Už po šiestykrát usporiadala spoločnosť Rona Lednické Rovne Medzinárodné sklárske sympózium, ktorého sa zúčastnili umelci zvučných mien z viacerých kútov sveta.
LEDNICKÉ ROVNE. Okrem kmeňových výtvarníkov Rony tvorili v Lednických Rovniach diela výtvarníci z Južnej Kórei, Litvy, Ruska, Fínska, Belgicka, či Česka...
Týždeň bol spestrený prednáškami teoretikov umenia z Moskvy, Dánska, Fínska a Česka, ktorí v rámci publikačnej činnosti v svojej krajine šíria sklárňam dobré meno.
Komerčnú výrobu vystriedala umelecká
Sympózium sa začalo prácou v huti, kde na niekoľko dní vystriedalo komerčnú výrobu umelecké spracovanie skla. Výrobné priestory boli v sobotu sprístupnené aj pre verejnosť. Po prvý krát mohli návštevníci uvidieť moderné technologické linky a osobne si vyskúšať fúkanie skla, čo ocenili najmä deti. „Tieto dni sú pre nás príjemným osviežením,“ tvrdí pani Gajdošová z oddelenia ručnej výroby. „Pred očami tu vznikajú diela, ktoré vystriedajú klasické kalíšky, poháre či vázy. Pre sklárov je to dosť zložitý proces, pri ktorom niekedy nastávajú nepredvídateľné situácie. V konečnej fáze sú však sklári na seba a svoju prácu pyšní," dodáva.
Skláreň oslavuje
Skláreň Rona slávi v tomto roku 120. výročie založenia. Aj preto sa témou sympózia stala
oslava. Viacerí umelci poňali tému po svojom a vytvorili avangardné diela, ktoré v Deň otvorených dverí vystavili v areáli kaštieľa v Lednických Rovniach.
Viacerých návštevníkov upútal pri vstupe do kaštiela nádherný farebný ohňostroj výtvarníka Miloša Janku z Česka, ktorý umocnil atmosféru oslavy a zároveň bol nádherným darom spoločnosti k jubileu. V diele je veľa drobných momentov, ktoré ako celok vyústili do krásneho diela.
Diela rozprúdili diskusiu
Remigius Kriukas z Litvy poňal tému oslava z pohľadu zrodu myšlienky, ktorá sa tvorí v mozgu. Aj jeho dielo, na ktorom spolu so sklármi pracoval dva dni, nieslo tento výstižný názov „Mozgy“. Dokonalosť a živé prevedenie diela boli námetom na diskusiu mnohých návštevníkov, ktorí sa pri diele pristavili. Remigius pracuje so sklom už 32 rokov. Sympózia v Lednických Rovniach sa zúčastnil po prvýkrát, ale pozvanie rád prijme aj na budúci rok.
Veľmi pozitívne pôsobila aj práca výtvarníčky Mi Kim Song z Južnej Kórei, ktorá v hojnej miere využívala komerčné sklo. Myšlienka a postup výroby v mnohom korenšpondovali s tým, čo všetko sa dá v Rone vyrobiť. Dielo zaujalo i Slavomíru Šlesarovú, učiteľku výtvarnej výchovy, ktorá vyštudovala sklársku školu.“ Sklo mám radšej fúkané než brúsené. Vždy ma osloví dielo, ktoré má avangardný tvar a je spracované do sochy. Nezapodievam sa tým, čo mi pripomína, skôr sa sústreďujem na detaily a technológiu, ktorú dôverne poznám,“ uviedla.
Rodina Gorelková z Lednických Rovní sa výstav zúčastňuje pravidelne. „Všetci sme výtvarne založení. Manžel pracuje v sklárňach, ja som maliarka a maľba na sklo zaujala aj našich synov. Aj keď, pravdupovediac, viac ako umenie ich v tento horúci deň láka studená voda vo fontáne, dodala s úsmevom P. Gorelková.
Ako hodnotí podujatie jeho organizátor?
Vladimír Letko je vedúci oddelenia marketingu a organizátor sympózia. Hovorí, že na tomto ročníku dostali priestor aj študenti a priniesli aj jednu novinku, ktorá pritiahla veľa ľudí.
„Aj napriek sťaženým podmienkam sa nám sympózium opäť vydarilo. Vďaka patrí kurátorovi výstavy Patrikovi Illovi i všetkým, ktorí sa na príprave podieľali. Umelecké výtvory majú nápad, ideu a odzrkadľujú zručnosť našich sklárov. Veľa ľudí si myslí, že sklár musí mať iba veľké pľúca a silný dych. Áno musí, ale taktiež musí mať predovšetkým cit, pretože sklo je veľmi tvárny materiál. Dobrou správou je, že priestor dostali i študenti. Diela, ktoré tu vznikli, ukázali, že v mladých je potenciál, ktorý je treba posúvať. Byť slávnym až po pätdesiatke je už dosť neskoro. Na talente treba pracovať a rozvíjať ho čo najskôr.
Čo sa týka účasti návštevníkov, po prvý krát sme sprístupnili strojovú výrobu. Bežní ľudia by sa do týchto priestorov inak nedostali. Fabrika takmer praskala vo švíkoch. Aj keď história sklární siaha 120 rokov dozadu, podstatné je, že značka aj meno zostali v Lednických Rovniach zachované. Snažíme sa preto, aby táto skutočnosť rezonovala v povedomí verejnosti,“ skonštatoval Vladimír Letko.
DV
