POVAŽSKÁ BYSTRICA. Rodená Trenčianka študovala v rokoch 1976 - 1982 v akadémii výtvarných umení v pražskom Ateliéri monumentálnej maľby. Venuje sa maľbe a ilustrácii.
Ako sama tvrdí, nemá dôvod venovať sa veľkým plátnam. Preto nezmenila komorné rozmery svojich obrazov, ale zaujímavým spôsobom rozvrstvila ich farebnosť.
Veselo i vážne
Mišáková - Ábelová ponúka rôzne témy a techniky maľby, v rôznych podobách. Jej výnimočná výbušná farebnosť je vidieť najmä na dielach s detskou tematikou.
„Ako mladá som mala rôzne vzory. Napríklad Chagall, Bazovský, podľa ktorého nesie meno naša galéria v Trenčíne. Neskôr som ich vymenila za Fullu. Témy sa mi často prelínajú. Z detskej prejdem do vážnejšej, prelína sa mi klasika s abstrakciou. Moja maľba je skôr štylizovaná tvorba, rada maľujem vymyslené portréty,“ povedala pred vernisážou autorka.
Detské motívy sú farebnejšie, u vážnych sú farby tlmenejšie, ponuré. Detský motív je evokovaný večným optimizmom a radosťou. „Deti nepoznajú nástrahy života. Dospelejšie motívy sú farebne redukované, kľudnejšie. Dominuje biela, sivá, žltá či čierna. Používam ich podvedome, nerozhodujem sa úplne jednoznačne. Hoci to tíšim, počas maľovania sa to vyvinie,“ skonštatovala Mišáková – Ábelová.
Výber z posledných rokov
Autorka sa prezentuje dielami z posledného obdobia. „Pochádza z Trenčína a je teda zrejmé, že patrí do tohto regiónu a galérie. Je jednou z výrazných reprezentantiek slovenskej maľby. Poznám ju po stránke tematickej. Venuje sa krajine, zátišiu, čo ma veľmi oslovilo. Preto sme prišli do jej ateliéru, aby sme dali dohromady výstavu z posledných piatich rokov. Jej výstava by mala odzrkadľovať poetickosť, hravosť. Má veľa priateľov, spriaznených duší. Maľuje s radosťou a túto radosť chceme ponúknuť aj Považskobystričanom,“ povedal o autorke kurátor výstavy Milan Mazúr.
Láska k starým veciam
Mišáková má rada staré veci, ktoré nesú znaky používania a majú v sebe stopy života. Preto prekrýva obrazy aj rámy patinou, aby nám pripomínali, že aj nás môže poznačiť čas.
„Niekedy chvália moje rámy ľudia viac ako obrazy. Nie je u mňa prekvapením, ak nájdete obraz v obraze. Pred tridsiatimi rokmi sme rámovali do rovnakých, tmavých rámov. Možno aj preto, že doba bola tmavá. Pohrám sa s každým rámom, aby som ho dotvorila s obrazom ako celok,“ dodala autorka.
