POVAŽSKÁ BYSTRICA. Súťaž Baltík vznikla pred desiatimi rokmi. Spočiatku nebola na medzinárodnej úrovni. Paralelne prebiehala na Slovensku i v Česku. Základná škola slovenských partizánov sa do Baltíka zapája od druhého ročníka. „Deti, ktoré súťažili ako prvé, sú dnes už vysokoškoláci, pričom traja zo štyroch študujú informatiku,“ hovorí Martina Kališová, učiteľka informatiky, ktorá zároveň vedie i krúžok Programovanie v Baltíku.
Do súťaže v programovaní sa v tomto roku zapojilo v piatich krajinách až 1600 detí, z Bieloruska, Holandska, Poľska, Česka a Slovenska. Konala sa na pôde technickej univerzity Politechnika Warszawska v Poľsku vo Waršave.
Vybojovali si postup
Vo Varšave bola jedenásťčlenná výprava zo Základnej školy slovenských partizánov v Považskej Bystrici a šesťčlenná výprava zo ZŠ Rozkvet.
Postupu do medzinárodnej súťaže predchádzali školské a regionálne kolá, ktoré určili postup do celoslovenského kola. V ňom sa dva tímy z „päťky“ umiestnili na treťom mieste v dvoch kategóriach. Prvou bola kategória najmenších detí od predškolákov po 3. ročník, kde súťažili chlapci z 2.D triedy Jožko Buday a Edko Mrug, v druhej (4. až 6. ročník) to boli piataci Mária Mičeková a Samuel Mytník.
Predmet informatika
„V škole je informatika vyučovací predmet. Na informatike venujeme Baltíku asi tak pätinu vyučovacieho času,“ vysvetľuje Martina Kališová. „Sú deti, ktoré to baví, ale sú aj také, ktoré to pretrpia. Ja hovorím, že krása programovania je v tom, že počítač urobí to, čo mu prikážete, aj keď si deti myslia, že mu prikázali niečo iné. Učia sa tak správne formulovať svoje myšlienky a príkazy pre počítač. Na to, aby dosiahli výsledky, musia mať k programovaniu nielen vzťah, ale aj určitý stupeň logického myslenia,“ dodáva.
Zlato pre Slovensko
Podľa Martiny Kališovej sú podmienky súťaže rovnaké v každej krajine, ktorá je do projektu začlenená. Deti dostanú úlohu, ktorú majú naprogramovať a server vyhodnotí, či to súhlasí, či ju deti naprogramovali správne, aký rýchly bol program, ako dlho im to trvalo a koľko príkazov museli použiť, aby nebol zdĺhavý a zložitý. Aj keď sú výsledky jasné okamžite, deti sa ich dozvedia až na druhý deň.
O tom, že z druhákov Jožka Budaya a Edka Mruga vyrastajú ďalší programátori svedčí aj ich umiestnenie. Spomedzi piatich krajín, ktoré sa do súťaže zapojili, si vybojovali zlato. „K tomuto výsledku určite prispela i pohoda, ktorú im vytvorili ich oteckovia, ktorí boli členmi výpravy a o našich majstrov sa dobre postarali,“ konštatuje pani učiteľka.
Edko Mrug a Jožko Buday sa informatiku učia od prvej triedy. Tvrdia, že najradšej čarujú v Baltíku a doma hrajú rôzne hry. Od druhej triedy taktiež navštevujú krúžok programovania v Baltíku. Vo Waršave riešili päť zadaní. „Nebolo to ťažké. Mali sme vytvoriť koňov a dať ich do pohybu. Museli sme taktiež prejsť bludiskom, čo sa nám páčilo najviac,“ tvrdia svorne.
Hokej, hymna a pokazený autobus
V rámci voľného programu prezentovali svoju vlastnú počítačovú hru aj ôsmaci. Hra využiteľná v praxi zožala veľký úspech.
Nezabudnuteľným zážitkom pre všetky deti bolo sledovanie hokejového zápasu s Čechmi na veľkom plátne. „Všetci sme to veľmi prežívali a na konci hokeja sme spolu s hokejistami zaspievali hymnu,“ povedala Miroslava Mytníková zo ZŠ Rozkvet, ktorá bola vedúcou dvoch skupín zo ZŠ Rozkvet. Prvý tím zložený z tretiakov sa umiestnil na siedmom mieste a druhý tím štvrtákov na 25. mieste. „Nebyť toho, že sa nám pokazil autobus a meškali sme šesť hodín, všetko by asi dopadlo úplne fantasticky,“ dodala.
