ie výtvarný krúžok. Čas na maľovanie jej tak zostáva až neskoro večer, keď zaspí už aj syn Samuel a ona sa môže zatvoriť do svojho ateliéru.
PÚCHOV. Zuzana sa zúčastňuje s deťmi pravidelne výtvarných súťaží v rámci celého Slovenska, ale aj medzinárodných, s umiestneniami na prvých miestach.
Jej žiaci si odniesli ocenenia zo súťaží ako Európa v škole, Vesmír očami detí, Mandaly, Budimírske studničky a iné.
Na akých ďalších zaujímavých projektoch s deťmi si sa ešte podieľala?
- Spoločne s našou PuArt galery sme organizovali napríklad zaujímavé Púchovské čarbanice, Maľovanie obrazov pre detský domov, Krídla fantázie a rôzne výstavy.
Naposledy sme mali slávnostnú vernisáž výstavy v Púchove, v cukrárni Azalka- vystavené sú výtvarné práce detí z krúžkov CVČ Včielka.
Čo ti projekty a práca s deťmi dali?
- S láskou a odovzdaním sa venujem práci s deťmi, mám radosť z ich napredovania, prebúdzam v nich empatiu a vzťah k umeniu, rozvíjam ich talent.
Maľovala si rada už ako malé dieťa?
- Kreslila a maľovala som všade a všetko, skúšala rôzne techniky a materiály (od kresby na chodník, plátno, kožu, textil či tapety (smiech).
Ako si sa dostala k maľovaniu?
- V našej rodine je veľa výtvarne i hudobne nadaných. Otec maľuje, teta pracovala ako módna návrhárka, mamin brat je maliar. Ďalšia teta je huslistka, speváčka....
Chodila si do školy umenia ako dieťa?
- Už ako malá som veľmi rada maľovala, navštevovala som ZUŠ v Púchove, mám odložené aj nejaké ceny a diplomy (Výtvarný a literárny Trenčín, ZSSR očami detí...).
Čo tvoje umelecké vzdelanie?
- Umelecká akadémia - Interaktívna maľba, krajinomaľba a abstraktná maliarska kompozícia, čiže 6 - ročné štúdium, ukončené štátnymi záverečnými skúškami u profesorov Balku, Pruknera, Hološku a Hodonského (Praha).
Trnavská univerzita v Trnave - Slovenský jazyk a literatúra + Výtvarná výchova pre II. stupeň, štyri roky a štúdium ukončené štátnou záverečnou skúškou. Obidve vysoké školy (v Banskej Bystrici a Trnave) som robila naraz denným štúdiom.
Kde a kedy sa ti najlepšie maľuje?
- Najviac maľujem hlavne v noci, dokončujem pri dennom svetle, krajinomaľby robím priamo v exteriéri, skice si vytváram vždy pri inšpirácii - či už je to v autobuse ,vlaku, alebo pri akomkoľvek dlhšom čakaní. Mám rada, keď sa tvorivý podnet dostáva do pohybu, jeho zhody i protirečenia sa zbližujú pod záštitou estetiky.
Čo tvoj ateliér?
- Podkrovný ateliér v malebnej Nimnici mi poskytuje priestor a rozlet pri tvorbe. Plátno je povrch, miesto, kde moja intuícia stavia svet a necháva prúdiť sily farebnej maliarskej energie, vytváram formy, prvky, dosahujem jednotu protikladov - kontrast s jednotou konštrukcie.
Maliari mávajú pri svojej tvorbe spomínané najmä výstavy. Ako je to s tebou?
- Samostatne som vystavovala v Banskej Bystrici, Lučenci, Púchove (pri bývalej športke). Spoločné výstavy som absolvovala v Púchove (U trpaslíkov, v DK spoločne s pedagógmi ZUŠ, Banská Bystrica – 1. cena Tatrabanky.
Čo si maľovala v poslednom období?
- Pracovala som na obrazoch pre Biznys centrum v Púchove, grécko-rímske motívy v relaxačno oddychovej miestnosti, veľa portrétov, krajinomaľby a zátišia, abstrakcie, momentálne mám rozpracovaný štrukturálny pieskový obraz, nabitý pozitívnou energiou (Vesmírna modlitba-vesmír ako nevyčerpateľný premet poznania, exaktného skúmania a fascinujúce tajomstvo), dokončila som 7 dní stvorenia svet a 7-dielny cyklus olejomalieb na plátne s rozmermi 1 x 1,2 metra. Cyklus obrazov Svätá rodina - taktiež olejomaľby na plátne. Mám rada zvláštne napätie polarít zakódované v rôznych úrovniach čítania.
Ilustrovala som knihu P. Fleischeckera s názvom Psí život.
Máš vyhranený vkus alebo štýl?
- Prešla som si klasickým akademickým realistickým stvárnením figurálnej anatomickej kresby, štúdiom výtvarných techník (napríklad lept, grafické rytiny, štukolustro, výroba šepsov), surreálnym obdobím, venujem sa tvorbe interiérových prvkov (stoly, vázy, vitráže), dizajnovej tvorbe, textilu, fotografii i grafike. Najradšej mám z klasiky kresby A. Giacomettiho, moderné umenie, v poslednom období ma fascinovali sochy Rona Muecka.
Čo by si namaľovala najradšej?
- Intenzívne vnímam farby, spektrá. Mám rada pohyb, ktorý nie je hektickým smerovaním dopredu, ale autentickým spôsobom bytia.
Najradšej maľujem portréty –oči, vystihujem charakter a povahu dotyčného (je to vždy jedinečná výzva), psychológiu postáv (ukončená Pedagogická psychológia TU v Trnave), kresby a frotáže, čo vypovedajú o opakovanom vyhmatávaní obrysov, ktoré si nanovo prisvojujem a artikulujem citovú závislosť od sveta predmetnej reality.
Čo by si nikdy nemaľovala?
- Nikdy by som nemaľovala morbídne a triviálne veci, kópie, neinklinujem ani k insitnému umeniu (bránim sa aj anonymnej neautentickej vizuálnej reklamnej dekorácii našich miest billboardami).
Aké sú tvoje výpravy za umením?
- Výpravy za umením ma neustále lákali aj lákajú. V decembri to bývajú výstavy vo Viedni, v lete Bienále v Benátkach, rôzne výstavy na Slovensku i Česku...
Aké máš iné záľuby?
- Najpodstatnejšie je pre mňa dieťa a rodina. Záľuby - maľba na hodváb, interiérový dizajn, počítačová grafika, fotografia, výroba šperkov.
Literatúra - čítam veľmi rada a veľa kníh (encyklopédie, súčasné i klasika), naposledy ma zaujal D. Dán aj vlastná literárna tvorba. Potom aj cestovanie, turistika.
Tvrdila si, že štíhli muži sa ti nepáčia, lebo na nich všetko visí a nedajú sa maľovať. Prečo?
- Pri zachytávaní ľudských proporcií ma fascinuje svalstvo, stavba tela, je to motivácia a radosť spracovať, zachytiť. Na plastickej anatómii som nevynechala ani jeden seminár (smiech).
