POVAŽSKÁ BYSTRICA. Meno maliarky Zuzany Vaňousovej je úzko späté s Považskou Bystricou. Tu si našla svoju životnú lásku, vychovávala tu deti a žije tu aj jej najbližšia rodina.
Obrázky plné srdiečka a milého humoru pozná veľa ľudí. Pri príležitosti jej významného životného jubilea zorganizovalo Považské osvetové stredisko stretnutie s maliarkou.
Nechýbali výbuchy smiechu
Atmosféra stretnutie bola veľmi príjemná, komorná. Mimo najbližšej rodiny prišli bývalé kolegyne, pracovníci rôznych kultúrnych inštitúcií z Považskej Bystrice a najbližší známi.
Chvíle dojemné striedali výbuchy smiechu, keď začala na pôsobenie v podnikových novinách, rozhlase či v oblasti kultúry, hlavne divadla, spomínať spolu so Zuzanou Vaňousovou Milada Ostrolúcka. Tá oslávenkyni venovala aj vtipnú, ako sama povedala inotajovú básničku, ktorá skrývala mnoho zážitkov z maliarkinho života.
Odovzdala jej ju aj v písanej podobe na spomienkovom liste, kde vytvorila zaujímavú koláž. Na nej sa vynímala čiernobiela fotografie šarmantných mladých žien – Zuzany Vaňousovej a Milady Ostrolúckej. Z rozprávania pani Ostrolúckej sa všetci prítomní dozvedeli predovšetkým to, čo všetko mladé ženy spolu povystrájali. Ako naučili bulharského redaktora po slovensky dosť odvážnu sprostonárodnú básničku o žilinskej veži, ktorú smelo zarecitoval počas záverečného stretnutia delegácie na oficiálnom fóre, z ktorého sa obe radšej predčasne vytratili.
Tiež o tom, ako prvé prebrali ich podnikové noviny správy o lete Gagarina do kozmu z rozhlasového vysielania a vďaka neskorej uzávierke ju priniesli ako prvé printové médium na Slovensku. Spomienok odznelo oveľa viac.
Spomienky na detstvo a mladosť
Zuzanu Vaňousovú stretnutie dojalo a pri gratulácií padli aj nejaké tie slzy. Dojímavé boli aj spomienky na detstvo a mladosť maliarky, ktoré čítala Anna Jančová a čerpala z toho, čo spísala sama maliarka.
Napríklad o tom, ako chodil Zuzkina otec za jej mamou, ako sa rodina Krónerovcov sťahovala do Staškova na Kysuce, ako postupne prichádzali na svet všetci jej súrodenci. Tu sú spomienky opísané krásne detsky, keď si Zuzana Vaňousová spomína, čo im ako deťom hovorievali.
Napríklad, že Janíčka chytili do kýbľa, keď naberali vodu, ju že stratili cigáni, Joža doniesol bocian a Ľudvíka vrana. V spomínaní sa gratulanti dozvedeli aj to, aké boli maliarkine začiatky.
„Pri Kysuci boli kamienky oblázky, ktoré som zbierala a druhým kamienkom na ne všeličo kreslila. Kreslila som aj na okraje novín, lebo sme nemali ani písanky ani kreslenky. V škole sme mali čiernu tabuľku a grifeľ. Len z nej sa museli moje kresby zotrieť a nič mi nezostalo,“ uvádza vo svojich spomienkach Zuzana Vaňousová.
Z ranných spomienok odznelo ešte veľa zaujímavého, dokonca aj z mladosti. Tiež to, ako sa zoznámila so svojím manželom a ako sa dali dohromady. Maliarka ešte aj dnes tvorí a teší ju záujem o jej dielo. Umelecké vlohy zdedili aj jej potomkovia. Na stretnutí ju sprevádzala vnučka Veronika Mikulášová, ktorá učí v umeleckej škole I.W. Kráľa v Považskej Bystrici a pokračuje v maliarskych tradíciách rodiny.
Život v skratke
Zuzana Vaňousová sa narodila 6. júla 1922 v Staškove rodine Kronerovcov.
Bola šiestym dieťaťom a dnes jediná žijúca z dvanástich súrodencov. Siedmym bol herec Jozef Kroner. Aj ona pôsobila krátko ako herečka v Komornom divadle v Martine. Môžeme ju spoznať aj vo filmovej úlohe starenky v Jakubiskovej Perinbabe. Po založení rodiny pracovala v administratíve, divadla sa vzdala.
Usadila sa v Považskej Bystrici, kde býva doteraz. Tu si našla aj životného partnera a vychovala svoje deti. Maľovaniu sa však venuje celý život. Jej diela sú súčasťou zbierok Slovenskej národnej galérie, Slovenského národného múzea aj Národopisného múzea v Prahe. V súkromných zbierkach sa jej diela nachádzajú v USA, Austrálii i viacerých krajinách Európy.
