, kresbou. Tetovanie patrí medzi fenomény modernej doby. Človek by neveril, čo všetko, a v akej kvalite, sa dá vytetovať. Pamätám na čas prvých ornamentov, kvietkov, delfínikov či iných nenápadných tetovaní. Keď som začínal, netušil som, ako sa posuniem dopredu. Podobne, ako technika. Mašinky, kvalita farieb... všetko išlo dopredu,“ konštatuje tatér a ukazuje nám obrázky niektorých svojich diel.
Tetuje sa po celom tele
Ak Miro s návrhom nesúhlasí, obrázok nevytetuje. Snaží sa vybrať niečo lepšie, krajšie.
Ak chcete kvalitné tetovanie, potrebuje svoj čas. Miro tetoval najdlhšie deväť až dvanásť hodín. Pri otázke, či tetoval aj na intímnych miestach, sa iba usmeje a prikývne hlavou.
„Muži, ženy, tetovanie aj piercing. Úplne všade. Bolo to najmä v zahraničí, doma je takýchto požiadaviek málo.“
Tvrdí, že telo dostáva pri práci zabrať. Ruky a chrbtica si už zvykli, no môžu si to odniesť oči, ktoré mal zapálené.
Leto nie je výnimkou
Odmieta tvrdenie, že cez leto sa netetuje, pretože pokožka znáša proces nanášania farby horšie.
„Práve cez leto je práce najviac. Ľudia chcú ukázať, čo majú na tele. V krátkych nohaviciach, tričkách alebo plavkách. Záleží aj na tom, kto a ako tetuje, dôležité je aj miesto, kde obrázok pribudne. Ja tetujem jemne. Dotyčný by si mal miesto chrániť pred slnkom. Za päť až šesť dní by malo byť všetko v poriadku,“ hovorí Hvizdák.
Učili sa aj na ňom
Ak by tatér nemal na svojom tele niekoľko tetovaní, vyzeral by podozrivo.
„Sám si robil ruku, stehno. Tí, ktorých som učil, sa potom učili na mne. Bol som takým dobrovoľným obetným baránkom. Sem – tam pribudne niečo nové, neviem, čo by som si ešte na seba dal. Čakám na dobrého tatéra, ktorý ma poopravuje,“ zasmeje sa Hvizďo, ako mu hovoria kamráti a známi.
Belgické prekvapenie
Najbližšie čaká Mira súťaž v Prahe, odkiaľ má Hvizďo už ocenenie za tretie miesto v kategórii Individual. Určite by ho potešilo, ak by na nej zabodoval tak, ako tomu bolo v belgickom Hamme.
„Cestovali sme s bratom asi 1400 kilometrov. V Hamme bolo asi šesťdesiat štúdií z Európy a Ameriky. Nemal som čas pozerať, ako pracuje konkurencia. Prvé tetovanie som robil asi päť a pol hodiny. Chcel som ho dokončiť kvalitne, v stanovenom časovom limite,“ hovorí o poslednom úspechu Miro.
Sobotňajšia nádhera bola vyhodnotená ako najkrajšia a najlepšia aj za celý víkend. Jeho čiernobiele tetovanie získalo striebro.
Na tele jeho modela z Holandska nie je podľa Hvizďa pomaly miesto, kde by pribudli ďalšie tetovania. „Po Prahe nás čaká Dortmund, kde sa zíde okolo dvoch stoviek štúdií. Miesta je málo, ešte neviem, čo mu vytetujem,“ zamyslí sa Miro. Tí, ktorí ho poznajú, vedia, že to bude opäť niečo kvalitné, s čím určite prekvapí.
