POVAŽSKÁ BYSTRICA. Fotografie Martina Broja sú nainštalované v kine Mier. Sú na nich tváre z okruhu jeho známych, zopár skúsených modeliek i bežných ľudí z ulice, ktorých sa snaží autor zachytiť.
Súčasťou výstavy sú aj rozpohybované fotografie vecí, ktoré nemôže človek vidieť voľným okom. Brojo ukazuje, že aj takéto veci sa dajú zachytiť.
Fotí intenzívnejšie
Posledné tri roky sa Martin Brojo venuje fotografii intenzívnejšie. Je členom Fotoklubu Fénix. „Som v klube asi dva roky. Stretávame sa, hodnotíme si navzájom fotografie, vieme si poradiť. Ak som chcel fotiť viacej, musel som automaticky niečo odbúrať. Prestal som s karate, no po narodení syna venujem najviac času rodine. Pred výstavou som ho asi dva mesiace zanedbával, čo ma veľmi mrzí, no po vernisáži budem mať viac času a pokoja, ktorý chcem venovať rodine,“ povedal Martin.
Väčšia intenzita fotografovania ide ruka v ruke s väčšou praxou, skúsenosťami, čo je podľa neho na fotografovaní asi to najdôležitejšie. „Chodím na rôzne worshopy, z ktorých si beriem to, čo mi vyhovuje, od skúsenejších fotografov. Mám svoj ateliér, a tak sa môžem venovať fotografii viac aj v interiéri,“ dopĺňa informácie o sebe autor výstavy.
V ateliéri
Brojo sa venuje viac inscenovanej fotografii. Pracuje rád s ľuďmi a vždy chce mať celú scénu pod kontrolou. Chce, aby výsledok zodpúovedal jeho predstave, ale občas sa nechá stiahnuť aj iným predstavám a zabŕdne do iných žánrov.
„Práca v ateliéri je odlišná. Na rozdiel od klasického interiéru či exteriéru sa musí veľa vecí nastavovať. Na prácu v ateliéri si musíte zvyknúť. Je to ťažšie, pretože inde máte prostredie, ktoré vám dotvára atmosféru. V ateliéri si ju musíte vytvoriť,“ ozrejmuje prácu Martin.
Neutrálne prostredie sa snaží zmeniť a dotvoriť iným spôsobom a atmosférou. Vďaka rôznym rekvizitám dokáže simulovať rôzne situácie, priestory. Svoje robí celkový stailing človeka a celej scény.
Svet fotografie
S príchodom digitálnych fotoaparátov sa začali upravovať fotografie v počítačoch. Upravuje ju väčšina autorov v rôznych programoch.
„Priznám sa, že nemám rád zložitejšiu prácu s fotografiou v počítači. Základné veci, ako orez, zosvetlenie, ktoré sa dali robiť aj na klasickej fotografii, ale inou cestou, používam aj ja. Fotografii sa venujem maximálne desať minút. Preto robím na scéne všetko preto, aby bol finálny produkt čo najlepší a nemusel som sa mu venovať viac v počítači,“ tvrdí autor.
Obľubuje potiahnuť fotografiu do žltých farieb, čo jej dá teplejší nádych. To isté, len s chladnejším nádychom, vie dosiahnuť pridaním modrej farby. Záleží na tom, čo chce snímkou vyjadriť. S retušou sa nehráva príliš extrémne. Použije ju iba pri chybách mejkapu pokožky. „Ak by som ju používal príliš, už by to neboli tí ľudia, ktorých som fotil,“ vyznáva sa fotograf.
Radosť z fotografovania
Martin má poloprofesionálne podmienky, ktoré využíva pri svojej tvorbe. „Nerozmýšľal som nad profesionálnym fotením. Nemám na to čas a mám prácu vo firme. Ak by som bol profesionál, musel by som fotiť aj to, čo nechcem, aby som z fotografie vyžil. Ak by som bol tlačený do vecí, ktoré robiť nechcem, nebolo by to dobré. Takúto prácu odmietam aj teraz. Bol by to iba biznis a ja by som stratil svoju radosť z fotografovania.
Sú veci, ktoré by som nefotil, ku ktorým nemám vzťah a nedokážem sa do nich vžiť. Verím, že nafotím ešte veľa dobrých fotografií, no na niektoré sa musí človek dobre pripraviť a ako sa hovorí, chce to svoj čas. Dostatok prípravy, dobrú myšlienku, zorganizovať ľudí, ktorí sa vo svojej práci, ktorej nerozumiem ja, vyznajú. Oni môžu urobiť a vykreovať z nenápadnej veci niečo pútavé a zaujímavé,“ dodal Martin Brojo.⋌
