POVAŽSKÁ BYSTRICA. Niektorí maturanti majú dokonca už aj prisľúbenú prácu v strojárskych firmách, kde praxovali.
Tí, čo nie, hovoria, že budú robiť aj niečo iné. Napríklad v stavebníctve. Byť strojárom má však podľa nich mnohé výhody.
Keď je záujem, je aj práca
Nájsť si prácu nie je podľa Branislava Belana problém, ak prejaví mladý človek záujem, snaží sa. „Pôjdem určite pracovať ako strojár. V rámci praxe mi už ponúkli možnosť ísť pracovať do fabriky tu, v Dubnici nad Váhom. Na CNC mašinu alebo klasickú frézu. Ľudia hovoria, že je dnes problém nájsť si v strojárskom odbore prácu, ale ja si myslím, že to nie je celkom tak. Ak sa človek zaujíma, je to iné,“ zdôveril sa Braňo zo Strednej odbornej školy (SOŠ) v Dubnici nad Váhom.
Doplnil, že na praxi bez problémov zvládal prácu, ktorú mu dali robiť, dobre sa zapísal, a tak prišla ponuka.
Dobrá voľba a školenie
Braňov spolužiak Matej Raček mal tiež jasno v tom, čo ďalej. „Končím odbor mechanik nastavovač. Viem, kam pôjdem. Do jednej firmy v Trenčíne na CNC stroje. Budem teda robiť, čo som sa vyučil. Mám za sebou prax a ponúkajú mi tri mesiace školenia. Potom by som už mal samostatne robiť. Myslím si, že rozhodnutie študovať strojárinu bola správna voľba,“ povedal Matej. Bol rád, že mu ponúkli aj preškolenie. Bez praxe a zaučenia, je to podľa neho totiž oveľa väčší problém.
Má perspektívu
Strojárstvo bola dobrá voľba aj podľa Jakuba Kučmína. „Má stále perspektívu. Kríza, to je, myslím si, len dočasná vec. Fabriky sa zase rozbiehajú, po ľuďoch je väčší dopyt. Robil som trojročný odbor, a potom ešte nadstavbu. Nie je ľahké študovať strojárinu, ale ak vás baví, ide to ľahšie. Technické, odborné predmety sú fajn. Mohlo by ich byť viac. Aj slovenčinu treba, aj cudzí jazyk. Pre mňa je však angličtina španielska dedina, na maturitách sa mi nedarilo. Možno pôjdem v septembri. Čo už. Odborných predmetov sa vôbec nebojím, tým rozumiem, nie je to učenie spamäti. Ale tie jazyky, to nemusím,“ zdôveril sa Jakub.
Zatiaľ brigádoval s otcom, ktorý robí strechy. Keby sa mu však naskytla práca v strojárskej fabrike, určite by ju zobral. Dodal ešte, že v škole mali na praxi výborného majstra. „Je to hlava. Keď nám on niečo vysvetlil, už som sa to nemusel učiť. Prax bola strašne fajn,“ tvrdil Jakub.
Odborné sú v pohode, len tá angličtina
Angličtiny sa báli maturanti aj v inej odbornej škole, v Považskej Bystrici. „Ani odborné predmety neboli ľahké, teda tá teoretická časť, ale dalo sa. Len nech už mám všetko za sebou. Najviac sa bojím angličtiny. Na slovenčine ešte čosi porozprávate, lebo sa dá, ale po anglicky ťažko,“ prezradil Ján Císar zo Strednej odbornej školy v Považskej Bystrici. Určite chce pracovať ďalej ako strojár. Už v škole praxoval v strojárskej firme. „Dostal som sa aj na CNC stroje. Darilo sa mi. Mali by nás z firmy volať, uvidíme, ako to dopadne,“ povedal Ján.
Strojárstvo má výhody
Rád do strojárskej firmy by sa dostal aj Tibor Száraz. „Majú nás brať do firmy, kde sme praxovali. Neviem, či sa dostanem, ale rád by som. Ak nie, pôjdem robiť s otcom na stavbu. To tiež nie je zlé, je to lepšie platené. Ale v zime nie je práca. To je nevýhoda. A viac sa narobíte, zničíte si zdravie,“ hovorí Tibor.
Dodáva, že práca na CNC stroji je dokonca už aj veľmi čistá. On aj jeho spolužiaci prezradili, že radi by sa dali aj na prácu technológov alebo konštruktérov. „Ponúk je veľa. Ale treba vysokú školu alebo veľa praxe. Možno tú vysokú ani nie, lepšie je, keď človek prejde praxou. A takýchto ľudí je málo,“ tvrdili svorne maturanti. Tibor ešte doložil, že na vysokú nechce ísť, to si vraj netrúfa. Či bude mať prax, závisí od toho, či dostane šancu v nejakej firme aj ako absolvent a bude v správnom čase na správnom mieste.
Chce ísť do zahraničia
Strojára by chcel robiť aj ich spolužiak Pavol, ktorý priezvisko neprezradil. „Chcel by som ísť robiť strojára, ale najradšej do Nemecka alebo Rakúska. Robil som aj vo fabrike počas praxe v škole, na "mazaku". Časom by som sa chcel zdokonaliť v programovaní. Najprv chcem robiť tu, aby som získal prax,“ povedal Pavol.
Technika ich neláka
Stretli sme však aj takých, ktorí tvrdili, že si mali vybrať iné štúdium. Do škôl so strojárskym zameraním išli preto, že sa nedostali na športové alebo iné školy. Technika ich neoslovila a v živote sa chcú venovať niečomu celkom inému. Mali strach skôr z odborných predmetov. Nevedeli si tiež predstaviť, že by mali robiť strojárov. „Nebaví ma táto práca. Mám za sebou slovenčinu. Čakám na nemecký jazyk a odborné predmety. Aj tých odborných sa dosť bojím. Sem som išiel hlavne pre šport,“ zdôveril sa Marek Tlaskal. Dodal, že v jeho rodine je veľa strojárov, ale on k tomuto zamestnaniu nenašiel ešte vzťah. „Možno časom, uvidím,“ skonštatoval Marek. Jeho spolužiak zase prezradil, že chce ísť na vysokú školu. „Nie však na techniku, to je ťažké. Na športovú s pedagogickým zameraním. Tam mám väčšiu šancu. Technika ma vôbec nebaví," vysvetlil.
