DOLNÁ MARIKOVÁ. Starosta obce Peter Šujak hovorí, že v obci nemali žiadnu kultúrnu akciu v rámci Dňa otcov. A tak začali s organizovaním súťaže vo varení kapustnice.
„Nedalo nám však, aby sa bavili otcovia len sami. Schádzajú sa celé rodiny či partie,“ spomína si Šujak. Dodáva, že prvý ročník ich poriadne preveril. „Celý deň pršalo, ale vyšlo to. Skúsili sme aj druhý. Je tu viac družstiev, viac detí, a to sme presne chceli. Pre ne sú pripravené aj súťaže, rovnako pre dospelých a rôzne športové aktivity,“ povedal starosta.
Nielen domáci
„Prihlásilo sa štrnásť družstiev, či ešte niekto príde, to nevieme. Možno. O desiatej sa odstrelil začiatok a začali všetci variť,“ povedala na začiatku podujatia Anna Adamčíková, ktorá varila v družstve Klubu slovenských turistov z Dolnej Marikovej.
Na súťaž však neprišli len ľudia z Marikovej. „Sú tu aj z Malaciek, Pezinka a ešte ďalšie družstvá z Dolniak a nejaké z blízkeho okolia,“ doplnila Adamčíková. Účastníci museli navariť minimálne päť litrov. Limitovaní boli aj časom, dovariť totiž museli o 13. hodine.
Býva tam všeličo
Anna Adamčíková hovorí, že v dobrej kapustnici by okrem kapusty, samozrejme, malo byť čerstvé mäso. „Väčšinou sa dáva koleno alebo aj niečo iné, ako už komu pasuje,“ spresnila. Nesmie tiež chýbať údené mäso či klobásy. „Ale minulý rok sme mali aj takú, kde boli krúpky a bola celkom fajn."
Dva kotlíky
Družstvo Marikovských mäsiarov najprv mlčalo ako zarezané, prezradiť nechceli chlapi nič. Potom sa rozhovorili. „Boli sme na súťaži aj minulý rok a vtedy sme boli tretí. Starostlivo treba vyberať kapustu aj mäso. V kapustnici musí byť údené aj čerstvé,“ tvrdil Rastislav Kršík.
Chlapi varili v dvoch kotlíkoch. „V tom druhom sa robí vývar z kostí. Našu kapustnicu nezalievame čistou vodou, veď to by bol hriech, ale dobrým vývarom,“ prezradil Kršík.
Dôležitá je radosť
Pri jednom pezinskom družstve sme sa dozvedeli, že dôležité pri dobrej kapustnici nie sú len kvalitné suroviny. „Aby bolo jedlo chutné, musí byť pripravené s radosťou. A to sa najlepšie podarí, keď sa zíde dobrá partia,“ prezradil Dodo Daniš.
A prečo a ako sa dostali Pezinčania na súťaž do Dolnej Marikovej?
„Všetko spôsobil tento človek,“ ukázal prstom na kamaráta Jozefa pri vedľajšom kotlíku. „Má tu chalupu, na ktorú sem jazdí už dlhé roky. Sme kolegovia z práce a kamaráti. Povedal mi, že je to výborné podujatie, tak sme prišli,“ vysvetlil Dodo.
Ukradnutá medaila
Jeho kamarát Jozef z Pezinka má chalupu v Besnom. „A ako som sa tu ocitol? Mám známeho z Bratislavy, ktorý má tiež chalupu kúsok odo mňa. Volá sa Kájo. Je tu už veľmi dlho, stal sa aj občanom obce. Raz prišiel za mnou do dielne s autom. Bavili sme sa spolu, kam ide na víkend. Povedal, že ide na chalupu. Naznačil som, že aj ja by som chcel. Vybavil mi tu jednu, zapáčila sa nám hneď na prvý pohľad. Veď je tu krásne. Chodíme sem už dvanásť rokov,“ popísal genézu príchodu do Marikovskej doliny.
Ani na súťaži nie sú Pezinčania prvýkrát. „Boli sme aj minulý, len sme sa neuchytili. Našiel sa tu tento dobrák, aha, pozrite,“ ukazuje na Doda a dodáva, že im uchmatol medailu. „Stolíky sme mali vtedy tesne vedľa seba a porota ju omylom dala pri vyhodnocovaní na ten ich. No keby bol čo k čomu, medailu nám dá. Ale nedal,“ so smiechom prezrádza Jozef. Dodáva, že už len preto si museli varenie zopakovať, aby bolo jasné, kto z Pezinka varí lepšiu kapustnicu.
Nekonečná pohoda
Starostlivé maminy chlapcov z družstva Starých mládzencov pred varením kapustnice skonštatovali, že majú pochybnosti, či sa im podarí kapustnicu dovariť. Skončili nakoniec na druhom mieste. „V dobrej kapustnici musí byť dobrá kapusta, dobré údené a dobré pálené,“ smiali sa starí mládenci. Za hovorcu sa pasoval Juro, ktorý nakoniec reči o pálenom v kapustnici dementoval. „No však nám nemôžete všetko veriť,“ upozornil.
Ak sa má podariť naozaj dobrá kapustnica, je potrebná asi veľká dávka pohody a dobrej nálady. S tými totiž jedlo starí mládenci pripravovali. Ako jediní mali na stanovišti roztiahnutú veľkú deku, na ktorej si medzi miešaním a kontrolovaním obsahu kotlíka spoločne hoveli. Pohodička sa tak asi preniesla aj do hrnca a uchlácholila aj porotu.
Novinárska kačica o vode
Šéfkuchárom víťazného družstva súťaže vo varení kapustnice Aktivpro bola žena, manželka jedného z chlapov, ktorých sme zastihli pri kotlíku.
„Ale aj keď je mimo, prezradíme vám tajomstvo šéfkuchára. Okrem kapusty musíte starostlivo vyberať aj kvalitné údené mäsko. To sa musí vyvariť priamo v kapuste. No a čo je ešte špeciálnym tajomstvom tej našej? Vodu do nej sme dali doviezť až z Južnej Ameriky, z jednej horskej studničky,“ usmievali sa popod fúzy Peter Chochel a Martin Žilinčík. Vôbec im neprekážalo, že informácie, ktoré poskytujú médiám, sú prudko zavádzajúce. Možno však očarili vymysleným príbehom o špeciálnej vode aj porotu.
Školská, ale tuhá
Tuhú kapustnicu navarilo aj družstvo základnej školy. „Varíme za základnú školu. Ale nemyslite si, nebude to žiadna detská kapustnica, ale poriadna, tuhá,“ povedala pani Janka. Okrem základných surovín spomenula ešte, že treba vedieť kapustnicu aj dobre dokoreniť a zvoliť správne množstvo základu, v ktorom nesmie chýbať cibuľa a cesnak.
Šťastne vydaté
Tretiu najlepšiu kapustnicu navarilo na súťaži družstvo Šťastne vydatých manželiek. Sponzorovali ich šťastní manželia. Šťastne ženatí manželia tam neboli zámerne. „Musíte si domyslieť, tak je to správne,“ poznamenali ženy.
Dodali, že sú všetky naozaj ukrutne šťastne vydaté. „Veď sa pozrite na to družstvo Starých mládzencov. To sú naši chlapci. Vidíte, ako im je dobre pri mamách, akí sú len spokojní. Takže sme naozaj šťastne vydaté,“ vysvetľovala jedna. „Len neviem, či tú kapustnicu dovaria, keď sa potužujú už od včera,“ humorne okomentovala iná.
A ako sponzorovali šťastne vydaté ženy manželia? „Požičali nám kotlík, boli nápomocní v každom smere,“ povedala jedna. Iná dodala, že hlavne im do prípravy jedla nerozprávali.
Najlepšie nakoniec
Kapustnica, ktorú varili kuchárky z materskej školy, bola podľa ich slov pre tých, ktorí majú problémy s trávením. „Dáme tam však všetko, čo treba. Sme poslední v rade, lebo to najlepšie je vždy na záver,“ dozvedeli sme sa.
Kubovia a šťastní vdovci
Pri kotlíku družstva Besnianskych Kubov bolo veselo. Išlo o zohratú partiu chlapov, ktorí chodia pred Silvestrom po domoch vinšovať. „Je to starý zvyk, ktorí udržiavame v obci. Tá partia, čo chodieva, prišla teraz variť kapustnicu. Máme ju zvláštnu. Recept som sa naučil od kamarátov, s ktorými som robil v Nemecku. Je tam jedna vec, ktorú nevyzradím. Nevravím, že to bude na prvé miesto, ale na také pekné predposledné by to mohlo byť,“ zažartoval Stanislav Melicherík.
Ochotne nám zaujímavý recept prezradil Jozef Habáň. „Najprv treba trošku podusiť na cibuľke kapustu. V kapustnici nesmie chýbať bravčové mäsko, výborné sú chvosty, ktoré treba pooberať z vareného mäsa. Do všetkého pridávam ešte rozvariť krvavničky a jelítka. To sa pekne zmieša a zahustí. Musí tam byť aj kmín, majoránka, cesnak a trošku červenej papriky,“ prezradil za družstvo Veselých vdovcov Jozef.
Výsledky
Na prvom mieste bolo družstvo Aktivpro, na druhom Starí mládzenci, na treťom Šťastne vydaté manželky. Pre víťazov boli pripravené krásne poháre. Udelené boli aj dve ceny útechy, pamätná medaila a fľaša marikovskej slivovice.
